Siła adzinstva
***
Biełarusy Polščy ŭpieršyniu iduć samastojnym palityčnym blokam na vybary ŭ orhany miascovaha samakiravańnia. Pra pieravybarčuju sytuacyju, šancy biełaruskich kandydataŭ piša Aleh Tačony.
Upieršyniu biełarusy Polščy iduć na vybary samastojnym palityčnym blokam
27 kastryčnika ŭ Polščy adbuducca vybary ŭ orhany miascovaha samakiravańnia. Vybary važnyja dla biełarusaŭ Biełastoččyny, jakija buduć zmahacca za pasady vojtaŭ, burmistraŭ, prezydentaŭ haradoŭ. Paśla niadaŭniaha pierapisu nasielnictva Polščy i jaho nieaficyjnych, ale niesuciašalnych dla biełarusaŭ vynikaŭ paŭstała nieabchodnaść aktyvizavać biełaruski nacyjanalny aktyŭ.
Patreba pieramohi
“Niaŭdzieł u demakratyčnych vybarach moža aznačać słabaść”, - kaža staršynia Biełaruskaha sajuzu ŭ Polščy Jaŭhien Vapa. Jon - adzin ź lideraŭ Biełaruskaha vybarčaha kamitetu (BVK) u Biełastoku. Ź im pahadžajecca navukoviec i publicyst Jaŭhien Miranovič, pišučy na staronkach biełastockaj “Nivy” pra važnaść užo samoha ŭtvareńnia BVK: “Navat niahledziačy na toje, jakija buduć vyniki jaho dziejnaści, heta syhnał, što jašče ŭ našym asiarodździ niešta astałosia žyvoje”.
Biełarusam u Polščy jak pavietra patrebnaja choć by nievialikaja, ale pieramoha. Vielmi ž šmat parazaŭ i niaŭdačaŭ spaznali jany apošnim časam. Polski ŭrad źmienšyŭ finansavuju dapamohu, zakryłasia radyjo “Racyja”, pad pahrozaj źniknieńnia biełaruskaja prahrama radyjo “Palonija”, tak i nie stvaryŭsia Biełaruski instytut u Biełastoku. Da hetaha treba jašče dadać ekanamičnyja prablemy rehijonu - reformy i zamiežnyja investycyi abminajuć jaho jak samaha addalenaha ad “centraŭ rostu” i samaha pierahružanaha sacyjalnymi prablemami. A jašče treba pieramahčy apatyju i niavieru ŭ pieramohu.
Ź levymi nie pa darozie
Na Padlaššy tradycyjna mocnyja pazycyi majuć levyja, najpierš z Sajuzu lavicy demakratyčnaj (SŁD). Adnak sioleta atrymać hałasy pravasłaŭnych biełarusaŭ im budzie značna ciažej: Biełaruski vybarčy kamitet admoviŭsia ad sajuzu z SŁD. Siabry BVK u lipieni vyjšli z Forumu mienšaściaŭ Padlašša paśla taho, jak jon padpisaŭ pahadnieńnie ź levymi.
Jak kaža Sakrat Janovič, niekatoryja palityčnyja siły Polščy, kštałtu SŁD, “imknucca marhinalizavać biełarusaŭ”, nia chočuć usprymać ich jak roŭnych partneraŭ. “Nia varta iści na vybary na lokajskich umovach. Praz udzieł u vybarach my pakažam, što na Padlaššy žyvuć biełarusy, a nia niejkaja nieakreślenaja mahma, nazvanaja “mienšaściami”.
Jaŭhien Vapa akcentuje ŭvahu i na inšym aspekcie prablemy: “Adnoj z prajavaŭ našaje tojesnaści źjaŭlajucca vybary ŭ orhany samakiravańnia. Časta dumajem, što kali ŭ inšych śpisach znojdziecca adna asoba, dyk jana niešta zrobić, adnak na praktycy siłu maje hurt, a nie adzinki. Toj, chto balatujecca ź inšaha śpisu, vymušany realizavać čužyja intaresy, jakija naahuł supiarečać našym”.
Chto jany, kandydaty?
Biełaruski nacyjanalny aktyŭ na Biełastoččynie mabilizavaŭ na vybary ŭsie svaje siły. Siarod kandydataŭ my bačym proźviščy takich viadomych biełarusaŭ, jak piśmieńnik Sakrat Janovič, prafesar Jan Čykvin, hramadzki dziajač Jaŭhien Vapa, navukoŭcy Aleh Łatyšonak i Anton Miranovič, žurnalisty Vital Łuba, Alaksandar Maksimiuk, Mirasłava Łukša, Jury Chmialeŭski dy tuzin biełaruskamoŭnych pradprymalnikaŭ.
Na miescy ŭ biełastockaj haradzkoj radzie pretendujuć 36 biełaruskich kandydataŭ, u bielsk-padlaskaj - 42, u paviatovaj - 32, a ŭ sejmie Padlaskaha vajavodztva - 21 kandydat Biełaruskaha vybarčaha kamitetu. Siaredni viek hetych ludziej - 42 hady. Samaj maładoj kandydatcy, studentcy Janinie Tyško, - 22 hady, a najstarejšaj, pensijanercy Jaŭhienii Spalik, - 74. Siarod biełaruskich kandydataŭ ludzi roznych prafesijaŭ: nastaŭniki, navukoŭcy, žurnalisty, inžynery, jurysty, studenty, lekary, sialanie. Cikava, što bolšaść śpisaŭ ad BVK uznačalvajuć žančyny.
Biełarusy - subjekt lakalnaj palityki
Čalcy BVK šmat uvahi nadajuć raspracoŭcy dobraj i aktualnaj prahramy. Na ich dumku, u joj musiać adlustroŭvacca šlachi vyrašeńnia sacyjalnych i ekanamičnych prablemaŭ, jakija zakranajuć bolšaść ludziej. Taksama stavicca na paviestku dnia vyrašeńnie biełaruskich prablemaŭ, naprykład stvareńnia Centru biełaruskaj kultury ŭ Biełastoku.
“Vieru, što biełaruski hołas i hetym razam vybiera siarod našaj mienšaści, z pradstaŭnikoŭ biełaruskich vybarčych kamitetaŭ, takich ludziej, jakija čatyry nastupnyja hady buduć aščadna haspadaryć našymi hrašyma i ŭmieła raźvivać biełaruskuju kulturu i aśvietu”, - kaža Ja.Vapa.
Ja.Miranovič peŭny, što biełarusy majuć dobry šaniec iznoŭ stać “subjektam lakalnaj palityki”. “Navat nievialiki pośpiech kandydataŭ hetaha kamitetu na vybarach moža całkam źmianić sytuacyju ŭ horadzie”, - ličyć jon. Na žal, abracca ŭ vajavodzki sejm biełaruskim kandydatam budzie ciažka. Sprava ŭ tym, što vybarčyja akruhi byli admysłova padzielenyja tak, kab u ich daminavała katalickaje nasielnictva. A kab mabilizavać na vybary pravasłaŭnuju mienšaść, tre budzie dobra papracavać.
Pierad budučyniaj
Biełarusam važna na vybarach nie zhubić raniejšych pazycyjaŭ. Naprykład, užo 8 hadoŭ burmistram Bielsku-Padlaskaha źjaŭlajecca biełarus Andrej Ściepaniuk. Sioleta kolišniaja kaalicyja biełarusaŭ, ukraincaŭ i SŁD razvaliłasia pa vinie apošniaj. U vyniku, biełarusy i ŭkraincy, jakija iduć na vybary razam, majuć ciapier mocnaha kankurenta - SŁD, jakaja stvaryła kaalicyju z Unijaj pracy. Tamu ciažka skazać, ci budzie znoŭ burmistram biełarus.
Hetkija samyja prablemy majuć biełarusy i ŭ Hajnaŭcy. U Haradku, paśla taho jak adyšoŭ ad hramadzkaj dziejnaści Lonik Tarasevič, tak i nie źjaviŭsia novy biełaruski lider.
Siońnia biełarusy Biełastoččyny zmahajucca za svaju budučyniu. Biełaruskaja prysutnaść u orhanach miascovaha samakiravańnia prymusiła b polskija palityčnyja siły ličycca ź imi, dapamahła b biełarusam zachavać svaju nacyjanalnuju admietnaść, raźvivać biełaruskuju kulturu, vychoŭvać novyja pakaleńni nacyjanalna śviadomaj moładzi. Inakš, va ŭmovach amal poŭnaj abyjakavaści biełaruskaj dziaržavy da losu biełarusaŭ u Polščy, im pahražaje sucelnaja asymilacyja.
Aleh Tačony
Aleh Łatyšonak: “Chto hołasna nie kryčyć, ničoha nie atrymlivaje”
Adzin ź lideraŭ Biełaruskaha vybarčaha kamitetu doktar historyi Aleh Łatyšonak napiaredadni vybaraŭ adkazaŭ na pytańni karespandenta “NN”.
“NN”: Spadaru Łatyšonak, čaho Vy čakajecie ad vybaraŭ? Jakija šancy maiuć biełaruskija kandydaty?
Aleh Łatyšonak: Šancy jość, ale na miažy vyjhryšu i projhryšu. Mahčyma, budziem mieć kala 7% hałasoŭ u Biełastoku i vajavodztvie, i heta pry tym, što biełarusaŭ tut žyvie 15%. Adnak zaŭvažajem tendencyju rostu padtrymki BVK u biełaruskim hramadztvie. Praŭda, jašče vialikaja častka biełarusaŭ padtrymlivaje Sajuz lavicy demakratyčnaj.
“NN”: Jak padrychtavanyja biełaruskija kandydaty?
A.Ł.: Najlepš padrychtavalisia da vybaraŭ u Bielsku-Padlaskim i Hajnaŭcy, dzie praca idzie daŭno. Horš u Biełastoku, z-za taho što častka pravasłaŭnych dziejačoŭ z Forumu mienšaściaŭ Padlašša zaklučyła pahadnieńnie z SŁD. Ich padtrymała pravasłaŭnaje duchavienstva. Heta ŭsio ŭskładniła sytuacyju, i biełarusy musili stvaryć Biełaruski vybarčy kamitet, jaki, faktyčna, źbiraŭ paspalitaje rušańnie...
“NN”: Sioleta ŭ Polščy prajšoŭ pierapis nasielnictva. Ci paŭpłyvaŭ jon na chadu pieradvybarnaj kampanii?
A.Ł.: Sama atmasfera pierapisu paŭpłyvała na ludziej. I toje, što jon naahuł adbyŭsia, i toje, što ludziam pieršy raz tre było publična akreślić svaju nacyjanalnaść. Mała chto zapisaŭsia biełarusam padčas pierapisu, ale my spadziajomsia, što ŭ vybarach nas moža vyjavicca našmat bolš.
“NN”: Ci varta čakać radykalizacyi biełaruskich palitykaŭ ŭ Polščy ŭ spravie abarony nacyjanalnych pravoŭ biełarusaŭ?
A.Ł.: Peŭna, što radykalizacyja adbudziecca, bo ŭ Polščy chto hołasna nie kryčyć, ničoha nie atrymlivaje. Treba stavić pytańnie davoli vostra, inakš my nia budziem pačutyja. Strymlivaje biełaruski mentalitet našych vybarcaŭ, jakija radykalizmu nie ŭchvalajuć. Zrešty, jość prykład rostu papularnaści siarod sialanaŭ Biełastoččyny radykalnaj Samaabarony Lepera. Značyć, nastroi ludziej źmianiajucca.
“NN”: Realna, što palityki kštałtu Lepera mohuć źjavicca siarod biełarusaŭ?
A.Ł.: Pakul ja takich nia baču, ale jany zaŭsiody źjaŭlajucca niečakana.
“NN”: Čamu vybary 27 kastryčnika majuć dla biełarusaŭ vyklučnaje značeńnie?
A.Ł.: Pieršy raz za doŭhi čas biełarusy stali zaŭvažnyja jak palityčnaja płyń. Vyrazna farmujecca śviadomaść vybarcaŭ, u ich jość novy nastroj, šmat novych ludziej dałučylisia da našaj dziejnaści. Dziesiać hadoŭ tamu ŭ horadzie Biełastoku my ŭziali na vybarach 1,5 tysiačy hałasoŭ, ciapier voźmiem 5-8 tysiačaŭ. Heta pryncypovyja źmieny, i ŭsie palityki ich zaŭvažajuć. Da nas pryjšła takaja infarmacyja: SŁD baicca, što praz čatyry hady stracić svoj siońniašni ŭpłyŭ na našaj terytoryi.
Važny faktar na hetych vybarach - vyłučany kandydat ad BVK na pasadu prezydenta Biełastoku, Anton Miranovič. Vielmi dobry i viadomy čałaviek - vice-staršynia haradzkoj rady. Z vybarčaj taktyki vynikaje, što jon, jak kandydat ad mienšaści, nia maje šancaŭ, ale ŭsio-taki hety krok - śviedčańnie siły.
Zapisaŭ S.Jo.