Mierkavańni1212

«Łukašenka moža pačać rasstrelvać». Analityk acaniŭ, što budzie, kali źniać sankcyi

Analityk Jeŭrapiejskaj rady pa mižnarodnych adnosinach, były biełaruski dypłamat Pavieł Śluńkin u intervju «Salidarnaści» raskazaŭ pra stratehiju Zachadu adnosna režymu Łukašenki i praanalizavaŭ mahčymyja scenary jaje źmieny.

Alaksandr Łukašenka (źleva) padčas inśpiekcyi abaronnaha abjekta ŭ Bresckaj vobłaści. Kastryčnik 2023 hoda. Skrynšot ź videa

U čym zaklučajecca stratehija ES

Na pohlad Paŭła Śluńkina, Zachad zaŭsiody imknuŭsia reahavać na padziei, jakija adbyvajucca ŭ Biełarusi. Pry hetym demakratyčnyja patrabavańni da Minska zaŭsiody byli bolš strohimi, čym, naprykład, da Baku.

Hetyja adnosiny mieli ŭ minułym pieryjady jak paciapleńnia, tak i pachaładańnia. Ciapier ža jany, pa sutnaści, znachodziacca ŭ samym nizkim punkcie za ŭsiu historyju režymu Łukašenki.

Analizujučy vynikovaść stratehii Zachadu, analityk adznačaje, što «ŭ niejkija momanty tak — jana prynosiła łakalny pośpiech». U toj ža čas asnoŭnyja mety — dasiahnieńnie demakratyčnych źmien unutry krainy, surjoznyja palapšeńni ŭ śfiery pravoŭ čałavieka — nie byli dasiahnutyja.

Režym Łukašenki zaŭsiody viartaŭsia ŭ adzin i toj ža punkt — «u naturalny dla siabie stan represij i pryhniečańnie inšadumstva».

Śluńkin dapuskaje mahčymaść taho, što stratehija ES zaklučałasia mienavita ŭ tym, kab, «nie ŭkładvajučy zašmat palityčnaha kapitału, ciarpliva čakać, pakul «klimat» u Biełarusi stanie bolš spryjalnym dla takich palityčnych inviestycyj». I ciapier ES zaniaŭ mienavita takuju pazicyju.

«Fokusa na Biełarusi ŭ ES niama, prablemy kiraŭnictva krainy stvaraje, ale dobrych idej, jak ich vyrašać, niama», — kanstatuje analityk.

Ci jość u jeŭrapiejcaŭ miechanizmy ŭździejańnia na Minsk, akramia sankcyj

Śluńkin ličyć, što ŭ ES niama paśladoŭnaści ŭ reakcyi na padziei, jakija adbyvajucca ŭ Biełarusi. «Kali ŭ vas jość meta i vy vyznačyli dla siabie instrumienty, jakimi budziecie jaje damahacca, — važna, kab vaša reakcyja nie mianiałasia, kali nie mianiajucca abstaviny, što jaje vyklikali», — kaža jon.

Analityk adznačaje, što ŭ niekatorych jeŭrapiejskich stalicach abmiarkoŭvajucca varyjanty, jak naładzić dyjałoh ź Biełaruśsiu. Ale Śluńkin ličyć, što ES ni ŭ jakim razie nie pavinien iści na sastupki režymu Łukašenki ŭ vypadku, kali jon zrobić minimalnyja sastupki. Bo heta moža pryvieści da ŭzmacnieńnia represij unutry krainy.

«I kali vy zhadžajeciesia pryniać jak novuju normu toje, što adbyvajecca ŭ Biełarusi ciapier, admaŭlajeciesia ad instrumientaŭ cisku, a zamiest hetaha intensifikujecie dyjałoh — to, kali Łukašenka, naprykład, pačnie rasstrelvać palitviaźniaŭ u turmach, jak heta robić Iran, ci ŭviadzie vojski va Ukrainu, vy hatovyja budziecie praciahvać prytrymlivacca svajoj novaj taktyki ci znoŭ zahavorycie pra sankcyi, jakija, zhodna z vašymi mierkavańniami, minułym razam nie prynieśli vynikaŭ?» — razvažaje Śluńkin.

U toj ža čas u ES niama nijakich novych miechanizmaŭ uździejańnia na Łukašenku. «Amal usie realistyčnyja karty, jakimi moh zhulać ES i inšyja zachodnija krainy ŭ dačynieńni da Biełarusi, užo na stale — i jany pakul nie prynieśli pazityŭnaha vyniku», — vykazvaje svajo bačańnie Śluńkin i adznačaje, što ŭzrovień represij unutry krainy ci atak na rehijanalnuju biaśpieku «daloka nie maksimalny» i «moža być jašče horšy».

Łukašenka choča mietadyčna źmianić śviadomaść biełarusaŭ

Pa dumku Śluńkina, biełaruskija ŭłady nie iduć na sastupki i nie imknucca stvaryć stymuły dla pierahladu padychodu zachodnich krain. Mahčyma, heta źviazana ź ich nadziejaj na toje, što «i biez sastupak ich prymuć takimi, jakija jany jość».

Analityk farmuluje kančatkovuju metu, jakaja, na jaho dumku, ciapier jość u Minska: «prymicie nas takimi, tady my zmožam być karysnymi adno adnamu, ale nie staŭcie pad sumnieŭ naša prava rabić ź ludźmi i krainaj usio, što my pažadajem».

U vyniku ni adzin z bakoŭ ni choča iści na sastupki. Da taho ž, jak adznačaje analityk, kožny z bakoŭ ciapier zajmajecca vyrašeńniem svaich pytańniaŭ. Łukašenka, jaki zaniaty palityčnym vyžyvańniem, «mietadyčna źmianiaje hramadskuju śviadomaść biełarusaŭ, likviduje padmurak, na asnovie jakoha staŭ mahčymy palityčny ŭzdym 2020 hoda».

A dla ES zaraz hałoŭnaje — pytańni ŭłasnaj biaśpieki, miežaŭ i dapamohi Ukrainie. Pry takim paradku biełaruskaje pytańnie adyšło na daloki płan.

Ci mohuć u Biełarusi adbycca svabodnyja vybary

Padčas intervju ŭ Śluńkina spytali, ci mahčymyja novyja padychody da vyrašeńnia biełaruskaha kryzisu. Naprykład, ZŠA i Vieniesueła damovilisia ab źmiakčeńni sankcyj u abmien na praviadzieńnie vybaraŭ u druhoj pałovie 2024 hoda.

Analityk adznačyŭ, što vielmi sumniavajecca ŭ tym, što damoŭlenaści buduć vykanany čavistami. Da taho ž jon źviartaje ŭvahu na tuju akaličnaść, što aktyvizacyja sprobaŭ vyrašeńnia vieniesuelskaha kryzisu niepasredna źviazanaja z vajnoj va Ukrainie:

«Vieniesueła vałodaje zapasami nafty, jakija mahli b stabilizavać suśvietny rynak paśla vymušanaj pieraaryjentacyi impartu nafty i naftapraduktaŭ z Rasii na inšyja rehijony, što ŭźnikła z pryčyny deficytu paliva i inflacyi».

Tamu ZŠA zacikaŭlenyja ŭ raźviazvańni kryzisu, ale nie mohuć źniać sankcyi na vieniesuelskuju naftu bieź jakich-niebudź pieradumoŭ.

«U teoryi, kali ŭ Madura atrymajecca paśpiachova «pradać» amierykancam vybary-fikcyju, možna ŭjavić, što ŭ 2025-m Łukašenka moža pasprabavać prakrucić toje ž samaje», — zaŭvažaje Śluńkin. Ale pytańnie ŭ tym, što jon moža prapanavać Zachadu. Nafty ŭ Biełarusi, u adroźnieńnie ad Vieniesueły, niama.

«Ad Rasii jon nikudy nie padzieniecca i represii spyniać nie budzie — bieź ich jon nie adčuvaje siabie ŭ biaśpiecy». Adzinaje, što moža zdarycca, — heta vyzvaleńnie palitźniavolenych. Ale ciapier, ličyć Śluńkin, ciažka skazać, ci budzie hetaha kroku dastatkova.

Analityk adznačaje, što vysnovy ź vieniesuelskaha kiejsa mohuć być dyjamietralna supraćlehłymi. Mahčyma, my ŭbačym, što sankcyjnyja skieptyki pamylilisia, i paśladoŭny, mocny i daviedzieny da kanca cisk vymušaje režymy iści na sastupki. Ci, naadvarot, pakaža, što nijakija sankcyi, navat z boku samaj mahutnaj krainy śvietu, nie mohuć źmianić nie samy mocny i nie samy stabilny režym typu režymu Madura.

U kantekście Biełarusi, jak ličyć Śluńkin, heta moža paŭpłyvać na razumieńnie «tearetyčnaj častki pytańnia, jakija miery i miechanizmy dziejsnyja, a jakija nie».

Ci mahčymy ŭ Biełarusi realnyja pieramieny

Pavieł Śluńkin adznačaje, što prytrymlivajecca svajho mierkavańnia adnosna taho, što źmieny ŭ trajektoryi adnosin Biełarusi i zachodnich krain mahčymyja tolki ŭ tym vypadku, kali adzin z bakoŭ budzie hatovy pajści na surjoznyja sastupki.

Heta mohuć być kroki z boku Minska, ale bolš surjoznyja za vypuskańnie dziesiaci čałaviek z turmaŭ. Ci Jeŭrasajuz pasprabuje pajści na dyjałoh z Łukašenkam, stymulujučy jaho na niejkija minimalnyja kroki (umoŭna, kab ludziam u turmach chacia b listy dachodzili ci matracy vydavali).

«I pakul nie adbudziecca niešta, što surjozna źmienić pazicyi abodvuch bakoŭ ci chacia b adnaho ź ich, my budziem znachodzicca prykładna ŭ takoj ža situacyi, jak ciapier», — padsumoŭvaje surazmoŭca.

Čytajcie jašče:

«Mnie 34 hady, ja biełarus, upieršyniu ŭ žyćci ŭbaču mirnuju pieradaču ŭłady». Hety dopis byłoha biełaruskaha dypłamata ŭzvarušyŭ tvitar

Pra Mikałaja Łukašenku, insajdy z samitaŭ, dypłamataŭ u łaźni i pracu śpiecsłužbaŭ — Pavieł Śluńkin u «Tok»

Śluńkin: Łukašenka staŭ haŭlajtaram, a lubaja krytyka stała razhladacca jak złačynstva

Kamientary12

  • daviedka
    30.10.2023
    Łukašienko rasstrielivajet sobstviennych hraždan, vyrosšich pri niom, čto jeho ostavit ot rasstrieła svoich vrahov?!
  • daviedka
    30.10.2023
    Pavieł Śluńkin vmiestie s ostalnymi davno ujechał iz strany i prosto nie znajet, čto v niej tvoritsia izo dnia v dień, a ja lično s každym dniom vsio bolšie ponimaju, čto užie skoro vsio eto zakončitsia trahično dla samoho Łukašienko.
  • Kastuś
    30.10.2023
    daviedka ,na osnovanii čieho sdiełan takoj vyvod?
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Były viadučy BT, jaki zvolniŭsia ŭ 2020-m i vyjechaŭ u Słavakiju, raskazaŭ, jak žyvie ciapier2

Były viadučy BT, jaki zvolniŭsia ŭ 2020-m i vyjechaŭ u Słavakiju, raskazaŭ, jak žyvie ciapier

Usie naviny →
Usie naviny

Tamaty ad 3 rubloŭ, ahurki tańniejšyja za bulbu. Što pradajecca na Kamaroŭcy ŭ vychodnyja

Seks-koŭč biełaruskaha pachodžańnia Aleks Łeśli prylacieŭ u Maskvu i nie byŭ zatrymany, niahledziačy na kryminalnuju spravu11

Dziaržaŭnyja kanały niečakana pakazali, jak vyhladajuć rezidencyi Łukašenki znutry. Raniej kamiery tudy nie traplali29

Pakazali trejler ajčynnaj dramy «Kłasnaja»20

Pamior polski architektar biełaruskaha pachodžańnia Michał Bałaš 1

Stała viadoma, suprać jakich pradpryjemstvaŭ uviedzieny 18-y pakiet sankcyj ES17

Daviedalisia, jak spravy ŭ Ryhora Kastusiova — jość dobryja naviny6

Žychar Barysava napisaŭ skarhu ŭ kinaprakat z-za nazvy filma, jakaja ŭviała ŭ zman2

U Polščy ŭ taksi biełarusa na chutkaści ŭrezałasia dziaŭčyna na samakacie i zapatrabavała vialikuju kampiensacyju15

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Były viadučy BT, jaki zvolniŭsia ŭ 2020-m i vyjechaŭ u Słavakiju, raskazaŭ, jak žyvie ciapier2

Były viadučy BT, jaki zvolniŭsia ŭ 2020-m i vyjechaŭ u Słavakiju, raskazaŭ, jak žyvie ciapier

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić