Kino2929

Udmurckaja kultura? «Uzy-bory»

Treci ŭ historyi film na ŭdmurckaj movie: poŭnaja humaru i eratyzmu kamiedyja.

Pieramoha ŭdmurckich babul na adbory na rasijskaje «Jeŭrabačańnie» pryciahnuła ŭvahu da ŭdmurtaŭ. Heta mały narod, što žyvie pierad Urałam. Akazaŭšysia ŭ rasiejskim atačeńni, udmurty trymajucca za svaju movu i admietnaść. Nie tolki buranaŭskija babuli, ale i moładź.

Heta była ideja «ŭdmurckaj tusoŭki» — źniać ramantyčnuju kamiedyju na svajoj movie.

U realizacyi dapamoh polski režysior Piotr Pałhan. Palaki i prafinansavali. Tak paŭstaŭ film «Uzy-bory», što ŭ pierakładzie aznačaje «Sunica-jahada» — pa naźvie raspaŭsiudžanaj narodnaj pieśni.

Film hety źniaty ŭ stylistycy «naiŭnaha mastactva».
Ihra aktoraŭ amatarskaja, mantaž, kaściumy, hrym minimaliscki, navat krajavidy nie padbiralisia asabliva — biudžet nie davaŭ razahnacca ŭ pierajezdach.
Ale film poŭny lohkaha humaru i (taksama lohkaha) eratyzmu.

U stužcy šmat piesień: jak tradycyjnych, tak i sučasnych.

Film hladzicca. Narod i jaho kultura bačacca ŭ im. A palityčny mesydž karciny davoli śmieły.

Siužet karciny taki: Maksim ź viosački Hondyrhurt zakachaŭsia ŭ maładuju śpiavačku Viktoryju Jadyharavu, pieśni jakoj pačuŭ pa radyjo.
U horadzie na ŭdmurckaj viečarynie jon, narešcie, sustrakaje ŭdmurckuju zorku, ale tut ža hublaje nadzieju na znajomstva — staličnuju pryhažuniu zvozić kavaler na krutoj inšamarcy. Siastra i dziadula Maksima surjozna azadačanyja tym, jak vyratavać Maksima ad depresii. Z dapamohaj Mitreja, jaki niadaŭna viarnuŭsia z vojska, jany adpraŭlajucca da pradziusara Viki — udmurckaha chipstara Robierta. I voś
volaj losu ambicyjnaja zorka i jaje pijarščyk źjaŭlajucca ŭ vioscy, dzie ich čakaje mnostva siurpryzaŭ…

Nie vypadkova, što film źniaŭ polski režysior. Małyja nacyi Centralnaj Jeŭropy spahadajuć i dapamahajuć małym narodam Rasii — jak i biełarusam, zrešty.

Udmurtaŭ 600 tysiač. Ich los — typovaja dola kałanizavanych narodaŭ.
Jašče ŭ 1926 hodzie jany składali 52% nasielnictva Udmurtyi. U 1939 hodzie — užo tolki 39%. Stalin abraŭ Pryŭralle ŭ jakaści centra abaronnaj prasysłovaści.
Na siońnia ŭdmurtaŭ va Udmurtyi — 28%. Ale ŭ nacyjanalnym parłamiencie deputataŭ-udmurtaŭ tolki 11%.
Ahromnistyja pryrodnyja bahaćci rehijona patrochu vyčerpvajucca. Nafty na siońnia zdabyvajecca kala 10 miljonaŭ ton za hod, ale ŭsie radoviščy ŭžo na finalnaj stadyi raspracoŭki.

Udmurtyja — typovaja hłybinnaja Rasija, jakoj my nie viedajem.

Udmurty zachoŭvajuć bolšaść u vioskach.
Cikava, što moładź šukaje novyja sposaby zmahańnia za nacyjanalnuju identyčnaść: internet, novaja muzyka. Nie tolki «Branhurtyś piesanajos», ale i junyja artysty razumiejuć: vyjście — u pazityvie. I va ŭpartym dziaržańni za svajo.

Darečy, va «Uzy-bory» miescami vykarystoŭvajecca ŭdmurcka-rasiejskaja trasianka.
Udmurckaja mova ŭ XVIII–XX stahodździ raźvivałasia pa schiemach, vypracavanych u impierskim centry. Impieryja była zacikaŭlenaja ŭ vykarystańni pracoŭnych resursaŭ naroda, ale nie ŭ jaho nacyjanalnym samaraźvićci. Udmurtaŭ pieraviali na rasiejskija imiony i proźviščy. A mova nasyčałasia rasiejskaj leksikaj. Naprykład, udmurty da prychodu rasiejcaŭ nie viedali paniaćcia «vajna». Tamu słova «vojna» ŭvajšło va ŭdmurckuju movu i śmiašyć inšamoŭnych słuchačoŭ u buranaŭskim pierakładzie pieśni Coja.

Film možna pahladzieć u vysokaj jakaści anłajn.

A voś film u Ju-Tubie z rasiejskimi subtytrami:

Spampavać kino možna tutaka.

Kamientary29

Ciapier čytajuć

Łukašenka nazvaŭ patrabavańni i pretenzii da Litvy: alternatyŭny ŭrad, charuhvy, port, mašyny dla Zimbabve, sanatoryj58

Łukašenka nazvaŭ patrabavańni i pretenzii da Litvy: alternatyŭny ŭrad, charuhvy, port, mašyny dla Zimbabve, sanatoryj

Usie naviny →
Usie naviny

U małace ad «Małočnaha śvietu» zaŭvažyli čorny asadak na dnie8

Źjaviŭsia anłajn-daviednik pa napisańni i vymaŭleńni nazvaŭ biełaruskich nasielenych punktaŭ4

Vynieśli žorstki prysud palitźniavolenaj mastačcy Aksanie Šalapinaj4

Rasijskaja nieanacystka, jakaja adsiadzieła 16 hadoŭ za zabojstva advakata i žurnalistki: Jon naprošvaŭsia svaimi pohladami na čačenskuju kampaniju17

Skandalnyja katlety z hruzinskaj kramy akazalisia sapraŭdy biełaruskimi. «Dziubaŭ, łap i chvastoŭ» unutry nie znajšli4

Zialenski: Mirny płan ZŠA skaracili z 28 da 20 punktaŭ, ale ŭ Trampa ŭłasnaje bačańnie14

U Baranavičach u śniežni zaćviła šypšyna FOTAFAKT2

Chto zachoča stvaryć svaju jadziernuju zbroju, kali amierykancy zdradziać Ukrainie13

Domračava hatovaja ŭznačalić zbornuju Biełarusi. Ale pry adnoj umovie3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka nazvaŭ patrabavańni i pretenzii da Litvy: alternatyŭny ŭrad, charuhvy, port, mašyny dla Zimbabve, sanatoryj58

Łukašenka nazvaŭ patrabavańni i pretenzii da Litvy: alternatyŭny ŭrad, charuhvy, port, mašyny dla Zimbabve, sanatoryj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić