Chronika
Palakaŭ prasujuć
U dziaržaŭnych vydańniach Bieraściejščyny «Kobrynski vieśnik», «Sielskaja praŭda» (Žabinka) na pačatku červienia źjavilisia ananimnyja artykuły, u jakich śćviardžałasia, što polski bok umiešvajecca ŭ kanflikt «Sajuzu palakaŭ Biełarusi». 10 červienia vyjšaŭ numar hazety SPB «Głos znad Niemna», jakoha nie rychtavała ni redakcyja vydańnia, ni novaje kiraŭnictva arhanizacyi. U numary nadrukavany artykuł byłoha staršyni Tadevuša Kručkoŭskaha i pa-rasiejsku rašeńnie Minjustu pra nielehitymnaść apošniaha źjezdu SPB. Hałoŭny redaktar hazety Andžej Pisalnik nazvaŭ numar pravakacyjaj. Adnak 17 červienia drukarnia pačała drukavać nastupny numar hazety, nie rychtavany redakcyjaj. 16 červienia MZS Polščy zajaviła, što ŭ suviazi z hetym spyniaje finasavańnie hazety. Staršyniu SPB Anžaliku Borys 15 červienia vyklikali ŭ milicyju: pravaachoŭnyja orhany zacikavilisia finansavym bokam dziejnaści SPB. Taksama Sajuzu palakaŭ nie dazvolena praviadzieńnie Kupalla 25 červienia.
Haradzienskaha žurnalista Andreja Pačobuta 21 červienia dastavili ŭ milicyju: skarhu na jahonyja «abraźlivyja publikacyi” napisaŭ T.Kručkoŭski. Pačobut admoviŭsia davać pakazańni, paśla čaho jaho adpuścili.
Kryminalnyja spravy suprać aktyvistaŭ
Deputat Małaryckaha rajsavietu, pravaabaronca j aktyvist PBNF Uładzimier Malej 3 červienia atrymaŭ paviedamleńnie adździełu daznańnia UUS Bieraściejskaha abłvykankamu pra adnaŭleńnie kryminalnaj spravy za raspaŭsiud u infarmacyjnym biuleteni «zahadzia łžyvych, haniebnych vymysłaŭ pra dziejańni staršyni Małaryckaha rajvykankamu Łapiča». Spravu raspačali ŭ lutym, ale 2 traŭnia spynili praz adsutnaść składu złačynstva.
Kryminalnuju spravu suprać pravaabaroncy Hary Pahaniajły, źvinavačanaha ŭ paklopie na prezydenta j inšych vysokich słužbovych asobaŭ, 16 červienia padoŭžyli jašče na miesiac.
Likvidacyi
Viciebski abłasny sud 7 červienia likvidavaŭ navapołacki resursavy centar «Usiasłaŭ Čaradziej» — za adsutnaść jurydyčnaha adrasu.
8 červienia likvidavanyja filija HA «Biełaruskaja arhanizacyja pracoŭnych žančyn» u Kryčavie dy supołka HA «Tavarystva biełaruskaj movy» ŭ Škłovie: jany nia zdoleli znajści juradras u niežyłym fondzie.
Abaraniać pravy zabaroniena
Mienski ofis RHA «Biełaruski Chelsynski kamitet» 8 červienia naviedaŭ supracoŭnik KDB: jaho cikavili finansavyja dakumenty pa hrantach, jakija atrymlivaŭ BCHK. 10 červienia Departament pa humanitarnaj dziejnaści Kiraŭnictva spraŭ prezydenta zabaraniŭ arhanizacyi vykarystoŭvać 1000 dalaraŭ dapamohi ad Suśvietnaj federacyi chelsynskich kamitetaŭ, nakiravanaj na pravaabarončuju dziejnaść. 16 červienia padatkovaja inspekcyja Maskoŭskaha rajonu Miensku znoŭ abskardziła sudovaje rašeńnie, pavodle jakoha BCHK nia maje płacić padatki z prahramy TASIS.
Štrafy «Narodnaj voli»
Sud Leninskaha rajonu Miensku 8 červienia abaviazaŭ hazetu «Narodnaja vola» vypłacić kampensacyi pa 2 młn rub. supracoŭnikam «Biełaruśkaliju» Siarhieju Katoviču, Ninie Hrečyc i Ninie Frałovaj i pa 3 młn rub. — žycharam Klecku Piatru Tałajku, Ivanu Hućku i Irynie Zakrucie. Podpisy ŭsich ich stajali pad zvarotam inicyjatyvy «Vola narodu», ale jany śćviardžajuć, što nie padpisvalisia pad dakumentam. Pazovy Paŭła Žyškieviča j Lilii Libier byli adchilenyja sudom. 14 červienia sud Leninskaha rajonu Miensku asudziŭ hazetu na 100 młn rub. na karyść staršyni ŁDPB Siarhieja Hajdukieviča. Haspadarčy sud Miensku 17 červienia spyniŭ praces suprać hazety pavodle pazovu Salihorskaha dziaržaŭnaha horna-techničnaha technikumu, zaznačyŭšy, što sprava nie ŭ jaho kampetencyi. Pazoŭ tyčyŭsia publikacyi ŭ «NV», dzie havaryłasia, što 37 navučencaŭ technikumu padpisalisia za inicyjatyvu «Vola narodu».
U Śvietłahorsku
U Śvietłahorsku 8 červienia milicyjanty zatrymali Siarhieja Siamionava: u milicyi ŭ jaho kanfiskavali 10 dalaraŭ ZŠA i 100 eŭra, a taksama skłali pratakoł za raspaŭsiud drukavanaj pradukcyi ad imia niezarehistravanaj arhanizacyi ci partyi, bo znajšli ŭ sumcy nalepki «Treci šlach».
U Śvietłahorsku milicyjanty sprabavali sarvać schod pa vyłučeńni delehataŭ na Kanhres demsiłaŭ 15 červienia, zatrymany aktyvisty BNF Viktar Ramaniška j Vadzim Bołbas. Padčas analahičnaha schodu ŭ Maładečnie 17 červienia pažarnyja słužby prymusili ŭdzielnikaŭ pakinuć pamiaškańnie.
U Bieraści
Staršyniu Bieraściejskaj abłasnoj filii AHP Ściapana Novasialčana i jahonaha syna Andreja 8 červienia milicyjanty sprabavali prymusova dastavić u sud: ich vinavaciać u arhanizacyi akcyi «My pamiatajem» 7 traŭnia. Pozvaŭ u sud jany nie atrymlivali — tolki telefanavańnie.
Sa staršynioj Bieraściejskaj abłasnoj arhanizacyi «Maładyja sacyjał-demakraty» Hannaj Kanius, nastaŭnicaj hieahrafii ŭ bieraściejskaj SŠ №10, administracyja škoły 10 červienia nie padoŭžyła kantraktu. Za čas pracy dziaŭčyna nia mieła narakańniaŭ z boku administracyi j baćkoŭ vučniaŭ.
Bieraściejski abłvykankam 14 červienia admoviŭ BSDP (NH) u praviadzieńni źjezdu na terytoryi vobłaści: maŭlaŭ, hetkija rašeńni nie ŭ kampetencyi abłvykankamu.
NISEPD z bazaj u Litvie
9 červienia adbyłasia prezentacyja zarehistravanaha ŭ Litvie Niezaležnaha instytutu sacyjalna-ekanamičnych i pravavych daśledavańniaŭ (NISEPD), jaki ŭ krasaviku byŭ likvidavany zhodna z rašeńniem Viarchoŭnaha sudu Biełarusi.
Vałakita z adrasami
Administracyja Leninskaha rajonu Mahilova 9 červienia admoviła ŭ rehistracyi supołcy Svabodnaha prafsajuzu metalistaŭ na Mahiloŭskim zavodzie štučnaha vałakna na padstavie taho, što rehistrujučy orhan mieścicca ŭ inšym rajonie horadu. Nie atrymaŭšy juradrasu na pradpryjemstvie, prafsajuz znajšoŭ jaho pa-za miežami zavodu.
10 červienia ŭprava justycyi Haradzienskaha abłvykankamu paviedamiła pra źniaćcie z rehistracyi haradzkoj filii BSDH, a taksama supołak Leninskaha j Kastryčnickaha rajonaŭ Horadni: usie jany byli zarehistravanyja ŭ žyłym sektary.
Pieratrus žonak palitykaŭ
Biełaruskija pamiežniki 9 červienia amal piać hadzin trymali na miažy aŭtamabil aktyvista AHP Ihara Šynkaryka, u jakim jechali ŭ sanatoryj u Litvu lider pradprymalnickaha ruchu Anatol Šumčanka, žonka Mikoły Statkieviča Taciana, žonka Jurja Chadyki Valancina, maci Viačasłava Siŭčyka Halina i aktyvistka AHP z Babrujsku Iryna Kačan. Byŭ praviedzieny asabisty nadhlad usich, mašynu «ŭ pošukach kampramatu» abšukali.
Vakoł palitviaźniaŭ
Z Alaksandra Skrabca 10 červienia źniatyja abvinavačańni ŭ suŭdziele ŭ bratavym «złačynstvie». Ź jaho źniali j padpisku ab niavyjeździe.
Siamja palitviaźnia Valerja Levanieŭskaha 10 červienia atrymała ad jaho adrazu piać listoŭ, častka jakich była «adcenzuravanaja»: u kožnym brakavała pa 3—4 arkušy. U adnym liście viazień paviedamlaje, što miascovy «aŭtarytet» pahražaŭ zabić jaho za toje, što Levanieŭski piša skarhi na turemnaje načalstva. 15 červienia Levanieŭski prypyniŭ haładoŭku, bo ŭ jaho pačalisia prablemy z zdaroŭjem. 21 červienia Levanieŭski ŭ vyniku haładoŭki patrapiŭ u špital Ivacevickaj kalonii.
Razhlad kasacyjnaj skarhi Paŭła Sieviarynca adbudziecca 28 červienia ŭ 10.00 u Mienskim haradzkim sudzie (vuł.Dunina-Marcinkieviča, 1).
Prysud Klimavu
Eks-deputatu Andreju Klimavu 10 červienia prysudzili 1,5 hodu abmiežavańnia voli za arhanizacyju niesankcyjanavanaj masavaj akcyi 25 sakavika. Z-pad varty jaho vyzvalili ŭ zali sudu, pryznačyŭšy padpisku ab niavyjeździe. 14 červienia Klimaŭ padaŭ kasacyjnuju skarhu.
Pratesty suprać pierajmienavańniaŭ
Mienskija haradzkija ŭłady nie dazvolili pravieści 13 červienia ŭ parku 50-hodździa Kastryčnika schod inicyjatyŭnaj hrupy, jakaja miarkuje zładzić referendum pa pierajmienavańni mienskich praspektaŭ. Admova abhruntavanaja tym, što była niapravilna aformlenaja zajaŭka, nie ŭkazanaja meta schodu j kolkaść udzielnikaŭ, a taksama nie akreślenyja zachady dziela biaśpieki hramadzian.
Tolki 10 chvilin praciahvałasia 9 červienia ŭ Miensku akcyja suprać pierajmienavańnia praspektu Skaryny. U rajonie Akademii navuk pikietoŭcaŭ z praspektu vycieśnili amapaŭcy.
Na žurfaku
Studentam-zavočnikam fakultetu žurnalistyki BDU Valerju Rusieliku i Hańnie Kavalovaj, jakija padpisvalisia ŭ abaronu svajoj kalehi z «Narodnaj Voli» Volhi Kłaskoŭskaj, vykładčyk Aleh Słuka, eks-daradca prezydenta, pastaviŭ na ekzamenie pa pradmiecie «Historyja biełaruskaj žurnalistyki pieršaj pałovy XX st.» niezdavalniajučyja adznaki. Sam jon patłumačyŭ, što pryčynaj hetaha stali «niepryhožy počyrk» i «nielitaraturnyja słovy»: žaŭnier, habrejski j inš. Studenty padali skarhi rektaru j ministru adukacyi.
U Babrujsku
Na vychodnyja 11—12 červienia nieviadomyja abrabavali babrujski ofis niezarehistravanaha pravaabarončaha centru «Viasna» — vynieśli navat abahravalnik i bieł-čyrvona-bieły ściah.
Babrujčanka Luboŭ Sankievič z 13 červienia pačała akcyju pratestu na płoščy Banhałor u Miensku: da 4 lipienia jana ładzić pikiety, patrabujučy pryjomu ŭ prezydenta. Žančyna ličyć, što jaje niezakonna zvolnili z Babrujskaha zavodu traktarnych detalaŭ i ahrehataŭ. Ł.Sankievič abvieściła haładoŭku na znak pratestu.
U Homieli
U pryvatny dom homielskaha palityka Viktara Karniajenki 11 červienia ŭvarvalisia piać aficeraŭ milicyi: jany paviedamili, što nibyta majuć ananimny syhnał pra zhvałtavańnie ŭ domie.
Homielski abłasny sud 14 červienia admoviŭ u pazovie da staršyni harvykankamu 246 žycharam horadu: jany pratestujuć suprać niezakonnaha, na ich dumku, budaŭnictva aŭtazapraŭki kala žyłych damoŭ pad vysakavoltnaj elektralinijaj. Kalehija sudu paličyła pazoŭ niapravilna aformlenym.
Eŭraźviaz padtrymlivaje Sieviarynca
14 červienia Eŭraźviaz pryniaŭ aficyjnuju zajavu, u jakoj zaklikaŭ biełaruskija ŭłady vypuścić na volu palitźniavolenych. Pravaabarončaja arhanizacyja «Mižnarodnaja amnistyja» 15 červienia abviaściła Mikołu Statkieviča, Paŭła Sieviarynca i Andreja Klimava viaźniami sumleńnia.
Pomsta hazetam
Redakcyja niedziaržaŭnaj hazety «Vitiebskij kuŕjer» 15 červienia atrymała zahad pakinuć arandavanaje pamiaškańnie, chacia maje damovu arendy da kanca listapada. Napiaredadni, 14 červienia, u Osła adbyłasia cyrymonija ŭručeńnia premii imia Herda Buceryjusa «Maładaja presa Ŭschodniaj Eŭropy-2005», jakuju atrymali «Vitiebskij kuŕjer» i kampanija BiełaPAN.
Redaktar hazety «Dień» Mikoła Markievič atrymaŭ 20 červienia admovu ad Mienharvykankamu: čynoŭniki admaŭlajucca pryznać damovu pra arendu pamiaškańnia ŭ Domie palakaŭ u Miensku, jakuju vydaviec padpisaŭ dla rehistracyi juradrasu.
U Barysavie
U Barysavie 16 červienia sud aštrafavaŭ hałoŭnaha redaktara hazety «Barysaŭskija naviny» Anatola Bukasa na 40 bazavych vieličyń i pastanaviŭ vypłacić 3 młn rub. redaktarcy hazety Barysaŭskaha harvykankamu «Adzinstva» Viery Pratasievič, jakaja paličyła siabie abražanaj u hazetnaj publikacyi.
Z pracoŭnaha miesca zabrali 16 červienia ŭ pastarunak aktyvista niezarehistravanaj arhanizacyi «Zubr» Alesia Moniča z Barysava. Padstavaj stała replika na internet-forumie, dzie nibyta byŭ paklop na prezydenta. Sam Monič — administratar adnaho z haradzkich internet-resursaŭ.
U Asipovičach
Asipovickaj supołcy TBM 16 červienia ŭłady dazvolili zarehistravać jurydyčny adras u pryvatnym domie adnaho z aktyvistaŭ.