Dyskahrafija
Uładzimier Uholnik, «Cherry Vata», Jury Michajłaŭ.
Zadušeŭny rok-n-roł
Uładzimier Uholnik. (r) 2005, «Kovčieh».
Hety albom vyhladaje jak zbornik najlepšaha z taho, što było raniej zapisana viadomym hitarystam i da niadaŭniaha — zahadčykam katedry mastactva estrady taje navučalnaje ŭstanovy, jakuju mnohija j dahetul nazyvajuć «kulkom». Uładzimier Uholnik sabraŭ na dysku najbolš udałyja j prezentabelnyja kampazycyi, vydadzienyja, prynamsi, na dvuch papiarednich jahonych albomach. Tamu muzyka tut — samaja raznastajnaja. Heta i tytulnaja pjesa adpaviednaha stylu, i apracoŭki narodnych melodyj («Čyrvonaja višnia»), bluzu i džazu («Špital Śv.Džejmza», «Skoki»), a taksama aŭtarskija tvory, jakija składajuć asnoŭnuju častku albomu. Ź ich varta vyłučyć «Ciažki bluz», «Dzionnyja sny» (u duecie z Tacianaj Kapiankovaj, jak i niekatoryja inšyja), a taksama pjesu z pahroźlivaj nazvaj «Kidaj kuryć, ci Ministerstva achovy zdaroŭja papiaredžvaje». Biezumoŭna, upryhožvaje albom niezasłužana zabytaja melodyja z kinafilmu «Čyrvonaje liście». Vykanaŭca vystupaje to z akustyčnymi versijami kampazycyj, to ŭžyvaje mahutna zafuzavanuju elektrahitaru, pryčym, jak treba zdahadvacca, u «elektryfikavanych» pjesach prafesar hitary ŭsie partyi zapisvaŭ samaruč.
Albom možna było b nazvać całkam udałym, kali b nie adna akaličnaść, jakaja, zrešty, ułaścivaja mnohim padobnym zbornikam. Kampazycyja dysku šmat u čym vypadkovaja. Prynamsi, niejkaja, navat umoŭnaja, dramaturhija tut adsutničaje. Jość prosty, advolny nabor asobnych numaroŭ, paradak jakich moh być taki ci inšy. Ale ž hety momant, navat u dačynieńni da zvyčajnaha «hrejtest hits», možna było pradumać dakładniej. Tym bolš što materyjału chapaje.
Tym nia mienš, tym, chto raniej nia čuŭ Uładzimiera Ŭholnika i choča atrymać ujaŭleńnie ab jahonych mahčymaściach jak aŭtara, tak i vykanaŭcy, heta albom možna śmieła paraić. Tut jość što pasłuchać. Staryja koni i hitary nie sapsujuć.
Zadušany Słuchač
∎
Intro Jagody
Hrupa «Cherry Vata». (p) 2004, «Gizmo Lab Records».
Ja nievialiki znaŭca j amatar sučasnych kamputarnych «dabaŭ», «miksaŭ» i padobnych «dryn-n-pejsaŭ». Nakolki ŭdałosia daviedacca, hrupa hetaja składajecca z troch čałaviek, jakija chavajucca pad hučnymi junacka-firmovymi pseŭdanimami — Chajnc Troj, Dzijamas Roł i Viera Fejt. Roli raźmierkavanyja hetak: Viera śpiavaje, a dalej adzin muzyka (chiba Troj) vystupaje jak hitaryst, druhi ž u patrebny momant naciskaje na tuju ci inšuju «haračuju» knopku kamputara, u jakim znachodziacca raniej zapisanyja padłožki ŭsich trekaŭ z tymi samymi «dabami», «miksami» i ŭsim inšym, što jany nazyvajuć muzykaj. Viadoma, što dysk hety muzyki ličać niečym nakštałt dema, papiarednikam niečaha kudy bolš manumentalnaha j hlabalnaha, što jany planujuć zapisać i vydać jašče sioleta.
Ja ŭsio ž lublu muzyku žyvuju. Bo kamputar — hetkaje stvareńnie, jakoje, jak i žančynu, razhadać adrazu niemahčyma. Tamu, słuchajučy hetyja zapisy, ciažka zdahadacca, što zroblena rukami i mazhami čałavieka, a što źlapili kamputarnyja prahramy dy roznyja «Intel»iektualnyja čypy. Inakš kažučy, dzie tut ułasna tvorčaść, a dzie — technalohija. I čym «črievaty» prahres dla stvareńnia muzyki.
Što da hetaha ŭzoru prahresu, dyk jon, prynamsi, nie vyklikaje žadańnia skinuć z apošniaha pavierchu darahi jak pamiać kamputar 486-DX i nazaŭsiody raźvitacca ź minułym rok-n-rołu. Tut jość navat pryjemnyja momanty, hałoŭny ź jakich — hołas Viery. Hołas ź vielmi cikavymi i redkimi tembrami, vyrazny i hłyboki. Chiba što nia nadta treniravany. Ale jon zapaminajecca. Kamanda hetaja ŭžo pakazvałasia paru razoŭ u mienskich klubach na specyfičnych elektronnych sejšenach, choć, na maju dumku, jana nia nadta ŭpisvajecca mienavita ŭ elektronnuju tusoŭku. Heta, chutčej, adna z raznavidnaściaŭ (pakul?) anderhraŭndnaha, amal chatniaha muzykavańnia, jakoje moža vyjści na novy jakasny ŭzrovień, a moža akazacca ŭsiaho tolki časovym eksperymentam. Tam, viedajecie, moža zdarycca zamužža, vojska, siamja, pošuk, čym nakarmić naščadkaŭ. Tut užo nie da miksaŭ z dabami.
Tak što pačakajem abiacanaha na vosień.
Ščery Słuchač
∎
Nie dla FM
Jury Michajłaŭ. (r) 2005, aŭtarskaje vydańnie.
Raduje ŭžo voś što: hetyja pieśni z aŭtarskaha, solnaha albomu lidera hrupy «Madera hard-bluz», dziakavać bohu, na chvalach ajčynnych FM-stancyj naŭrad ci pačuješ. Nadta ŭžo jany niefarmatnyja jak pa muzycy, tak i pa źmieście. Takoje ŭražańnie, što Michajłaŭ, naviedaŭšy niejak Andreja Plasanava, dobra pačastavaŭsia słavutymi «planavymi» napojami. Až da taho, što, kali Plasanaŭ prapanavaŭ zapisvacca, jon byŭ užo nia ŭ stanie padyhrać Michajłavu na hitary, adno nervova tros rukami z zacisnutymi ŭ palcach perkusijnymi brazhałkami.
Dyj repertuar atrymaŭsia adpaviedny. Voś nazvy niekatorych piesień: «Zapoj», «0,7 vina», «Ja vypju harełki» i na zakančeńnie, adpaviedna, — «Tuha». U asnovie muzyki — rok-n-roł dy bluz, usie hitarnyja partyi Michajłaŭ niejak zdoleŭ zapisać samastojna. Pryčym vyjšła heta davoli ŭdała. U kožnym razie, nie čuvać, kab jon raźbiŭ jakuju z hitar ab ścienku.
Ale ŭ cełym albom, na maju dumku, vielmi vyrazna adlustroŭvaje čas. Bo pa sutnaści heta — nia što inšaje, jak svojeasablivy amal zabyty «kvaternik», zapis taho, što ciapier amal nie vykonvajecca z sceny (chiba što na klubnych viečarynkach), a adrasavana najpierš blizkim siabram dy samym zahartavanym amataram tvorčaści Michajłava. Jon nibyta viartaje słuchačoŭ u časy Savietaŭ, kali padobnaja tvorčaść nia nadta ŭchvalałasia ŭładami i taksama była niefarmatnaja dla eteru. A pa duchu — heta ŭsio ž klasyčny bluz. Tolki što stvorany ŭ sučasnaj Biełarusi dy na toj movie, na jakoj Michajłava zambiravali na palitynfarmacyjach padčas jahonaj vučoby ŭ teatralna-mastackim.
Biezumoŭna, albom nie raźličany na šyrokuju papularnaść, na razhornutuju muzyčnuju prezentacyju. Jon cikavy najpierš jak dakument epochi zabaronaŭ kancertaŭ, pazbaŭleńnia muzykaŭ kanstytucyjnaha prava na pracu dy kančatkovaj straty sumleńnia adkaznymi za kulturu čynoŭnikami. Nie, nie FM'u adrasavaŭ hetyja svaje nia vielmi žyćciaradasnyja pieśni Michajłaŭ, a, mahčyma, hetym voś kabinetnym vužakam, kab pakazać, što žyćcio ŭ «Panaramie navin» i žyćcio ŭ bluzie — rečy zusim roznyja…
Niefarmatny Słuchač