BIEŁ Ł RUS

Brat, siastra i były zek: u prakat vychodzić «Čorny drozd»

14.12.2012 / 12:29

JUU

+ trejler

Pamiž nuaram i bajevikom

Pra film «Čorny drozd» krytyki spračajucca z momantu jaho źjaŭleńnia na ekranach. Režysior-aŭstryjec Štefan Ruzavicki, jaki źniaŭ «Falšyvamanietčykaŭ» zamachnuŭsia na nieanuar jeŭrapiejskaha typu ŭ halivudkim raźlivie.

Siužet amal kłasičny:

brat i siastra abrabavali kazino i ruchajucca ŭ bok Kanady, kab praskočyć tam miažu. Paralelna baksior-recedyvist, jaki voś tolki-tolki vyjšaŭ z turmy, nakiroŭvajecca ŭ pamiežnuju zonu, dzie žyvuć jahonyja baćki. Niaciažka zdahadacca, što ŭ chutkim časie ŭsia trojca sustrakajecca, i ničoha dobraha nikomu ź ich hetaja sustreča nie pryniasie.

Los va ŭsich hierojaŭ filma ciažki. To bok, uvohule va ŭsich.

Kanadskaje pamiežža bolš nahadvaje nie sučasnuju Amieryku, a Techas siaredziny XIX stahodździa, dzie vypaŭ śnieh. Nahadvaje pa noravach,
ale hetaha dastatkova.

Adnak jeŭrapiejskaja kinatradycyja tryleraŭ drenna spałučajecca z halivudskaj — u vyniku nie majem ni adnaho, ni druhoha. Ź jeŭrapiejskimi režysiorami ŭ Halivudzie tak byvaje rehularna. Adnak na film varta iści chacia b dla taho, kab pabačyć amierykanskuju zimu na poŭnačy i liniejku vydatnych akcioraŭ: Eryk Bana, Alivija Uajłd, Čarli Chanem i paŭzabyty Krys Krystofiersan, jaki ŭžo hadoŭ z 30 vydatna ŭvasablaje amierykanskaha siemjanina z narodnaj lehiendy.

Čytajcie taksama:

Kamientary da artykuła