U Hrodnie vyjavili kamčackuju čajku — upieršyniu ŭ Biełarusi — fota
Jana mahła zalacieć z Alaski.
Kamčackaja čajka, jakuju niadaŭna vyjavili ŭ Hrodna, mahła prylacieć u Biełaruś z Alaski. Takoje mierkavańnie vykazaŭ śpiecyjalist pa pryrodaachoŭnych pytańniach hramadskaj arhanizacyi «Achova ptušak Baćkaŭščyny» Siamion Levy.
Redkuju ptušku ŭ samym centry horada na race Nioman zaŭvažyŭ staršynia Hrodzienskaj abłasnoj arhanizacyi Dźmitryj Vinčeŭski.
Čajka nie mienš za tydzień znachodziłasia na race Nioman u miežach haradskoj rysy, tolki zredku pieralatajučy na niaznačnyja adlehłaści.
«Spačatku vyhlad byŭ vyznačany jak marskaja čajka, tak jak ptuški adnosna padobnyja pamiž saboj. Zatym infarmacyju ab niezvyčajnaj znachodcy raźmiaścili ŭ internecie, dzie na jaje adrazu adreahavali našy kalehi z Polščy. Jany źviarnuli ŭvahu na niekalki prykmiet, jakija adroźnivajuć kamčackuju čajku ad marskoj», — raskazaŭ Siamion Levy.
Arnitołahi vykazali zdahadku, što ptuška, jakaja ździejśniła pazapłanavuju pasadku na race Nioman, mahła zalacieć u Biełaruś z Dalokaha Uschodu Rasii ci navat z samoj Alaski. Pry hetym kamčackaja čajka ŭpieršyniu zaŭvažanaja na terytoryi našaj krainy. «Bolš za toje, heta ŭsiaho tolki piataja rehistracyja hetaha vidu na terytoryi ŭsioj Jeŭropy, — padkreśliŭ śpiecyjalist. — Raniej hetyja ptuški byli zarehistravanyja ŭ Łatvii, Litvie, Vialikabrytanii, Isłandyi i Finlandyi».
Kamčackaja čajka źjaŭlajecca čaćviortaj pa pamierach čajkaj va ŭsim śviecie. Hniazdujucca ptuški ŭ asnoŭnym na zachodnim uźbiarežžy Alaski, sustrakajucca na dalokaŭschodnim ŭźbiarežža i vyspach Rasii. «Dla kožnaj krainy isnujuć asobnyja śpisy ptušak, ale papaŭniajucca jany novymi vidami dosyć redka. A ŭ dadzienym vypadku ŭ našy kraju zalacieła ptuška redkaja nie tolki dla krainy, ale i dla ŭsioj Jeŭropy», — adznačyŭ Siamion Levy.
Pavodle jaho słoŭ,
pryčyny, pa jakich ptuški zalatajuć na niazvykłyja dla ich terytoryi, mohuć być roznymi. «Da prykładu, ptuški mohuć adchilicca ad svaich zvyčajnych kursaŭ mihracyi i zrabić taki daloki zalot. Ci pryčynaj adchileńnia ad zvykłaha miesca, dzie moža pasłužyć drennaje nadvorje, urahan, mocny viecier», —rastłumačyŭ śpiecyjalist.