Biełaruskaje kachańnie: zakachanyja čytačy NN na dzień Śviatoha Valancina
Maksim i Volha — 15 hadoŭ u šlubie. Im pa 36 hadoŭ. Majuć dvaich dziaciej — chłopčyka i dziaŭčynku. Maksim pracuje prahramistam, a Volha — skrypačka Dziaržfiłarmonii.
Maksim i Volha — 15 hadoŭ u šlubie. Im pa 36 hadoŭ. Majuć dvaich dziaciej — chłopčyka i dziaŭčynku. Maksim pracuje prahramistam, a Volha — skrypačka Dziaržfiłarmonii.
Andrej i Viktoryja — studenty BDU. Andrej ź vioski Doŭsk (Homielskaja vobłaść), a Viktoryja — z Homiela. Sustrakajucca ad pačatku vučoby.
Andrej i Viktoryja — studenty BDU. Andrej ź vioski Doŭsk (Homielskaja vobłaść), a Viktoryja — z Homiela. Sustrakajucca ad pačatku vučoby.
Volha i Ihar taksama vučacca. Jon — na
Volha i Ihar taksama vučacca. Jon — na
Ściapan i Vijaleta —
Ściapan i Vijaleta —
Pazaŭčora my dali abviestku na sajcie NN: šukajem paru, jakaja choča sfatahrafavacca dla pieršaj pałasy haziety da dnia Śviatoha Valancina.
Vam zastanucca na pamiać zdymki aŭtarstva Siarhieja Hudzilina. A Vaš pacałunak zastaniecca na dobruju pamiać čytačam «Našaj Nivy» pra Śviatoha Valancina- 2013. U toj ža viečar patelefanavali čatyry pary, paśla źviazalisia jašče piać! Źniać usich my nie paśpiavali. Vybrali čatyroch pieršych. A kaho ź ich pastavić na pieršuju staronku tydniovika? Vo zadača! Rašyli: tych, što najdaŭžej razam.
Maksim i Volha — 15 hadoŭ u šlubie.
Im pa 36 hadoŭ. Majuć dvaich dziaciej — chłopčyka i dziaŭčynku. Maksim pracuje prahramistam, a Volha — skrypačka Dziaržfiłarmonii.
Znajomciesia i z astatnimi.
Ściapan i Vijaleta — studenty-pieršakurśniki BDU,
minčuki. Sustrakajucca 1,5 hoda.
Volha i Ihar taksama vučacca.
Jon — na palitołaha-jurysta, a jana — na pierakładčycu. Minčuki. Sustrakajucca ŭžo try hady. Chutka paniasuć zajavu ŭ ZAHS.
Andrej i Viktoryja — studenty BDU.
Andrej ź vioski Doŭsk (Homielskaja vobłaść), a Viktoryja — z Homiela. Sustrakajucca ad pačatku vučoby.
Usim im zyčyć viernaha kachańnia i słaŭnaha rodu. I prosim zapisać u natatnikach: skantaktavacca z NN praz 10, 25 i 50 hadoŭ. Praz 50 hadoŭ u dzień Śviatoha Valancina na pieršuju staronku trapić toj z čatyroch, u kaho budzie najbolš unukaŭ.
Dzień śviatoha Valancina adznačajecca ŭ honar rańniechryścijanskaha śviatoha, što nasiŭ hetaje imia, ale pachodzić ad rymskich Łupierkalij.
Łupierkalii byli fiestyvalem eratyzmu ŭ honar bahoŭ kachańnia. Łupierk — adna ź mianušak Faŭna, pahanskaha boha miłavańnia i zastupnika statkaŭ.
Štohod 15 lutaha ŭ miescy, dzie vaŭčyca, pa lehiendzie, vykarmiła Romuła i Rema (zasnavalnikaŭ Ryma), pravodzilisia śviaty, zvanyja «Lupercalia» (pa-łacinsku lupo — «vaŭčyca»), padčas jakoha ŭ achviaru prynosilisia žyvioły. Ź ich skur vyrablalisia bizuny. Paśla rytualnaj biasiedy maładyja ludzi brali hetyja bizuny i vychodzili ŭ horad łupcavać žančyn.
Reč u tym, što adzin z arakułaŭ adnojčy prarakavaŭ, što ściabać žančyn bizunom z achviarnaj skury treba, kab pavialičyć naradžalnaść. Heta stałasia ŭ časie, kali pa Rymie prakaciłasia chvala miortvanaradžeńniaŭ i vykidyšaŭ. Tak supała, što paśla łupcovak jana spyniłasia, i heta patłumačyli ich pazityŭnym efiektam.
U časie Łupierkalij hołyja chłopcy z papruhami z kaźlinaj skury biehali miž žančynami i ściabali ich.
Žančyny achvotna padstaŭlali siabie pad udary, ličačy, što heta daść im płodnaść i lohkija rody.
U hetym biasčynstvie ŭdzielničali i členy šlachietnych siamiejstvaŭ. Byŭ zaŭvažany navat Mark Antonij. U kancy abradu žančyny taksama raździavalisia dahała.
Ničoha dziŭnaha, što Łupierkalii byli takimi papularnymi, i, navat kali mnohija inšyja pahanskija śviaty byli admienienyja z prychodam chryścijanstva, hetaje jašče doŭhi čas adznačałasia.
U 494 hodzie n. e. papa Hiełasij I pasprabavaŭ zabaranić Łupierkalii. Śviatu, jakoje pryjšło im na zamienu, byŭ pryznačany niabiesny zastupnik — śviaty Valancin, jakoha ŭ 269 hodzie n. e. rymski impieratar Kłaŭdzij II zahadaŭ zabić za prapaviednickuju dziejnaść siarod moładzi. Jon byŭ pakarany 14 lutaha.
U poźnim siaredniavieččy ŭ Francyi i Anhlii žyćcio sv. Valancina pastupova pačało abrastać lehiendami, źviazanymi z tajemnym šlubam zakachanych par.
Pavodle lehiendy, u tyja dalokija časy impieratar ubiŭ sabie ŭ hałavu, što samotny mužčyna — bieź siamji, žonki i abaviazkaŭ — lepš bjecca za radzimu na poli bitvy, i zabaraniŭ mužčynam žanicca. A śviaty Valancin byŭ zvyčajnym śviatarom, jaki spačuvaŭ niaščasnym zakachanym i ŭpotaj ad usich, pad pokryvam nočy, aśviačaŭ šluby.
Śviatara kinuli ŭ turmu, asudzili na śmierć. U turmie śviaty Valancin paznajomiŭsia z dačkoj nahladčyka — Julijaj.
Zakachany śviatar pierad śmierciu napisaŭ joj pryznańnie ŭ kachańni — valancinku. I choć jaho pakarańnie adbyłosia 14 lutaha 269 hoda našaj ery, jon zastaŭsia ŭ pamiaci ludziej. Hetaja śvietłaja duchoŭnaja lehienda źmianiła pahanskaje hulbišča. I choć hetaje śviata nie źjaŭlajecca dziaržaŭnym ni ŭ adnoj krainie, adznačajuć jaho ciapier usiudy, akramia Paŭnočnaj Karei i t.p., dzie dahetul kirujuć sučasnyja kłaŭdzii.