BIEŁ Ł RUS

Navukoŭcy znajšli istotu z adnarazovym pienisam

15.02.2013 / 10:08

Navukoŭcy znajšli adzinaha pradstaŭnika faŭny, jaki zdolny adździalać ad cieła pienis, a zatym hadavać novy i vykarystoŭvać jaho znoŭ. Heta marski smoŭž Chromodoris reticulata, jaki žyvie na karałavych ryfach na cichaakijanskim uźbiarežžy Japonii.

Japonskija daśledčyki miarkujuć, što hety hołažabierny malusk — adziny pradstaŭnik faŭny, jaki moža sukuplacca pry dapamozie «adnarazovaha člena» znoŭ i znoŭ. Vyniki pracy navukoŭcaŭ apublikavanyja ŭ časopisie Biology Letters.

Seksualnaje žyćcio marskich smaŭžoŭ i biez taho davoli mudrahielistaje: amal usie hałažabiernyja maluski pryniata ličyć abodvapołymi — ci adnačasovymi hiermafradytami.
Heta aznačaje, što jany nie prosta majuć jak mužčynskija, tak i žanočyja pałavyja orhany, ale i mohuć vykarystoŭvać ich adnačasova.

Što tyčycca Chromodoris reticulata, to, pa słovach prafiesara Biernarda Piktana, kuratara adździeła marskich bieschrybtovych Nacyjanalnych muziejaŭ Paŭnočnaj Irłandyi, padčas sukupleńnia 2 smaŭžy razvaročvajucca ŭ roznyja baki ŭ adnosinach adzin da adnaho, źmiaščajučy pienis ŭ žanočuju adtulinu partniora i abmieńvajučysia śpiermaj.

Pałavy akt smaŭžoŭ moža doŭžycca ad niekalkich siekundaŭ da niekalkich chvilinaŭ, paśla čaho maluski adkidajuć svaje pienisy.

Da ździŭleńnia navukoŭcaŭ, jakija nazirali za hetym pracesam, užo praz 24 hadziny ŭ marskich smoŭžniaŭ vyrastali novyja mužčynskija pałavyja orhany, i jany byli hatovyja da paŭtornaha sukupleńnia. «Ja nikoli nie bačyŭ ničoha padobnaha», — zajaviŭ ździŭleny prafiesar Piktan.

Pry bolš detalovym razhladzie vyśvietliłasia, što bolšaja častka pienisa smaŭža skručanyja ŭ śpiral unutry cieła, i što paśla pałavoha akta adździalajecca tolki źniešni frahmient.

Daśledniki zaŭvažyli taksama, što člen maluska pakryty atožyłkami. Jość zdahadki, što jany patrebnyja dla vydaleńnia śpiermy papiaredniaha partniora.
Marskija smaŭžy nie adzinyja pradstaŭniki žyviolnaha śvietu, čyj pienis adździalajecca paśla sukupleńnia.
Viadoma, što heta taksama charakterna dla mužčynskich asobin pavuka-kruhaprada, bierahavych ślimakoŭ i smaŭžoŭ rodu Ariolimax, jakija žyvuć na sušy. Adnak rehienieravać pienis jany nie mohuć.

Čytajcie taksama:

Kamientary da artykuła