Łukašenka pryznačyŭ namieśnikami ŭ Nacbank maładych
15 krasavika Łukašenka razhledzieŭ kadravyja pytańni.
Taras Nadolny staŭ pieršym namieśnikam staršyni praŭleńnia Nacbanka.
Łukašenka daŭ zhodu na naznačeńnie:
Nadolnaha Tarasa Jurjeviča pieršym namieśnikam staršyni praŭleńnia Nacyjanalnaha banka Respubliki Biełaruś;
Kalečyca Siarhieja Valerjeviča namieśnikam staršyni praŭleńnia Nacyjanalnaha banka Respubliki Biełaruś.
Kiraŭnik dziaržavy pryznačyŭ:
Bryšcieleva Andreja Ściapanaviča členam praŭleńnia Nacyjanalnaha banka Respubliki Biełaruś;
Kalečyca Dźmitryja Leanidaviča členam praŭleńnia Nacyjanalnaha banka Respubliki Biełaruś;
Łapko Dźmitryja Mikałajeviča členam praŭleńnia Nacyjanalnaha banka Respubliki Biełaruś.
Alaksandr Łukašenka taksama naznačyŭ Pryščyca Alaksandra Mikałajeviča členam praŭleńnia Nacyjanalnaha banka, daŭšy zhodu na naznačeńnie jaho namieśnikam staršyni praŭleńnia Nacyjanalnaha banka Respubliki Biełaruś.
Łukašenka ličyć hetyja naznačeńni znakavymi, pakolki jašče nikoli ŭ kiraŭnictva Nacyjanalnaha banka nie prychodziła nastolki šmat maładych i pierśpiektyŭnych ludziej. «I hałoŭnaje, što ja vam chaču skazać: vy budziecie nieści adkaznaść razam sa staršynioj za ŭsiu bankaŭskuju sistemu», — adznačyŭ Łukašenka.
Kiraŭnik dziaržavy ličyć, što da biełaruskaj bankaŭskaj sistemy isnuje davier z boku jak nasielnictva, tak i jurydyčnych asob. «Svaje hrošy jany zachoŭvajuć u našych bankach, a Kipr navučyŭ vielmi mnohich i pakazaŭ, što hrošy treba zachoŭvać tam, dzie ty ich zarablaješ, a nie vyvozić u afšory», — adznačyŭ jon.
Alaksandr Łukašenka źviarnuŭ uvahu na toje, što rola Nacyjanalnaha banka budzie ŭzmacniacca, pierš za ŭsio adnosna raboty z kamiercyjnymi bankami, prysutnymi na terytoryi Biełarusi, asabliva z udziełam zamiežnaha kapitału.
«Razmovy ab tym, što Nacyjanalny bank nie maje prava ŭmiešvacca ŭ dziejnaść kamiercyjnych bankaŭ, u našaj krainie, prynamsi, nikoli nie vitalisia, a tym bolš ciapier, kali va ŭsich krainach pačałosia ad stvareńnia mieharehulataraŭ da pramoha ŭmiašańnia ŭrada ŭ dziejnaść bankaŭ.
Kali, jak u narodzie kažuć, smažany pievień klunuŭ, tady pačali dumać ab tym, što treba było b prakantralavać, i pierš za ŭsio banki, tamu što tam, dzie prakantralavali, ubačyli, jakaja situacyja. Ale nie tak prosta kantralavać, kali sistemy niama, kali jana razburana i kali kraina nie vitała takuju palityku, — skazaŭ kiraŭnik dziaržavy. — U nas, dziakuj bohu, my asabliva i nie ŭmiešvajemsia ŭ dziejnaść kamiercyjnych bankaŭ, ale kali ŭźnikajuć prablemy, ja zaŭsiody nastojvaju na tym, kab nie pravaachoŭnyja orhany, pierš za ŭsio nie kantralujučyja orhany, a vy jak kalehi razabralisia ŭ tym, što adbyvajecca. Tamu što samyja lepšyja śpiecyjalisty bankaŭskaj spravy ŭ vas, u Nacyjanalnym banku».
«Tamu hałoŭny moj pasył dla vas i dla hramadstva ŭ tym, što vy pavinny kantralavać dziejnaść bankaŭ druhoha ŭzroŭniu — kamiercyjnyja banki.Ale nie pieraškadžajučy im pracavać i tolki ŭ tym płanie, kab u nas nie ŭźnikli nadzvyčajnyja abstaviny, jak heta adbyłosia na Zachadzie. Tamu rola Nacyjanalnaha banka, ja na hetym nastojvaju, budzie ŭ našaj krainie tolki ŭzmacniacca», — adznačyŭ jon.
Alaksandr Łukašenka zakranuŭ pytańnie kredytavańnia ekanomiki. Kiraŭnik dziaržavy padkreśliŭ, što ŭsie kredytnyja resursy nieabchodna razhladać jak zvarotnyja srodki, i heta jaho pryncypovaja pazicyja.
«Ja liču, što banki pierš za ŭsio pavinny pracavać na ekanomiku, dy i ŭsia kraina, usie ludzi. Heta važna. Ale lohkich hrošaj nie byvaje. Hrošy ŭziaŭ — hrošy viarni, — skazaŭ jon. — Kredyt — heta doŭh, ty pavinien jaho viarnuć. Heta maja pryncypovaja pazicyja. Heta pazicyja Nacyjanalnaha banka budzie padtrymlivacca ŭ pierśpiektyvie».
«Treba ciapier pahladzieć, kali ŭžo stabilizacyja nastupiła, na ekanomiku. Usio bolš i bolš kiraŭnikoŭ staviać pytańni pa kredytach. My, viadoma, kuplajem u nasielnictva, u inšych vielmi darahija hrošy, depazity pad taki pracent — heta vielmi nakładna dla ekanomiki, — adznačyŭ kiraŭnik dziaržavy.— Tamu źviarnicie na heta surjoznuju ŭvahu. Ź ciaham času inflacyja ŭ nas nie takaja ŭžo i vysokaja, i vy taksama pavinny svoj układ zrabić u toje, kab heta inflacyja bolš nie razduvałasia, a nie tolki ŭrad».
«Tamu treba padtrymać ekanomiku, asabliva kali vakoł takaja niespakojnaja situacyja, i ŭ ekanamičnych adnosinach my majem prablemy z asnoŭnymi našymi spažyŭcami, kudy my ažyćciaŭlajem ekspart — Jeŭrasajuz i Rasija. Situacyja niaprostaja, ale tym nie mienš ekanomiku treba padtrymlivać, nakolki heta mahčyma. Ale nie za košt usialakich tam abvałaŭ, devalvacyj. Hetaha narod užo nie pacierpić. Tamu heta dla vas vielmi važnaja i, možna skazać, asnoŭnaja zadača», — padkreśliŭ Łukašenka.