«Basovišča» startavała ŭ doždž — fotarepartaž
abnaŭlajecca
Vystupaje Pomidor-off. Ludzi razmachvajuć bieł-čyrvona-biełymi ściahami i kryčać «Žyvie Biełaruś!»
Kala 8-j viečara la sceny ludziej jašče niebahata.
Krama z atrybutykaj. Kašulka kaštuje 30 złotych (kala 90 tysiač rubloŭ).
Konkurs malunkaŭ. Farby i bałončyki vydavali biaspłatna.
Namiotavaje miastečka tolki-tolki ŭstaloŭvajecca.
Viečaram u piatnicu, 19 lipienia, va ŭročyščy Boryk kala Haradka na Biełastoččynie (Polšča) startavaŭ dvuchdzionny fiestyval muzyki maładoj Biełarusi «Basovišča».
Fiestyval sioleta adbyvajecca
Na subotu na feście zapłanavanyja vystupy hurtoŭ Clover Club, Dzieciuki, Akute, Vinsent'a, a taksama ŭkraincaŭ Perkalaba, palakaŭ Orkiestra Klezmerska Teatru Sejnenskiego i Indios Bravos. Zakryje fest hurt The Toobes.
Na «Basoviščy» pracuje bryhada žurnalistaŭ «Našaj Nivy».
Hladzi taksama: Poŭnaja prahrama festu «Basovišča XXIV».
Uvieś hety čas faktyčnymi arhanizatarami fiestyvalu byli studenty-biełarusy ź Biełastoččyny. Hałoŭny sponsar fiestyvalu — jak ni paradaksalna, polski ŭrad, a nie biełaruski.Pakolki studenty nie niedta ŭmieli rabić spravazdačy za dziaržaŭnuju datacyju na fiestyval, to subsidyi spynilisia. Tak što dva apošnija hady finansavymi spravami fiestyvalu zajmalisia jaho starejšyja siabry i prychilniki. U samym hałoŭnym — atmaśfiery i sposabie arhanizacyi — «Basovišča» zachavała svoj studencki charaktar, u jakim šmat niepasrednaści, entuzijazmu i impravizacyi.
Hałoŭny ciažar arhanizacyjna-łahistyčnaj pracy pierad, paśla i ŭ časie fiestyvalu biaruć na siabie biełaruskija studenty, jakija ŭsiu svaju pracu vykonvajuć zadarma.Heta padkreślivaje Hanna Piakarskaja, studentka druhoha kursu kulturałohii: «Basovišča zaŭsiody arhanizoŭvali studenty i zaŭsiody rabili heta biaspłatna. My praciahvajem hetuju tradycyju».
Sioletni fiestyval admietny tym, što na im vyrazna zaŭvažajecca źmiena pakaleńniaŭ, jakaja adbyłasia siarod jaho arhanizataraŭ. Hanna Piakarskaja — dačka Barbary i Mirasłava Piakarskich, jakija arhanizavali pieršaje «Basovišča» ŭ lipieni 1990.Siarod studentaŭ-arhanizataraŭ sioletniaha fiestyvalu taksama Alaksandr Vaŭraniuk, syn Aliny i Mikoły Vaŭraniukoŭ, jakija arhanizoŭvali «Basoviščy» ŭ pieršaj pałovie 1990-ch.
Kožnamu hurtu i vykanaŭcu, jaki vystupaje na «Basoviščy», arhanizatary vydzielili adnaho apiekuna-studenta, jaki dapamahaje z usimi arhanizacyjnymi spravami, takimi jak kvataravańnie, charčavańnie, transpart.Vykanaŭcaŭ «Basovišča» — bolšaść jakich ź Biełarusi — sielać u Haradku i ŭ navakolnych miascovaściach. Niekatoryja vykanaŭcy, praŭda, tak upadabali atmaśfieru va ŭročyščy Baryk, što pryjazdžajuć z namiotami, jakija rasstaŭlajuć na admysłovym poli niepadalok ad sceny abo ŭ lesie, dzie «kvatarujecca» balšynia hledačoŭ.
Žyvuju tranślacyju z «Basovišča-2013» možna budzie pačuć na sajcie radyjo Racyja (www.racyja.com). Tranślacyja kancertaŭ 19 i 20 lipienia pačynajecca a 17-j hadzinie.