Piać mifaŭ pra Majdan: pohlad z Kijeva
Biełarusy bačać kijeŭski Majdan praz pryzmu anłajn-tranślacyj albo «antymajdanavaj» prapahandy, jakaja retranślujecca praz rasijskija i biełaruskija kanały.
Karespandent «Našaj Nivy» sprabuje ź miesca padziej abvierhnuć niekatoryja stereatypy pra ŭkrainskija pratesty, jakija davodziłasia čuć u biełaruskim hramadstvie ci čytać u internecie.
Mif 1: «Paralizavany centr horada»
Na pieršy pohlad, vulicy kala Majdana Niezaležnaści nasamreč vyhladajuć jak padčas vajny.
Uźviedzienyja barykady, jakija achoŭvajuć demanstrantaŭ ad raptoŭnaha nalotu «bierkataŭcaŭ» abo «citušak», nie dazvalajuć prajechać hramadskamu transpartu.
Ale prajezd zachavany — jak na vypadak źjaŭleńnia «chutkaj» i ratavalnikaŭ, tak i dla «absłuhoŭvajučych» aŭto.
U centry Kijeva pracuje zvyčajny ekanamičny pryncyp: čym bolšy popyt, tym bolšaja prapanova.
Uzdoŭž Chryščacika stajać dziasiatki aŭtamabilaŭ, ź jakich viadziecca handal: kava, harbata, chot-dohi, bułački…
Pobač ź imi — dziasiatki pradaŭcoŭ z ukrainskaj simvolikaj. Niekatoryja ź ich, kab pieraciahnuć klijentaŭ da siabie, ukazvajuć, što «prybytak idzie na patreby Jeŭramajdanu!»
Kaviarni ŭ centry Kijeva robiać rekordnuju vyručku.
Pastajannyja žychary Majdana pryvykli da niachitraj biaspłatnaj ježy, ale tyja, chto prychodzić pamiorznuć u znak salidarnaści hadzinu-druhuju, paśla zabiahajuć pahrecca ŭ topavych piceryjach i sušy-restaranach.
Fartepijana pasiarod Chryščacika. Muzyka prymaje zamovy ad słuchačoŭ.
Na Majdanie niastrašna i dzieciam.
Pa Chryščaciku prahulvajucca rostavyja lalki — Miki Mausy, Hubki Boby, Pandy i inšyja mulciašnyja i kazačnyja hieroi.
Ź imi ŭsie achvotnyja fatahrafujucca absalutna biaspłatna.
Usio heta bolš padobna da viasiołaha karnavała, čym da vajny.
Mif 2: «Ukraincy ŭ dušy anarchisty, paradku ŭ ich być nie moža»
Žaleznaja dyscyplina na Majdanie va ŭsim. Za čas pratestaŭ apazicyjaniery zachapili dva budynki — Kijeŭskuju haradskuju radu i Pałac prafsajuzaŭ. Ciapier jany vykarystoŭvajucca «dla patrebaŭ revalucyi». Ale nie ŭsio tak prosta.
Kab zajści ŭ haradskuju radu, treba pakazać pradstaŭnikam samaachovy paśviedčańnie asoby.
Na padstavie čaho? Nie pytajciesia adkazu i tłumačeńnia, prosta tak vyrašana.
Ź Jeŭramajdanu vyhaniajuć patencyjnaha pravakatara.
U Pałac prafsajuzaŭ prapuskajuć žurnalistaŭ i palityčnych aktyvistaŭ, ale tolki pry najaŭnaści śpiecyjalnaha propuska, jaki źmianiajecca kožny dzień. Prajści aktyvistu pahrecca ŭ pres-centr? Nielha. Zajści na kuchniu? Nielha.
Tak mitynhoŭcy zaścierahajucca ad pravakacyj.
Kožnyja piać-dziesiać chvilin z kuchni vynosiać padnosy z buterbrodami — dla ŭsich hałodnych. Kali chtości z absłuhoŭvajučych słužbaŭ zaŭvažyć, što niechta biare sabie zanadta mnoha, moža i lapnuć pa rukach:
«Chopić žerci, pakiń inšym!».
Za dzień vałanciory robiać tysiačy buterbrodaŭ.
Mif 3: «Tysiačy pratestoŭcaŭ śpiać naŭprost na Majdanie»
Unačy Majdan zaŭvažna puścieje, na im zastaniecca niekalki tysiač čałaviek. Ale jany nie kładucca spać. Heta načnaja źmiena, jakaja staić na varcie ŭ čakańni mahčymaha šturmu. Tyja, chto padtrymlivajuć ahoń, taksama imknucca nie spać. Ich nočy prachodziać u razmovach «za žyćcio». Kali i padremluć, to chiba što paŭhadzinki.
Navošta spać na marozie, kali možna heta zrabić z bolšym plonam u ciaple?
Pavierchi Pałaca prafsajuzaŭ «raśpisanyja» pamiž palityčnymi partyjami: na trecim — «Udar», vyšej — «Svaboda» i hetak dalej. Spalnyja miescy dla aktyvistaŭ — paścielenyja na padłozie spalniki i koŭdry. A ŭ Kijeŭskaj haradskoj radzie takim samym čynam adpačyvajuć biespartyjnyja aktyvisty.
Mif 4: «Heta akcyja za dałučeńnie da Jeŭropy»
Admova ad padpisańnia Pahadnieńnia ab asacyjacyi ź Jeŭrasajuzam stała nahodaj dla pieršych pratestaŭ. Ale ciapier Majdan staić pieradusim suprać Janukoviča, jahonaha ŭrada i jahonych siłavikoŭ.
Siarod ahučanych patrabavańniaŭ – zakryćcio kryminalnych spravaŭ u dačynieńni zatrymanych pratestoŭcaŭ i ich vyzvaleńnie, pakarańnie siłavikoŭ za niematyvavanaje prymianieńnie siły, a taksama adstaŭka ŭrada.
Łozunh «Bandu – heć» hučyć na Majdanie našmat čaściej, čym zakliki da jeŭraintehracyi.
Pra pieršapryčynu pratestaŭ ciapier nahadvajuć pieryjadyčnyja vystupy jeŭraparłamientaryjaŭ i łozunh «Ukraina ce Jeŭropa».
Niekatoryja vychodziać na Majdan jak na štodzionny špacyr — i heta taksama forma padtrymki.
Mif 5: «Jany ŭsie stajać za jeŭrapiejskija hrošy»
Vy nasamreč miarkujecie, što Rusłana, jakaja ledź trymajecca na nahach, na Majdanie zarablaje? A mitynhoŭcy žyvuć u namiotach i hrejucca kala bočak, kab atrymać 200-300 hryŭniaŭ za «pracadzień»? Pierakanać u advarotnym składana, prosta prymicie heta jak fakt.
U apazicyi niama patreby źbirać ludziej za hrošy, bo dziasiatki tysiač ukraincaŭ (a ŭ vychodnyja dni – sotni tysiač) vychodziać na barykady sami.
Biezumoŭna, hrošy na Majdan vydatkoŭvajucca, i niemałyja. Na zabieśpiačeńnie žyćcia «dziaržavy ŭ dziaržavie» patrebnyja i materyjalnyja, i fizičnyja resursy. Arenda bijatualetaŭ, płata za elektryčnaść (scena, ekrany), kupla drovaŭ…
Šmat što biaruć na siabie biznesoŭcy, čym mohuć, dapamahajuć i haradžanie. Na Majdanie lažyć niekalki «składoŭ» ź ciopłaj vopratkaj, jakuju prynieśli kijeŭcy. Zamiorz — apranajsia ciaplej i viartajsia ŭ šerahi pratestoŭcaŭ.
A voś na «Antymajdanie» ŭ padtrymku Janukoviča staŭka fiksavanaja — 250 hryŭniaŭ (kala 300 tysiač biełaruskich rubloŭ) za źmienu.
Viadoma ž, jość siarod mitynhujučych za Rehijony i «idejnyja», ale heta nie admianiaje pryncypu arhanizacyi tamtejšaha płatnaha «pratestu».