Tajbaksior «Čorny Valet»: Pierastańcie saromiecca i pačnicie havaryć pa-biełarusku
Adzin z najmacniejšych tajbaksioraŭ Biełarusi Dźmitry Valent, viadomy ŭ bajcoŭskim asiarodku pad mianuškaj «Čorny Valet», pry kancy minułaha hodu zdabyŭ čarhovaje čempijonskaje zvańnie.
Ciapier u jahonym aktyvie 13 tytułaŭ čempijona śvietu ŭ roznych versijach i 4 — čempijona Eŭropy. Na čym hruntujecca daminavańnie biełaruskich spartoŭcaŭ u śviecie muaj-taj? Pra heta ź im pahutaryŭ Ihar Karniej.
— Kab tajlandzki boks trapiŭ u prahramu Alimpijskich hulniaŭ, vidać, najbolš radavalisia b spartovyja funkcyjanery — ź dziasiatak dadatkovych medaloŭ byŭ by zabiaśpiečany. Čamu papularny va ŭsim śviecie tajboks dahetul nie alimpijski?
— Tak, ja hetaksama pierakanany: kab Biełaruś vystupała ŭ hetaj dyscyplinie na Alimpijskich hulniach, medaloŭ było b šmat, heta dakładna. A čamu nie alimpijski vid sportu? Tut šmat faktaraŭ, jakija spyniajuć dalejšaje prasoŭvańnie tajskaha boksu da Alimpijady, ale hałoŭnaje — adsutnaść parazumieńnia pamiž zacikaŭlenymi asobami ŭ Tajlandzie, adkul hety vid i pachodzić. Vostraje supiernictva idzie pamiž dźviuma federacyjami, jakija pretendujuć na liderstva. Kali b jany narešcie abjadnalisia, ja dumaju, tajski boks staŭ by alimpijskim u samym chutkim časie. A pakul iduć razborki ŭnutry federacyjaŭ i niama adzinaha lehitymnaha pradstaŭnictva, to tajboks nia mohuć uklučyć u alimpijskuju prahramu.
— Dźmitry, jakija bližejšyja plany, da jakich startaŭ rychtujeciesia?
— U lutym u mianie pavinien adbycca ŭ Tajlandzie boj ź viadomym miascovym bajcom Kaokłajem Kajenorsinham. Uzrost dzieści pad 30, niekali jon vystupaŭ u K1 i pry vazie ŭ 85 kilahramaŭ biŭsia z chłopcami, jakija i 100 kilahramaŭ važać, i navat 120. To bok vielmi dobry supiernik, papularny, imianity, tamu da hetaj sustrečy pakul metanakiravana i rychtujusia.
— Vaš kaleha Vital Hurkoŭ, jaki 25 studzienia ŭ Milanie praviadzie boj za prafesijny pojas, kazaŭ, što ŭnutranuju matyvacyju biare ŭ prodkaŭ, vajaroŭ Vialikaha Kniastva Litoŭskaha. Čym padsiłkoŭvajeciesia vy?
— Što tyčycca majoj dušeŭnaj matyvacyi, to najpierš ja sam siabie prymušaju ŭvieś čas udaskanalvacca. Maja vialikaja pavaha da hetaha vidu biare pačatak ad samaha rańniaha dziacinstva. Ale kali ja jašče ŭ škole chacieŭ pajści na tajski boks, baćki paličyli jaho zanadta žorstkim i addali mianie ŭ taekvando. Pazajmaŭsia ja hady čatyry taekvando, davoli niadrenna atrymlivałasia, ale kali staŭ bolš darosły i ŭžo moh vybirać niešta samastojna, u vyniku ŭsio roŭna trapiŭ tudy, kudy ŭvieś čas žadaŭ. Na hety momant, liču, dasiahnuŭ peŭnych vynikaŭ, na jakich, zrešty, spyniacca nie źbirajusia, idu dalej. A što tyčycca taho, dzie i čym padsiłkoŭvajusia… Tak, ja taksama liču, što na hienetyčnym uzroŭni, u kryvi ŭ nas zakładzienaja vajaŭničaść, jakaja była ŭ vajaroŭ VKŁ. Bo ŭ našym styli biez naporstva, charaktaru niama čaho rabić. Niezdarma kažuć, što biełaruskaja škoła — adna z najmacniejšych u śviecie. Tamu što na samoj spravie niešta jość niabačnaje voku, što my atrymali ŭ spadčynu ad svaich prodkaŭ.
— Kali letaś kamanda vypraŭlałasia na eŭrapiejskaje pieršynstva ŭ Partuhaliju, dzie vy stali čempijonam Eŭropy, kampanija «Budźma» ekipiravała bajcoŭ majkami z vyjavami kryłatych husaraŭ VKŁ i hierbam «Pahonia». Nakolki ŭdały vobraz, nakolki jon adlustroŭvaje suviaź pakaleńniaŭ?
— Ja liču, što vobraz na samoj spravie vielmi cikavy. My faktyčna ŭpieršyniu atrymali «ŭniformu», u kožnaha na majcy łacinkaj było napisana proźvišča pa-biełarusku. Usim našym ideja vielmi spadabałasia. Dyj nia tolki nam, zamiežniki adrazu źviartali ŭvahu, bo adrazu bačna — voś jana, kamanda. Tamu zaduma nadzvyčaj dobraja, asabista mnie jana adrazu pryjšłasia daspadoby. Kab u budučym chto-niebudź hetak ža papracavaŭ nad kaściumami, usie byli b zadavolenyja i ŭdziačnyja. Ale navat z majkami ŭsie źviartali ŭvahu, bo vyhladała dosyć niazvykła, prynamsi niestandartna. Była paznačana i kraina — Biełaruś, i proźvišča kožnaha. Zdalok možna było identyfikavać.
— Davodziłasia kaleham ź inšych kamandaŭ tłumačyć, što za vieršnik, što za hierb?
— Najbolš litoŭcy padychodzili, zapytvali. Źnizu na majcy byŭ naniesieny hierb «Pahonia», jaki ciapier, atrymlivajecca, aficyjny hierb u litoŭcaŭ. Jany ščyra ździŭlalisia: heta ž naš hierb, čamu jon raptam u vas? To bok litoŭcy navat nie sumniajucca, što heta ichni hierb i byŭ jon u ich zaŭsiody, tady jak daloka nia ŭsie biełarusy navat viedajuć, što nasamreč «Pahonia» naležyć nam.
— Čamu biełarusy, adrozna ad tych ža litoŭcaŭ, u masie svajoj mała cikaviacca historyjaj dasavieckaha času?
— Pa-pieršaje, mała danosiać praŭdzivych źviestak, pačynajučy jašče sa škoły. Pa-druhoje, ciapier ludzi pajšli, skažam tak, vuzka raźvityja. Ahulnaja masa nie raźvivajecca ŭvohule. Moładź siadzić u hadžetach, u lepšym vypadku schodziać na dyskateku. Niama ŭ ludziej nijakich intaresaŭ. Raźvivajucca adzinki, astatnija žyvuć jak u kanvejery: vučoba, praca, dom, na vychodnych — vypić, pahulać. Takaja voś prahrama-maksymum. Asabista ŭ mianie apošnim časam kardynalna źmianiłasia staŭleńnie da žyćcia. Starajusia raźvivacca, šmat čytaju, cikaŭlusia roznymi sprečnymi temami. To bok kab nia prosta taptacca na miescy, chadzić na treniroŭki i siadzieć doma, a namahacca raźvivacca i ŭ inšych kirunkach.
— Samaja admietnaja rysa kožnaha naroda — nacyjanalnaja mova. Z roznymi moŭnymi nośbitami, miarkuju, vy sutykajeciesia padčas mižnarodnych spabornictvaŭ. A voś čamu mnohija hramadzianie Biełarusi raśpisvajucca ŭ niepavazie da rodnaj movy?
— Mabyć, ludzi paśla stolkich hadoŭ rusyfikacyi paprostu saromiejucca biełaruskaj movy. Dumaju, sprava zbolšaha ŭ hetym. Prosty prykład: idzieš ty pa vulicy, razmaŭlaješ pa-biełarusku. Ludzi hladziać na ciabie jak nie na «svajho», ličać, što ty ź «dziareŭni». To bok jašče mocny stereatyp, što biełaruskaja mova — «kałhasnaja, nieintelihientnaja». Choć nasamreč heta zusim nia tak. Ja liču, što biełarusy pavinna razmaŭlać na svajoj movie. My ž u Biełarusi žyviom i pavinny viedać svaje karani, svaju historyju. Cikavicca, što adbyvałasia ŭ nas raniej, i ni ŭ jakim razie nie saromiecca razmaŭlać na rodnaj movie.
— Kali pa-biełarusku pačaŭ havaryć Vital Hurkoŭ, heta było niečakana? Padśmiejvalisia ź jaho ŭ kamandzie?
— Tak, było trochu niečakana, ale nichto nie padśmiejvaŭsia. Chaču adznačyć, što ŭvohule ŭ nas vielmi dobryja ŭzajemadačynieńni ŭ kamandzie, usie adzin adnaho padtrymlivajuć, razumiejuć. Darečy, nia tolki Vital, Jury Bułat vielmi dobra razmaŭlaje na biełaruskaj movie, ja voś dałučajusia. Tamu z hetym niama nijakich prablemaŭ.
— Nia raz zdabytkam hałosnaści rabilisia incydenty, kali milicyja zabaraniała zaŭziataram padtrymlivać spartoŭcaŭ bieł-čyrvona-biełymi ściahami. Padzieł na «pravilnych» i «niapravilnych» fanataŭ apraŭdany?
— Ja liču, što dzialić nia treba, bo heta sprava kožnaha, jakim ściaham padtrymlivać svaju krainu, svaju kamandu. Hałoŭnaje, što ludzi pryjšli ci pryjechali pieražyvać mienavita za Biełaruś. A pad jakim ściaham jany heta robiać — heta vybar kankretnaha čałavieka. Asabista ja bieł-čyrvona-bieły ściah prymaju ŭžo tamu, što heta našy karani, naša minułaje. Ź jakoj pryčyny jaho kiepska ŭsprymać?
— Kamanda biełaruskich tajbaksioraŭ admietnaja nia tolki vybitnymi vynikami, ale i hramadzianskaj pazycyjaj šerahu jaje pradstaŭnikoŭ. A ŭ jakoj stupieni adčuvajecie dziaržaŭny kłopat?
— Skažu tak: u našaj krainie ŭvahi tajboksu nadajecca mała. Pryčyna jakraz u tym, jak my kazali napačatku, što heta nie alimpijski vid sportu. Ad hetaha i zarobki nievialikija, i dziaržaŭny intares taki ž samy. Moža, u budučym i budzie niejki padjom uvierch, a moža i nie, chto jaho viedaje. Choć intares da tajboksu z boku zaŭziataraŭ, specyjalistaŭ u Biełarusi značny. Paru hadoŭ tamu na adzin z turniraŭ u «Miensk Arenie» sabrałasia bolš za 9 tysiač hledačoŭ, dla našaha vidu sportu heta vialikaja kolkaść. Inšaja sprava, — kab ładzić takija turniry z usiaśvietnymi zorkami, patrebnyja niemałyja hrošy. Ale hrošy brać niama adkul: dziaržava nie daje, sa sponsarstvam taksama składanaści. Tak skłałasia, što dobraachvotna srodki na sport u nas nichto nia choča davać, kali tolki ŭ zahadnym paradku na vidy, jakija znachodziacca pad patranatam dziaržavy.
Dźmitry Valent naradziŭsia 13 krasavika 1988 hodu ŭ Miensku ŭ rabočaj siamji. Pačynaŭ zajmacca taekvando, u 13 hadoŭ pierajšoŭ u tajski boks. Trenirujecca ŭ mienskim klubie «Kick Fighter Gym». Vystupaje ŭ siaredniaj i supersiaredniaj vazie, majstar sportu mižnarodnaha klasu. Svoj pieršy tytuł zavajavaŭ na čempijanacie śvietu pavodle versyi W.M.F. u 2006 hodzie va ŭzroście 17 hadoŭ. U 2007-m vyjhraŭ załaty medal na čempijanacie śvietu pavodle versii W.A.K.O. U nastupnyja hady medalovaja kalekcyja imkliva papaŭniałasia. Na rachunku Valenta — viktoryi nad takimi vybitnymi bajcami, jak Johan Lidan, Šejn Kempbeł, Paŭłas Kaponis i inšymi. Letaś, paśla zavajavańnia čarhovaha tytułu na čempijanacie Eŭropy, pabraŭsia šlubam z Maryjaj Pimachavaj — viadomaj tajbaksiorkaj, jakaja trenirujecca ŭ staličnym klubie «Patryjot» i jakaja taksama pryviezła z Partuhalii załatuju ŭznaharodu. Na dvaich maładyja majuć dva dziasiatki ŭsiaśvietnych i eŭrapiejskich čempijonskich tytułaŭ.