Pucin mirhnuŭ
Prezydent Rasiei Uładzimier Pucin niedaacaniŭ ŭpłyŭ zachodnich ekanamičnych sankcyj, piša ahladalnik «New York Times» Tomas Frydman ŭ siońniašnim numary hetaha amerykanskaha vydańnia.
Byŭ momant u razhar Karybskaha kryzisu ŭ kastryčniku 1962 hodu, kali savieckija karabli byli ŭžo ŭsiaho za niekalki milaŭ ad marskoj blakady ZŠA, a potym, u apošniuju chvilinu, paviarnulisia nazad. Z hetaj nahody tahačasny dziaržaŭny sakratar ZŠA Dyn Rask vymaviŭ adnu z samych viadomych frazaŭ Chałodnaj vajny: «My va ŭpor hladzieli vočy ŭ vočy, i, zdajecca, što chłopiec nasuprać tolki što mirhnuŭ».
Kryzis va Ŭkrainie nie pahražaŭ jadziernym Armahiedonam časoŭ Chałodnaj vajny, ale heta badaj pieršy vypadak balansavańnia na miažy vajny ŭ peryjad post-post-Chałodnaj vajny, kali XXI stahodździe zmahajecca z XIX-m. Heta sutyknieńnie kitajskaha/rasiejskaha śvietapohladu — jaki kaža, što my možam skarystacca hlabalizacyjaj XXI-ha stahodździa, kali chočam uzbahacicca, ale my možam pavodzić siabie jak dziaržavy XIX-ha stahodździa, kali chočam adkusić kavałak terytoryi susieda — suprać śvietapohladu, jaki kaža: nie, prabačcie, śviet XXI-ha stahodździa nia tolki ŭzajemaźviazany, ale i ŭzajemazaležny, i albo vy hulajecie pa hetych praviłach, albo vy płacicie vielizarnuju canu.
Urešcie heta byŭ pucinizm suprać abamizmu, i ja chacieŭ by być pieršym u svaim rajonie, chto abviaščaje, što «chłopiec nasuprać» — Pucin — «tolki što mirhnuŭ».
Nasamreč ja chacieŭ by skazać bolš: amal ŭsie ŭjaŭleńni Pucina pra Ŭkrainu akazalisia pamyłkovyja. Jon dumaŭ, što śviet usio jašče farmujecca «sferami ŭpłyvu», jakija dyktujucca źvierchu, u toj čas jak hałoŭnaje va Ŭkrainie było mienavita źjaŭleńnie «narodnaha ŭpłyvu» — narod Majdanu, arhanizavany źnizu, jaki imkniecca dałučycca da ŭłasnaj sfery: śvietu svabody i svabodnych rynkaŭ, reprezentavanych Eŭrapiejskim Źviazam.
Pucin niedaacaniŭ ŭkrainski patryjatyzm. Navat šmat kamu z rasiejskamoŭnych žycharoŭ Uschodniaj Ukrainy nie spadabałasia, jak prapucinskija hałavarezy sprabujuć prymusić ich dałučycca da Rasiei. «Ukraincy adkazvajuć u apytańniach hramadzkaj dumki, što jany chočuć adkrytych miežaŭ i biaźvizavaha dostupu da Rasii, — adznačyŭ sacyjołah Krejh Černi. — Ale jany taksama skazali ŭ hetych apytańniach i paćvierdzili bolšaściu hałasoŭ za praeŭrapiejskaha kandydata ŭ niadzielnych vybarach, što jany chočuć jeździć u Rasieju, ale nia chočuć tam žyć».
A najbolš Pucin niedaacaniŭ upłyŭ zachodnich ekanamičnych sankcyj. Śviet akazaŭsia bolš uzajemazaležnym, i Rasieja ŭ bolšaj stupieni pad upłyvam hetaj ŭzajemazaležnaści, čym Pucin dumaŭ.
Tamu jon mirhnuŭ. Pieršym dryhotkim rucham było toje, što jon advioŭ vojski ad miažy Ukrainy, dazvoliŭšy prajści vybaram. Cikava, što na minułym tydni jon abraŭ dla samaha jasnaha mirhańnia Sankt-Pieciarburhski mižnarodny ekanamičny forum — štohadovuju kanferencyju ŭ Rasii dla pryciahnieńnia hlabalnych investaraŭ. «My chočam miru i spakoju va Ŭkrainie, — skazaŭ biznes-kiraŭnikam spadar Pucin. — My zacikaŭlenyja ŭ tym, kab na našych zachodnich miežach byŭ mir i spakoj va Ŭkrainie. … My budziem pracavać z novaabranymi strukturami».
Paśla hetaha vystupu Pucina rubiel vyras na 1 pracent u adnosinach da dalara, demanstrujučy, nakolki hlabalnyja rynki buduć praciahvać uznaharodžvać jaho prymireńnie i karać jaho ahresiju.
Sytuacyja była nieviasiołaja. Pucin pavinien byŭ vydatkavać miljardy na padtrymku rubla i dla kampensacyi zhublenych zamiežnych investycyj. Pavodle ahienctva Reuters, pieršy vice-premjer RF Ihar Šuvałaŭ skazaŭ niekalkim ŭdzielnikam forumu ŭ Sankt-Pieciarburhu, što sankcyi «vyklikajuć surjoznyja nastupstvy dla našaj ekanomiki», jakaja nieŭzabavie moža apynucca u recesii.
I, pakolki ahresija Pucina ŭ Krymie stymulavała Eŭropu pamienšyć svaju zaležnaść ad rasiejskaha hazu, Pucin kinuŭsia ŭ Pekin, kab zaklučyć kantrakt na pastaŭki pryrodnaha hazu ŭ Kitaj.
Cana, jakoj dabiŭsia Kitaj, źjaŭlajecca tajamnicaj, i eksperty «padazrajuć, što Pucin značna źniziŭ ceny na haz dla Kitaju adčajnym maneŭram, kab zabiaśpiečyć stabilny hrašovy patok dla Hazpromu ŭ suviazi sa źmianšeńniem dachodaŭ i sankcyjami Zachadu», — paviedamlaje The Washington Post«. «Tam niešta padazronaje ŭ damovie,» — skazaŭ Michaił Krucichin, analityk pa enerhietycy kampanii RusEnergy, miarkujučy, što Rasieja zaklučyła niavyhadny kantrakt. Pucin mirhnuŭ.
Davajcie padsumujem: zachop Pucinym Krymu asłabiŭ rasiejskuju ekanomiku, dazvoliŭ Kitaju atrymać vyhadnaje hazavaje pahadnieńnie, ažyviŭ NATO, padšturchnuŭ Eŭropu pačać vychad z svajoj zaležnaści ad rasiejskaha hazu, a taksama inicyjavaŭ debaty va ŭsioj Eŭropie pra pavieličeńnie vydatkaŭ na abaronu. Dobra spracavaŭ, Uładzimir. Voś čamu ja kažu, što kraina, jakoj Pucin najbolš siońnia pahražaje, heta Rasieja.
Rasiejski narod pavinien budzie razabracca z hetym. Ja žadaju im usiaho najlepšaha. Ja nie chaču, kab Rasieja stała dziaržavaj-bankrutam. Ale ja chaču pabačyć, jak Ukraina dabiarecca tudy, kudy choča iści bolšaść jaje hramadzian — u bok bolš ciesnych suviaziaŭ z Eŭraźviazam, ale nie razryvajučy suviaziaŭ z Rasijaj. Dla hetaha spatrebicca nia tolki novy ŭkrainski prezydent, ale i novy parlament, novaja kanstytucyja i aktyŭnaja sietka hrup hramadzianskaj supolnaści, zdolnaja prasačyć za tym, kab lidery ŭ Kijevie — šmat chto ź ich raniej byŭ karumpavany — prytrymlivalisia viaršenstva zakonu i standartaŭ kiravańnia, jakich patrabuje Eŭraźviaz i Mižnarodny valutny fond u abmien na dapamohu.
Pakolki ekanomika Ŭkrainy ščylna pryviazanaja da Rasiei — Kijeŭ vinien Rasii $3,5 młrd. pavodle hazavych rachunkaŭ — Pucin pa-raniejšamu maje vielizarny patencyjał cisku na Ŭkrainu. Metaj Zachadu nie pavinna być toje, kab pazbavić Pucina ŭpłyvu va Ŭkrainie. Uličvajučy ŭsie suviazi, heta niemahčyma i niezdarova. Treba, kab Ukraina vybrała ŭłasny balans pamiž Eŭraźviazam i Maskvoj, ale nie była rasiejskim vasałam.