Tozik prapanuje pašyryć vykarystańnie dziaržaŭnaj simvoliki
Namieśnik premjer-ministra Biełarusi Anatol Tozik prapanuje pašyryć vykarystańnie dziaržaŭnaj simvoliki i ściaha. Takuju prapanovu jon ahučyŭ siońnia na pasiadžeńni arhanizacyjnaha kamiteta pa padrychtoŭcy i praviadzieńni ČS-2014.
«Padvodziačy vyniki praviadzieńnia ŭ Minsku čempijanatu śvietu pa chakiei, možna adznačyć šmat stanoŭčych momantaŭ, ale samaje hałoŭnaje, na moj pohlad, toje, što mnohija zamiežnyja hości pa-novamu ŭbačyli našu krainu. Mahčyma, paśla hetaha čempijanatu ŭ niejkaj stupieni i my stali inšymi.
ČS taksama akazaŭ vialikaje ŭździejańnie na našu moładź, z punktu hledžańnia jaje patryjatyčnaha vychavańnia, u maładych ludziej źmianilisia adnosiny da dziaržaŭnaj simvoliki, tamu treba ŭnieści prapanovu ab pašyreńni vykarystańnia dziaržsimvoliki i dziaržaŭnaha ściaha»,
— ličyć Anatol Tozik.
Što datyčycca biełaruskaj kuchni, to, pavodle infarmacyi vice-premjera, štodzień u zonach haścinnaści kala Pałaca sportu i kompleksu Studenckaja vioska ŭ čas ČS pradavałasia bolš za 300 kh dranikaŭ sa śmiatanaj, jakija stali chitom prodažaŭ.
«Praktyčna kožny hość čempijanatu pakaštavaŭ hetu nacyjanalnuju stravu.
I ŭ dalejšym treba bolš šyroka ŭkaraniać u sistemu hramadskaha charčavańnia biełaruskija stravy, stvarać sietki restaranaŭ nacyjanalnaj kuchni. 17 dzion čempijanatu pakazali, što treba iści pa hetym šlachu», — padkreśliŭ jon.
Byli jakasna praviedzieny i kulturnyja mierapryjemstvy, za čas čempijanatu ich adbyłosia 100. Kolkaść čałaviek, jakija naviedali z pačatku ČS miemaryjalny kompleks «Bresckaja krepaść-hieroj», u 4,5 raza pierasiahnuła kolkaść naviedvalnikaŭ hetaha kompleksu za anałahičny pieryjad 2013 hoda, naviedvańnie zamkavaha kompleksu «Mir» pavialičyłasia ŭ 3,6 razy, Nacyjanalnaha historyka-kulturnaha muzieja-zapaviednika «Niaśviž» — u 3,2 razy, Nacyjanalnaj biblijateki Biełarusi — u 2,5 razy, asablivaj papularnaściu karystałasia tam ahladnaja placoŭka.
Na dumku Anatola Tozika, na naležnym uzroŭni była arhanizavana rabota vałancioraŭ, na abjektach ČS pracavali 752 vałanciory ź liku studentaŭ VNU i aktyvistaŭ HA «BRSM». «Jany prajavili siabie z samaha lepšaha boku, ab ich rabocie źniaty navat film, ciapier jon mancirujecca.
Liču, što Minadukacyi rabotu pa arhanizacyi vałanciorskaha ruchu nieabchodna pradoŭžyć, mahčyma, treba padumać ab stvareńni asacyjacyi vałanciorskaha ruchu»,
— vykazaŭ mierkavańnie vice-premjer.
Apieratyŭnaja abstanoŭka ŭ čas ČS znachodziłasia pad pastajannym kantrolem MUS, KDB i MNS. Štodzień achovu hramadskaha paradku zabiaśpiečvali bolš jak 2,8 tys. supracoŭnikaŭ orhanaŭ unutranych spraŭ, a taksama 400 rabotnikaŭ orhanaŭ i padraździaleńniaŭ pa nadzvyčajnych situacyjach.