Isłamski prapaviednik prapanavaŭ źniščyć jehipieckija piramidy
Isłamski prapaviednik z Kuviejta Ibrahim al-Kiendary vystupiŭ z prapanovaj źniščyć jehipieckija piramidy i statuju śfinksa.
flickr.com
Pra heta sa spasyłkaj na jehipieckaje vydańnie Al-Watan paviedamlaje TASS.
Pa słovach al-Kiendars, toj fakt, što rannija musulmanie, pryjšoŭšy ŭ Jehipiet, nie razburyli pomniki časoŭ faraonaŭ, jašče nie značyć, što hetaha nie treba rabić ciapier. Raz prarok Muchamied ŭ svoj čas źniščyŭ usich idałaŭ ŭ Miecy, značyć, jaho naščadki taksama pavinny pakłaści kaniec idałapakłonstvu, navat niahledziačy na toje, što ciapier budynki pieryjadu faraonaŭ źjaŭlajucca nie abjektami kultu, a tolki pomnikami historyi, kultury i architektury, ličyć kuviejcki relihijny dziejač.
Raniej z anałahičnaj prapanovaj źniščyć piramidy i śfinksa vystupiŭ lidar hrupoŭki «Isłamskaja dziaržava» (ID) Abu Bakr al-Bahdadzi. Jon nazvaŭ zadaču źniščyć hetyja histaryčnyja pomniki «relihijnym abaviazkam».
Niekalki dzion tamu stała viadoma pra źniščeńnie staražytnaha horada Nimrud bajevikami ID. Usio, što zastałosia ad spadčyny asiryjskaj cyvilizacyi (horad byŭ zasnavany ŭ XIII stahodździ da našaj ery), było źniesiena buldozierami.
Heta ŭžo nie pieršaje dziejańnie, nakiravanaje na źniščeńnie kulturnych kaštoŭnaściaŭ, ažyćcioŭlenaje bajevikami «Isłamskaj dziaržavy». U kancy lutaha isłamisty kavadłami raźbili ŭščent kalekcyju statuj i skulptur, uzrost jakich pieravyšaŭ niekalki tysiač hadoŭ, u muziei padkantrolnaha ID horada Masuł na poŭnačy Iraka.