Reformy: viarchi nia chočuć, nizy ŭžo vahajucca, biznesoŭcy — za
U Biełarusi naśpieła pilnaja patreba ekanamičnych reformaŭ, i kraina zbolšaha heta pačynaje razumieć, pakazvajuć apošnija ekanamičnyja daśledavańni. Piša Aleś Kudrycki.
Patreba ŭ reformach robicca ŭsio bolš i bolš aktualnaj, ale — ci hatovyja biełarusy ich padtrymać? Što staić za ŭsploskam aktyŭnaści pradprymalnikaŭ? Niezadavolenaść zamknionaj kasty handlaroŭ ci bolš šyroki sacyjalny pratest suprać dziaržaŭnaj ekanamičnaj palityki? Adkaz na hetaje pytańnie možna znajści ŭ novych pracach Daśledčaha centru Instytutu pradprymalnictva i menedžmentu (Miensk) i Centru sacyjalna‑ekanamičnych daśledavańniaŭ CASE (Varšava).
Adkul startujem?
U śniežni 2007 Alaksandar Łukašenka zajaviŭ u interviju hišpanskaj hazecie El Pais, što Biełaruś bolš padrychtavanaja, čym Polšča i krainy Bałtyi, dla ŭstupleńnia ŭ ES. Admysłoŭcy Eŭrapiejskaha banku rekanstrukcyi i raźvićcia, adnak, trymajucca inšaj dumki. EBRR — adzinaja specyjalizavanaja arhanizacyja, jakaja zajmajecca acenkaj rynkavaści ekanomiki toj ci inšaj dziaržavy, vystaŭlajučy adznaki ad 1 (całkam planavaja ekanomika) da 4.33 ci 4 ź plusam (raźvitaja rynkavaja ekanomika). Dyk voś, pavodle EBRR, Biełaruś maje indeks 1.85. Inakš kažučy, Biełaruś vielmi dalokaja ad standartaŭ raźvitaj industryjnaj ekanomiki. Što da krainaŭ, pra jakija kazaŭ Łukašenka, to ciapier my znachodzimsia na ŭzroŭni transfarmacyi, na jakim jany byli jašče ŭ 1991 h. U 1989 h. Biełaruś dy Estonija mieli ad EBRR adnolkavuju adznaku — 1. Ciapier z 28 postsavieckich krainaŭ Biełaruś zajmaje 2‑e miesca pavodle planavaści ekanomiki, a Estonija — 2‑ie miesca pavodle blizkaści da rynkavaj ekanomiki.
Ci hatovyja my da pieramienaŭ?
Ale jak acanić padtrymku reformaŭ nasielnictvam? Prosta spytacca «vy za rynkavyja reformy ci suprać?» nie vypadaje, bo biełarusy majuć pra ich samyja roznyja ŭjaŭleńni (hetak, pavodle raniejšych apytańniaŭ Daśledčaha centru IPM, amal 70 % nasielnictva ščyra ličać, što ŭ Biełarusi pravodziacca rynkavyja reformy). Tamu pytańni stavili nia «ŭ łob», a ŭskosna, vyznačajučy staŭleńnie respandentaŭ da peŭnych aspektaŭ reformaŭ — skažam, da rehulavańnia cenaŭ dziaržavaj ci da mahčymaści svabodnaha pracaŭładkavańnia. Nacyjanalnaje apytańnie dla Daśledčaha centru IPM rabiła sacyjametryčnaja labaratoryja «Novak» (apytana 1148 respandentaŭ). Što atrymałasia ŭ vyniku?
Jakija reformy patrebnyja ludziam?
Pieravažnaj bolšaści biełarusaŭ patrebnaja tolki restrukturyzacyja pradpryjemstvaŭ. Taksama davoli šmat ludziej žadaje źmienaŭ na rynku pracy. Pavodle ŭsich astatnich pakaźnikaŭ kolkaść prychilnikaŭ dziaržaŭnaha ŭmiašańnia bolšaja za kolkaść prychilnikaŭ reformaŭ. Davoli vialiki adsotak tych, chto nia vyznačyŭsia sa svaim staŭleńniem da reformaŭ. Biełarusy ŭ svajoj masie vystupajuć kateharyčna suprać bujnoj pryvatyzacyi i suprać pryvatnaj ułasnaści na ziamlu. Mnohija nie žadajuć bankaŭskaj reformy. Čamu? «Dla ludziej heta małazrazumiełyja materyi, asabliva na tle prapahandy, — kaža A.Čubryk. — A voś u tych sferach, ź jakimi ludzi sutykajucca kožny dzień — z rynkam pracy, funkcyjanavańniem pradpryjemstvaŭ — jany bačać šmat prablemaŭ i patrebu ŭ reformach». Hetak, adkazvajučy na pytańni, bolšaść respandentaŭ pahadziłasia z tym, što zarobak i zaniataść pavinnyja rehulavacca nie dziaržavaj, a najmalnikam pad kantrolem prafsajuzaŭ. Datyčna restrukturyzacyi pradpryjemstvaŭ pytańnie hučała tak: «ci varta dziaržavie padtrymlivać stratnyja pradpryjemstvy?». Bolšaść respandentaŭ spraviadliva miarkujuć, što rabić hetaha nia varta, bo inakš padatki sychodziać nie tudy, kudy treba.
Admysłoŭcy Daśledčaha centru IPM vyrašyli nie dzialić respandentaŭ na «prychilnikaŭ» i «vorahaŭ» reformaŭ, a raźbić ich na drabniejšyja hrupy: tyja, chto «nia vyznačyŭsia», «rynačniki» (jany ličać, što dziaržava nia musić umiešvacca ŭ ekanomiku), «paternalisty» (prychilniki aktyŭnaha dziaržumiašalnictva), «prychilniki rehulavanaj kankurencyi» — to bok tyja, chto razumieje, što kankurencyja — heta dobra, ale miarkujuć, što jana pavinnaja adbyvacca pad pilnym kantrolem dziaržavy. I apošni kłaster — «prychilniki restrukturyzacyi biez pryvatyzacyi», to bok heta ludzi, jakija vierać u toje, što pravodzicca pravilnaja ekanamičnaja palityka — treba tolki palepšyć pracu realnaha sektaru ekanomiki.
Kali pahladzieć, jak raźmierkavalisia respandenty pa kłasterach (dyjahrama 1), to bačna, što tych, chto nia vyznačyŭsia, u Biełarusi bolšaść — 31 %. Zakaraniełyja prychilniki planavaj ekanomiki («paternalisty») składajuć nia tak i šmat — 21 %. Paśladoŭnych «rynačnikaŭ» najmienš — ich usiaho 13 %. «Prychilniki rehulavanaj kankurencyi» dy «prychilniki restrukturyzacyi biez pryvatyzacyi» razam składajuć 35 %. «U pryncypie, heta ludzi, jakija patencyjna, pavodle bolšaści pakaźnikaŭ, źjaŭlajucca paternalistami — vystupajuć za dziaržrehulavańnie, — kaža A.Čubryk. — Ale heta ludzi, jakija zdolnyja zrazumieć pazytyŭnaść reformaŭ u cełym, kali jany zrazumieli pazytyŭnaść ich asobnych kirunkaŭ. Tamu kali pahladzieć na hety raskład ahułam, uličvajučy, što 31 % tych, chto nia vyznačyŭsia, buduć vahacca ŭ svaich pohladach u zaležnaści ad prapahandy ci rynkavaj kanjunktury, jakaja składziecca, to nielha adnaznačna skazać, kaho ŭ biełaruskim hramadztvie bolej — tych, chto za reformy, ci tych, chto za žorstkaje kiravańnie ekanomiki dziaržavaj».
Što ŭpłyvaje na staŭleńnie da reformaŭ?
Čamu niechta vybiraje reformy, a inšy — planavuju ekanomiku? Pieršaje, što kidajecca ŭ vočy z vynikaŭ daśledavańnia — adukacyja. Siarod rynačnikaŭ praktyčna adsutničajuć ludzi ź niapoŭnaj siaredniaj adukacyjaj i našmat bolš, čym va ŭsich astatnich kłasterach, ludziej z vyšejšaj dy niaskončanaj vyšejšaj adukacyjaj. Pry hetym siarod paternalistaŭ ludziej ź niapoŭnaj siaredniaj adukacyjaj značna bolš, čym va ŭsich astatnich kłasterach.
Druhi momant, jaki pieradvyznačaje prychilnaść da reformaŭ — blizkaść da Zachadu ci staličnaje žyćcio. «Rynačnikaŭ» najbolš u Mienskaj vobłaści, na druhim miescy — Miensk, a za im — Bieraściejskaja vobłaść. Najvialikšy adsotak «paternalistaŭ» vyjaviŭsia ŭ Mahiloŭskaj vobłaści — bolš za 30 %. Rynačnikaŭ ža na Mahiloŭščynie mienš za 2 %.
Bolš za 70 % «rynačnikaŭ» ličać, što Biełaruś pavinna ŭvajści ŭ Eŭrasajuz. Bolš za 40 % paternalistaŭ ličać, što Biełaruś nie pavinna ŭvachodzić u Eŭrasajuz, u toj ža čas 20 % ich za siabroŭstva ŭ ES, astatnija vahajucca. «Składana skazać, što tut daminuje — kaštoŭnasnyja rečy, ci materyjalnyja zacikaŭlenaści, — razvažaje A.Čubryk. — Mahčyma, ludzi čakajuć ad ES niejkich vyhadaŭ».
Daśledavańnie pakazvaje, što toj, chto vystupaje suprać sajuzu Biełarusi dy Rasiei, schilnyja da taho, kab vystupać za rynkavyja reformy. Zrešty, zhodna z vynikami apytańnia, ideja sajuzu Biełarusi dy Rasiei mocna straciła papularnaść — mienš za 20 % ahulnaha liku respandentaŭ zhodnyja z tym, što Biełaruś dy Rasieja pavinnyja pabudavać adzinuju sajuznuju dziaržavu.
Na pytańnie «ci dapuščalny prodaž biełaruskich pradpryjemstvaŭ zamiežnikam?» bolš za 60 % «rynačnikaŭ» adkazali stanoŭča. Suprać hetaha — bolš za pałovu «paternalistaŭ», jakija ličać, što «radzimu pradavać nielha». «Uvohule, my bačym, što bolš za 40 % biełarusaŭ ličać niedapuščalnym prodaž biełaruskich pradpryjemstvaŭ zamiežnikam, — zaŭvažaje ekspert. — Na hetym fonie vielmi pikantna vyhladajuć takija dziejańni biełaruskich uładaŭ, jak prodaž zamiežnikam adnaho z aperataraŭ mabilnaj suviazi».
«Cikava było pahladzieć, jak źmianiŭsia za apošni hod materyjalny stan ludziej, jakich my apytvali», — kaža Alaksandar Čubryk. U 50 % źmienaŭ niama, palepšaŭ ci mocna palepšaŭ materyjalny stan u 20 %, u toj ža čas pahoršaŭ ci mocna pahoršaŭ u bolš čym 30 %. Siarod tych, čyj materyjalny stan pahoršaŭ, «rynačnikaŭ» najbolš. Zrešty, siarod «rynačnikaŭ», u paraŭnańni ź inšymi kłasterami, taksama bolej tych, kamu žyviecca lepiej, čym raniej. «Heta navodzić na dumku, što ŭ reformach ludzi bačać niejkuju mahčymaść bolš zarabić», — miarkuje ekspert.
Kali my pahladzim, dzie pracujuć ludzi, to pabačym, što na pryvatnych pradpryjemstvach «rynačnikaŭ» našmat bolš za ŭsich astatnich. Siarod «paternalistaŭ» ludziej, jakija pracujuć na pryvatnych pradpryjemstvach, amal niama. A voś na dziaržaŭnych pradpryjemstvach «rynačnikaŭ» taksama chapaje. «Imavierna, tyja, chto pracuje na dziaržaŭnych pradpryjemstvach, bačać ich prablemy i razumiejuć patrebu ŭ reformach. A tyja, chto pracuje na pryvatnych, bačać, što ŭsio pracuje davoli dobra, i dumajuć, što i ŭsiu krainu varta było b pieravieści na rynkavyja rejki, — razvažaje A.Čubryk. — Paternalisty», vidać, zarablajuć krychu bolej, čym «rynačniki», jakija pracujuć na dziaržaŭnych pradpryjemstvach, tamu jany vierać u toje, što dziaržaŭnaja ŭłasnaść najbolš efektyŭnaja». Akramia hetaha zaŭvažna, što davoli šmat «paternalistaŭ» nie pracujuć — u asnoŭnym heta pensijanery. Tak što ŭzrost maje vyraznaje značeńnie ŭ staŭleńni da reformaŭ.
Biznesoŭcy — za reformy
Apytańnie, jakoje pravodziłasia Centram sacyjalna‑ekanamičnych daśledavańniaŭ CASE (Varšava), vyvučała tuju samuju prablemu — staŭleńnie da ekanamičnych reformaŭ — ale ŭžo mienavita ŭ pradprymalnickim asiarodku. Jano pravodziłasia niezaležna ad daśledavańnia IPM, adnak padabienstva mnohich vysnovaŭ dazvalaje śćviardžać, što infrmacyja, jakuju atrymali ŭ vyniku — słušnaja. Metaj CASE było zrazumieć, jak biełaruski pryvatny biznes stavicca da transfarmacyjaŭ. «Biełaruski pryvatny biznes pracuje ŭ vielmi skažonym asiarodździ, dzie niama narmalnaha rynku, dzie mocnaje ŭmiašańnie ŭłady ŭ ekanomiku, — kaža Piotra Kazaržeŭski, siabar rady i ekspert CASE. — Zdoleŭšy vyžyć u takich umovach, jon adaptavaŭsia da ich, nieminuča pieraniaŭ adpaviednyja madeli pavodzinaŭ. Ci nia budzie jamu ciažka ad ich admovicca? Ci prymie jon novyja praviły hulni, jakija buduć ustalavanyja paśla budučych ekanamičnych reformaŭ?»
Daśledavańnie pravodziłasia pa reprezentatyŭnaj vybarcy — apytali ŭładalnikaŭ ci top‑menedžaraŭ 517 pryvatnych pradpryjemstvaŭ krainy. Hałoŭnaja vysnova: u paraŭnańni z nasielnictvam, pradprymalniki trymajucca našmat bolš rynkavych pohladaŭ. 85 % u cełym vystupaje za rynak. A kali ŭziać pierakananych «planavikoŭ», to ich usiaho tolki 2 %.
Siarod pradprymalnikaŭ najbolš papularnyja idei, źviazanyja z reformami, jakija palehčać viadzieńnie ŭłasnaha biznesu, rehulavańnie zaniataści i zarobkaŭ, cenaŭtvareńnie. Mienš padtrymlivajucca pytańni, jakija datyčacca peŭnaha ŭtrymańnia dziaržavaj planavych vyšyniaŭ u ekanomicy. Pierš za ŭsio heta datyčyć ułasnaści na niejkija najbujniejšyja najvažniejšyja abjekty — infrastruktura, ziamla, bujnyja pradpryjemstvy. A druhoje pytańnie — zachavańnie niejkaj dziaržaŭnaj padtrymki dla ajčynnych vytvorcaŭ i abarona ich ad zamiežnaj kankurencyi.
Niezaležna ad Daśledčaha centru IPM, admysłoŭcy CASE vydzielili takija samyja 5 hrupaŭ‑kłasteraŭ siarod pradprymalnikaŭ (dyjahrama 2). Rynačniki‑liberały składajuć siarod biznesoŭcaŭ 32 %, «paternalisty» — tolki 9 %. Tyja, chto vystupaje za ŭ cełym rynkavyja adnosiny pry vialikaj roli dziaržavy ŭ rehulavańni hetaha rynku, składajuć 15 %. 13 % pradprymalnikaŭ možna nazvać «dziaržkapitalistami» — heta tyja samyja prychilniki restrukturyzacyi biez pryvatyzacyi. Tych, chto nia vyznačyŭsia sa svaim staŭleńniem da rynkavych reformaŭ, siarod biznesoŭcaŭ 31 %, akurat stolki ž, kolki ŭ siarednim pa krainie.
Pieršaprachodcy‑refarmatary i budaŭniki‑retrahrady
«Ahulny nastroj pradprymalnickaha asiarodku niesuvymierna bolš rynkavy, čym nasielnictva krainy, pry tym, što struktura hetych pohladaŭ u vialikaj stupieni padobnaja», — adznačaje Piotra Kazaržeŭski.
Najbolš liberalnymi vyjavilisia «pieršaprachodcy» — tyja, chto zasnavaŭ svoj biznes da 1996 h. Toj, chto kiruje ci vałodaje bujnym pradpryjemstvam, taksama najčaściej schilny da liberalnych pohladaŭ. Najbolšyja «rynačniki» — kiraŭniki tych pradpryjemstvaŭ, jakija pradajuć svaje tavary na rynkach ES, i pierš za ŭsio na rynkach novych čalcoŭ Eŭrasajuzu. Cikavy fakt: kali pradpryjemstva znachodzicca ŭ drennym ekanamičnym stanie, jaho kiraŭnik taksama čaściakom schilajecca da padtrymki rynkavych reformaŭ, bo ŭ jahonych vačach adsutnaść rynkavych adnosinaŭ usprymajecca jak tormaz dla raźvićcia.
«Paternalisckimi» pohladami vyłučajucca kiraŭniki pradpryjemstvaŭ, zasnavanych adnosna niadaŭna. Ich stvaralniki viedali, na što iduć, byli hatovyja funkcyjanavać va ŭmovach niapoŭnaj biznes‑svabody, uklučajuć jaje ŭ svaju biznes‑stratehiju. Taksama spryjaje «paternalizmu» dobry ekanamičny stan pradpryjemstva. «Taja stratehija, jakuju pravodzić pradpryjemstva ŭ sučasnych umovach, usprymajecca jak paśpiachovaja, i źmieny ŭ vonkavych abstavinach vyhladajuć jak pahroza», — tłumačyć ekspert CASE.
U hieahrafičnym planie najbolš «paternalistaŭ» u biznes‑kołach Mahiloŭščyny. Z punktu hledžańnia vidu dziejnaści, najbolš kanservatyŭnaj vyjaŭlajecca budaŭničaja halina. Uvohule, 9 % biznesmenaŭ‑»paternalistaŭ» — heta zbolšaha pradprymalniki, jakija zajmajuć vielmi vuzkija rynkavyja nišy. Jany z zadavalnieńniem pierajšli b pad kryło dziaržavy, dzie pačuvalisia b kamfortna, kab dziaržava pakryvała ichnyja ryzyki, harantujučy prybytak.
Cikava, što navat biznesoŭcy‑liberały ličać, što niejkaja forma dziaržpadtrymki pavinnaja isnavać, najpierš dla ajčynnych vytvorcaŭ, a taksama vysokatechnalahičnaj i navukajomistaj haliny. Jak vyhladaje, našyja pradprymalniki ŭžo zdolnyja da šyrokaha stratehičnaha myśleńnia ŭ nacyjanalnym maštabie.
95 % pradprymalnikaŭ padtrymlivajuć pryvatyzacyju. Pry hetym 45 % ličać, što mahčymaść udziełu luboha zamiežnaha kapitału ŭ pryvatyzacyi pavinna być abmiežavanaja, a 20 % ličać, što abmiežavańni pavinny być uviedzienyja mienavita dla rasiejskaha kapitału. Najpierš musiać pryvatyzavacca małyja pradpryjemstvy (tak ličać 77 % pradprymalnikaŭ). Za pryvatyzacyju bujnych pradpryjemstvaŭ vykazvajucca krychu mieniej za pałovu (48 %), za pryvatyzacyju ziamli — 43 %, infrastruktury — 39 %.
63 % pradprymalnikaŭ zacikaŭlenyja ŭdzielničać u pryvatyzacyi, ale kali ŭžo ŭdzielničać, dyk nie łavić rybu ŭ mutnaj vadzie — jany žadajuć, kab usio było prazrysta.
Vysnovy
Takim čynam, biełaruskija biznesoŭcy i top‑menedžary vielmi stanoŭča hladziać na mahčymaść rynkavych reformaŭ, ale žadajuć, kab jany byli dastatkova miakkimi, pastupovymi. Usie pradprymalniki realna aceńvajuć svaju mahčymaść kankuravać na adkrytych rynkach. U bolšaści jany hetych rynkaŭ bajacca. Taksama biznes nie žadaje, kab dziaržava samadystancyjanavałasia. Jana musić i nadalej padtrymlivać ajčynnych vytvorcaŭ i zachoŭvać kantrol nad najvažniejšymi abjektami. «Heta musić być rynak «dla svaich» — rynak, abkładzieny paduškami», — kaža Piotra Kazaržeŭski. U cełym, biznes moža być naturalnym chaŭruśnikam palitykaŭ‑refarmataraŭ. Praviadzieńnie dziaržavaj realnaj rynkavaj palityki było b sustretaje imi na «ŭra». Niadaŭnija pratesty pradprymalnikaŭ vyklikanyja, naturalna, kankretnymi pryčynami — ludziej mocna prycisnuła. Ale, jak vynikaje, pradprymalniki nia tolki dbajuć pra ŭłasnuju kišeniu, ale majuć peŭnyja kaštoŭnasnyja ŭstanoŭki, ceniać rynkavuju svabodu — a značycca, buduć mieć žadańnie za jaje zmahacca.
Što da nasielnictva ŭvohule, to jano, choć i nie z takim entuzijazmam, ale pakrysie zvykajecca z dumkaj, što reformy patrebnyja. Daśledavańni pakazvajuć, što kali niejkaja transfarmacyja sapraŭdy budzie raspačataja ŭ bližejšy čas, to maštab jaje padtrymki ŭ krainie budzie nie taki ŭžo mały. Reformy vykličuć padvyšeńnie doli pryvatnaha biznesu, a značycca, usio bolš i bolš ludziej buduć atrymlivać stanoŭčy dośvied pracy ŭ im. «Pačatak rynkavych reformaŭ moža sparadzić łancuh, kali reformy buduć vieści da bolšaj padtrymki, a bolšaja padtrymka — budzie vieści da dalejšych reformaŭ», — miarkujuć eksperty CASE i Daśledčaha centru IPM.