Feliks Aksioncaŭ: My atrymali svajo
Pra paeta Feliksa Aksioncava, jaki napisaŭ słovy da pieśni «Radyjo Svaboda» i ŭsich astatnich hitoŭ «Ulisa», dziesiać hadoŭ nie było čuvać. U 1996 h. jon źjechaŭ za akijan, pakinuŭšy cikaŭnym zbornik vieršaŭ «Pustaja karta». Pra jaho chadzili nievierahodnyja čutki: što pryniaŭ budyzm, što pracuje ŭ pachavalnaj kantory. Karespandent «NN» adšukaŭ adnaho z samych jaskravych ajčynnych rok-paetaŭ u kanadzkim Vankuvery.
Pra paeta Feliksa Aksioncava, jaki napisaŭ słovy da pieśni «Radyjo Svaboda» i ŭsich astatnich hitoŭ «Ulisa», dziesiać hadoŭ nie było čuvać. U 1996 h. jon źjechaŭ za akijan, pakinuŭšy cikaŭnym zbornik vieršaŭ «Pustaja karta». Pra jaho chadzili nievierahodnyja čutki: što pryniaŭ budyzm, što pracuje ŭ pachavalnaj kantory. Karespandent «NN» adšukaŭ adnaho z samych jaskravych ajčynnych rok-paetaŭ u kanadzkim Vankuvery.
Ja – paet
Biełaruski rok-n-roł naradziŭsia ź «Pieśniarami» hadoŭ tryccać piać tamu. Ale ŭ 1989 h. vyjšaŭ albom, jaki całkam pieraviarnuŭ ujaŭleńni pra biełaruski rok. Pa-minimaliscku azdoblenaja kružełka pieraviała našu muzyku na inšy kanceptualny padmurak. Prahrama – «Čužanica» hurtu «Ulis» – mieła svaju filazofiju, svoj śviet z centram na placy Francyska, dzie znachodziłasia miesca minułamu i budučyni, dzie zvyčajnyja ludzi susiedzili z «oruełaŭskimi» persanažami, dzie ŭ Niaśviž chadzili ciahniki. Hety śviet nabyŭ svajo najmieńnie z druhim albomam «Ulisa» – «Kraina doŭhaj biełaj chmary». Paet Feliks Aksioncaŭ – aŭtar słovaŭ da piesień troch pieršych albomaŭ «Ulisa» – kultavych albomaŭ ajčynnaj muzyki.
Michał Aniempadystaŭ upieršyniu ŭbačyŭ Feliksa ŭ 1982 h.: «Jon adrazu nazvaŭsia paetam i čytaŭ vieršy ŭzvyšana i surjozna, što mianie tady ździviła, bo ja viedaŭ šmat tvorčych ludziej, ale jany stavilisia da svaich tvoraŭ ź ironijaj. Feliks nahadvaŭ Alesia Razanava». Surjoznaść F.Aksioncava susiedziła z tonkim pačućciom humaru, niejki čas jon nasiŭ na šyi ciažki kilahramovy hadzińnik, źniaty z prybornaj doški samalota. «Ja byŭ fanaberystym u toj čas, choć vorahaŭ, aproč vidavočnych pravakataraŭ z KHB, nie zaŭvažaŭ», – dapaŭniaje svoj partret sam Feliks.
U siaredzinie 1980-ch paet pracavaŭ u prajektnaj kantory, apracoŭvaŭ paviedamleńni na mienskaj telefonnaj sietcy i šukaŭ mahčymaści žyć nasupierak ustalavanym normam. Tamu ŭchapiŭsia za žurnalistyku – rabiŭ muzyčnyja prahramy na Biełaruskim radyjo, drukavaŭsia ŭ «Krynicy».
Ulis na scenie
Na pačatku 1980-ch Feliks, niahledziačy na ahulny skiepsis da ŭžyvańnia biełaruskaj movy, zrazumieŭ, što mahčymy biełaruski varyjant roku. «Centralnaj zahadkaj majho žyćcia byŭ pošuk suviazi miž muzykaj i tekstam. Ja viedaŭ, što rasiejski rok musiŭ roźnicca ad polskaha, a anhielski ad biełaruskaha – sychodziačy choć by z ułaścivaściaŭ movy. Pasłuchaŭšy polskuju alternatyvu i picierski rok, ideja biełaruskaha rok-hurtu zapaliła».
Sa svaimi siabrami Siarhiejem Kraŭčankam (budučy hitaryst «Bondy» i «Ulisa») i Michałam Aniempadystavym paspravabali stvaryć hurt «Pankrot». Nia skłałasia. Častka piesień niaisnaha prajektu ŭvajšła potym u repertuar «Novaha Nieba». Aksioncaŭ pasprabavaŭ siabie jak rok-paet, napisaŭšy niekalki tekstaŭ dla pieršaha hurtu Słavy Korania «Lift», pop-hurtu «Metro», potym i dla «Bondy». Da svaich pieršych paetyčnych rok-vopytaŭ Feliks stavicca ŭ tym ža duchu, jak i da artykułaŭ u «Krynicy».
Pieršy tekst dla «Ŭlisa» – «Budapešt–Praha–Kabuł» – Feliks paprostu zmajstravaŭ biezvač. Z utvareńniem u 1988 h. hurtu «Ulis» Aksioncaŭ, pavodle ŭłasnaha pryznańnia, piać hod rabiŭ toje, pra što maryŭ. «Ja prasiaknuŭsia melodyjami Słavy, čuŭ u ich paviedamleńni, jakija ŭvasablaŭ u słovach», – uzhadvaje paet.
Zachavałasia videa ź pieršaha festu «Basovišča». Aksioncaŭ znajomić prysutnych sa svaim hurtam tak, što abyjakavym zastacca niemahčyma. U paŭzmroku ŭ čornych akularach jon čytaje ŭryvak z «Ulisa» Džojsa na biełaruskaj movie, emacyjna razmachvaje rukami, pastupova nahniataje atmasferu, pakul nie vybuchaje: «Ulis na scenie!»
Prykład «U2»
U Polščy paet byŭ u harmonii z samim saboj: «Pa viartańni ad svajho siabry Lonika Taraseviča ja dniami nie vychodziŭ z domu, kab nie papsavać svaje ŭražańni». U adzin z tych dzion, kali Feliks siadzieŭ doma, kab «nie papsavać ŭražańni», i naradziłasia pieśnia, jakaja stałasia himnam jahonaha pakaleńnia – tych ludziej, maładość jakich prypała na toj pierałomny čas. Feliks zhadvaje, što pieśnia «Radyjo Svaboda» pačałasia z vydatnaj himnavaj melodyi Korania: «Z adnajmiennaj radyjostancyjaj tekst amal ničoha supolnaha nia maje, jak i fraza «bieły ściah pa-nad nami» nia mieła dačynieńnia da biełaruskaj symboliki. U toj dzień ja dumaŭ pra znakamity kancertny tur «U2» pačatku 1980-ch, kali achranieŭšy Bona biehaŭ pa kancertnych zalach ź biełym ściaham čyścini i admaŭleńnia ad hvałtu. Mnie zaŭždy padabałasia hetaje słovazłučeńnie – svaboda, jak niabačnaja radyjochvala, jakaja hudzie paŭsiul, vakoł i ŭnutry nas, i raspaŭsiudžvajecca Boskim pieradatčykam, jaki anijak nie zahłušyš, – uzhadvaje Feliks. – «Tam, dzie niama ciemnaty, streniemsia my» – znakamitaja fraza z ramanu «1984». Mnie vielmi chaciełasia ačyścić hetuju frazu ad oruełaŭskaj reputacyi, bo takoje miesca, dzie niama ciemry, heta nie turma ŭ Ministerstvie Lubovi».
Mianie žonka vadziła za ruku
Ale viera ŭ sustreču «tam, dzie niama ciemnaty», nia spraŭdziłasia. U pryvatnym žyćci Feliksa i ŭ žyćci hurtu pačaŭsia razład: u siamji paeta zdarylisia śmierci adna za adnoj, a sustrečy z udzielnikami skanvalisia pjanymi svarkami. Aksioncaŭ tady handlavaŭ uraznos, jak jon kaža, usialakaj muzyčnaj dreńniu. «Ja adčuvaŭ, što abmienu muzyčnymi idejami miž udzielnikami hurtu ŭžo nie adbyvałasia, ja nibyta byŭ zacisnuty pamiž betonnymi plitami i viedaŭ, što moj čas padychodziŭ da kanca...»
Uzimku 1994 h. u Feliksa nadaryŭsia surjozny nervovy zryŭ, jak i ŭ pieršaha vakalista hurtu – Andreja Patreja, tolki nie nastolki dramatyčny. Patrej na niejki čas trapiŭ u varjatniu. Paet nia bačyć tut ničoha dziŭnaha: «Zhodna z «Boskaj kamedyjaj» Dante, Ulis paśmiarotna źmieščany ŭ vośmaje koła piekła. Tak što kvitki na jaho karabiel abychodziacca nia tanna».
Feliks pryniaŭ rašeńnie pajści z «Ulisu» i bolš ni z kim z hurtu nie sustrakaŭsia – nie chacieŭ, kab jaho pamiatali takim. «Ja tady ź ciažkaściu chadziŭ – žonka Nataša vadziła mianie pad ruku, jak staroha. Dni ciahnulisia ŭ pakutlivym nieśviadomym stanie. Kali na čas vidnieła, pisaŭ vieršy, kab paśpieć skončyć druhuju knihu vieršaŭ». Pryčynu takoha stanu Feliks bačyć u «spažyvańni vialikich dozaŭ alkaholu, tabaki, kavy dy lekavych preparataŭ u spałučeńni z stresam, vyklikanym nierazumieńniem ułasnych mahčymaściaŭ». U hety momant i było pryniata kančatkovaje rašeńnie źjechać z krainy. U Vankuvery žyŭ stary siabra.
Horad kasmapalitaŭ
Za akijanam Feliks užo šmat hadoŭ pracuje systemnym analitykam prahramnaha zabieśpiačeńnia ŭ suśvietnaj karparacyi i dziakuje za heta RTI: «Tut tak vučać tolki ŭ samych lepšych universytetach». Cikava, što čutki pra pachavalnuju kantoru majuć padstavy: jahonaja karparacyja vałodaje sotniami mohiłak, krematoryjaŭ i pachavalnych kambinataŭ pa ŭsioj Paŭdniovaj Amerycy. Feliks aficyjna pryniaŭ budyzm, naviedvaje słužby.
«Ujavicie, što vy razmaŭlajecie pa-rasiejsku dy pa-biełarusku, što vy pachodzicie z ukrainska-habrejskaj siamji, što majecie žonku-biełarusku rasiejska-polskaha pachodžańnia, što vy budyst, a siarod vašych siabroŭ i svajakoŭ – pravasłaŭnyja, judei i kataliki, što samych ulubionych vašych miescaŭ u Polščy, dziaržavy, u jakoj vy naradzilisia, nie isnuje, a vy – hramadzianin Biełarusi. Taki čałaviek moža vyžyć tolki ŭ takim kasmapalityčnym partovym horadzie, jak Vankuver». Feliks tut ža pieraprašaje, što jaho biełaruskaja krychu zaržavieła za 10 hod. Aksioncaŭ nia dumaje pra viartańnie ŭ Biełaruś dy nia vieryć u padtasoŭku našych vybaraŭ, bo «Hitlera taksama abrali demakratyčnym šlacham». «Nie, ja nia zdoleju viarnucca ŭ maju Biełaruś. I majo serca nazaŭždy zastałosia pad Biełastokam», – kaža Aksioncaŭ, jaki dahetul pierasłuchoŭvaje dyski «Ulisa», ciešycca paviedamleńniam na sajcie hurtu i pryznajecca, što nikoli nie adračecca ni ad adnaho «ulisaŭskaha tekstu». Asabliva Feliks vyłučaje «Krainu doŭhaj biełaj chmary». «Heta nazva Novaj Zelandyi na movie maory – Aotearoa. Raniej u ich była ziamla, a ŭ biełych – Biblija. Ciapier usio naadvarot».