Što zapisana ŭ dekłaracyi ab majomaści hienprakurora Alaksandra Kaniuka? FOTAFAKTY
Majomaść hienprakurora ścipłaja i adpaviednaja jahonym dachodam.
Dekłaracyi ab dachodach biełaruskich čynoŭnikaŭ pa-raniejšamu nie buduć dastupnyja hramadskaści. Raspracoŭščyki zakona «Ab baraćbie z karupcyjaj» praihnaravali prapanovy ab ŭviadzieńni abaviazkovaj publikacyi takich dakumientaŭ u presie.
«Mnie zdajecca, što heta nie zusim etyčna», — zajaviŭ padčas vystupu ŭ pałacie pradstaŭnikoŭ hienieralny prakuror Alaksandr Kaniuk. «Navošta heta rabić? Zadavalniać abyvacielskuju cikavaść pra toje, u kaho što jość?» – tłumačyŭ jon svaju pazicyju, jakaja karennym čynam adroźnivajecca ad ahučanaha mierkavańnia Alaksandra Łukašenki.
Hienieralny prakuror Alaksandr Kaniuk.
«Narod pavinien viedać, jak žyvuć čynoŭniki i ich svajaki, adkul hrošy i ŭłasnaść u hetych ludziej, – zajaŭlaŭ kiraŭnik dziaržavy na naradzie ab udaskanaleńni zakanadaŭstva pa baraćbie z karupcyjaj. – Heta, pa-mojmu, narmalnaja mižnarodnaja praktyka».
«Naša Niva» sprabuje skłaści publičnuju dekłaracyju ab majomaści Alaksandra Kaniuka i jaho siamji. Zrešty, biełaruskija čynoŭniki i ciapier pradastaŭlajuć u padatkovuju inśpiekcyju dekłaracyi blizkich svajakoŭ.
Nahadajem, Kaniuk naradziŭsia ŭ Hrodnie, adnak źjechaŭ adtul jašče ŭ junactvie. Paśla vučoby na jurydyčnym fakultecie BDU i niekalkich hadoŭ słužby ŭ vajskovych trybunałach u Kazachstanie i Afhanistanie jon u 1987 hodzie asieŭ u Minsku.
Na toj momant u siamji Alaksandra i Śviatłany Kaniukoŭ padrastaŭ syn Uładzimir (jon trahična zahinuŭ u 2004). Praz hod paśla viartańnia ŭ Biełaruś naradziŭsia małodšy, Dźmitryj.
Jak rabotnik vajskovaha suda, Kaniuk pasialiŭsia ź siamjoj u trochpakajoŭcy na vulicy Rahačoŭskaj u Vajskovym haradku za Uruččam (ciapier mikrarajon Vialiki Les). My nie majem infarmacyi, ci heta było słužbovaje žyllo, adnak ciapier jano nie znachodzicca ŭ dziaržaŭnym fondzie.
U pačatku 2010-ch Kaniuki vyrašyli pabudavać novaje žyllo, adnak rajon pražyvańnia źmianiać nie chacieli. Jany ŭkłali hrošy ŭ budoŭlu kvatery z voknami na praśpiekt Niezaležnaści. Ad doma pa adrasie Łožynskaja, 5 da stancyi mietro «Uručča» – litaralna 100 mietraŭ.
Dom na Łožynskaj, vyhlad z praśpiekta Niezaležnaści. Fota Siarhieja Hudzilina.
25-paviarchovy budynak uzvodziła pryvatnaje AAT «10 UNR-inviest». Heta nie dom pavyšanaj kamfortnaści, ale niejkija prajavy vysokaha ŭzroŭniu žyćcia u im jość – naprykład, try finskija lifty i kanśjerž ŭ padjeździe. Aproč taho, dom enierhaefiektyŭny. Zabudoŭščyk zapeŭnivaŭ, što za aciapleńnie žychary buduć płacić u 3-4 razy mienš, čym naličvajecca ŭ inšych damach.
Dla taho, kab zajmieć kvateru ŭ domie pa Łožynskaj, treba było kupić ablihacyi na adpaviednuju kolkaść kvadratnych mietraŭ. Kožnaja ablihacyja kaštavała kala $1400. Takim čynam, za dvuchpakajoŭku płoščaj 60 m2 Kaniuki mahli zapłacić kala $85 tysiač. Zrešty, praz chaos z kursami padčas valutnaha kryzisu i mahčymuju raźbiŭku płaciažoŭ na roznyja miesiacy zrabić dakładny padlik koštu kvatery niemahčyma.
Dom zdavaŭsia biez adździełki – ustalavany tolki ŭnitaz, – tamu ŭvieś ramont Kaniuki rabili z nula.
Kvatera była zdadziena ŭ ekspłuatacyju ŭ červieni 2012 hoda. Na toj momant Kaniuk užo staŭ hienieralnym prakuroram. Nieruchomaść zarehistravanaja na jaho žonku Śviatłanu. Apošnija hady jana na piensii.
Na dadzieny momant kvatery ŭ domie pradajucca pa canie ad $1915 za kvadratny mietr. Takim čynam, žyllo hienieralnaha prakurora ciapier kaštuje kala $110-115 tysiač.
Žychary doma majuć ciažkaści z parkoŭkaj – svabodnych miescaŭ dla aŭto katastrafična nie chapaje. Prablemu moh vyrašyć padziemny parkinh, ale mašynamiesca ŭ im kaštavała $16 tysiač. Na takuju inviestycyju rašylisia niamnohija, Kaniuki taksama nie stali ŭkładać dadatkovyja hrošy.
Nieŭzabavie paśla zasialeńnia ŭ novuju kvateru hienieralnamu prakuroru vydzielili jašče i ŭčastak dla budaŭnictva ŭ Viaśnincy («Drazdy-2»). Ziamla była atrymanaja praz rašeńnie Minharvykankama №2931 ad 21 vieraśnia 2012 hoda.
«Susiednimi» rašeńniami za toj ža dzień ziamla dastałasia doktaru Alehu Rumo i ministru pracy Maryjanie Ščotkinaj, adnak ich pasialili ŭ hłybini pasiołka.
Kaniuku ž dastałasia pieršaja bierahavaja linija. Jahonyja 15 sotak całkam znachodziacca ŭ vodaachoŭnaj zonie vadaschovišča Drazdy.
Budučy vid z voknaŭ hienieralnaha prakurora.
Takoha ž «honaru» ŭdastoilisia samyja vysokija čynoŭniki Nadzieja Jermakova, Mikałaj Ładućka, Siarhiej Rumas. Jašče raniej na bierazie žyli siabry Alaksandra Łukašenki – biznesmien Alaksandr Šakucin, tenisny trenier Siarhiej Ciacieryn, były bijatłanist Siarhiej Bułyhin.
Farmalna pravaŭłaśnikam hetych 15 sotak pa-raniejšamu ličycca dziaržava, adnak Kaniuk jaje atrymaŭ pa pravie pažyćciovaha spadčynnaha vałodańnia.
Ryełtary nie pravodziać acenki «čynoŭnickich» katedžaŭ, adnak cana čystaha ŭčastku pad budaŭnictva doma ŭ Viaśnincy składaje $300-600 tysiač. Dla pieršaj bierahavoj linii jana, zrazumieła, budzie vyšejšaj.
Hatovyja katedžy z azdableńniem u susiednich Drazdach sprabujuć pradać za $1,5-2 miljony, adnak cana vyhladaje zavyšanaj, bo abjavy ab prodažu zastajucca ŭ bazach ryełtarskich ahienctvaŭ bolš za hod.
Zrešty, pakul što Kaniuk budoŭlu ŭ Viaśnincy nie pačynaŭ. Placoŭka pad dom vyraŭnienaja i rasčyščanaja, ale nie bolš za toje.
Prybiarežny ŭčastak u Drazdach pakul staić pustym.
* * *
Alaksandr Kaniuk
Nar. u 1960 u Hrodnie. Skončyŭ BDU (1982). Słužyŭ kamandziram motastrałkovaha ŭzvodu Biełaruskaj vajskovaj akruhi ŭ Barysavie (1982-1984), sudovym sakratarom u Kyzył-Ardzinskaj vobłaści ŭ Kazachstanie (1984-1985), sudovym sakratarom i starejšym sudovym sakratarom u Kabule (Afhanistan) (1985-1987).
Z 1987 – člen vajskovaha trybunała Minskaha harnizona, z 1993 — sudździa Biełaruskaha vajskovaha suda, z 1997 — sudździa i staršynia Minskaha mižharnizonnaha vajskovaha suda. Z 2006 — sudździa i staršynia Biełaruskaha vajskovaha suda. Z 2009 hoda — namieśnik staršyni, staršynia vajskovaj kalehii Viarchoŭnaha Suda. Ź vieraśnia 2011 — hienieralny prakuror.
{POLL#376}