Siońnia projdzie finał Jeŭrabačańnia: konkurs, jaki adlustroŭvaje hieapalityku
a za kaho siońnia prahałasujecie Vy?
Siońnia ŭ Vienie projdzie finał muzyčnaha konkursu «Jeŭrabačańnie-2015»: konkurs, jaki adlustroŭvaje hieapalityku. Biełaruś u finał nie trapiła.
Upieršyniu sioleta ŭ jeŭrapiejskim konkursie biare ŭdzieł Aŭstralija
U śviecie nie tak šmat zabaŭlalnych telešou, jakija b nie sychodzili z ekranaŭ ciaham šaści dziesiacihodździaŭ i praciahvali pryciahvać hihanckuju aŭdytoryju. Sioleta konkurs pieśni «Jeŭrabačańnie» adznačaje svoj jubilej. Finał projdzie siońnia ŭ stalicy Aŭstryi Vienie (22:00).
Prychilniki «Jeŭrabačańnia» hladziać šou nie tolki dziela piesień, ale šmat u čym — z-za spadarožnaj vielmi napružanaj pracedury hałasavańnia, dzie ŭ hulniu ŭstupaje palityka nacyjanalnaj identyčnaści.
Kožny hod telešou daje vydatnuju mahčymaść pahladzieć na nacyjanalnyja nastroi dumak u Jeŭropie.
Konkursu ŭžo 60 hadoŭ, i pakul niama nijakich prykmiet taho, što jaho papularnaść idzie na spad. Mahčyma, tamu, što heta mierapryjemstva — niešta značna bolšaje, čym prosta zmahańnie pop-śpievakoŭ.
Uśled za vykanańniem kampazicyj pačynajecca druhaja častka šou, padčas jakoj napružańnie niaŭchilna narastaje pa miery taho, jak krainy abviaščajuć, kamu dastajucca ich hałasy. Muzyka spyniajecca, i pačynajecca palityka.
Hledačy ŭ krainach-udzielnicach nie mohuć hałasavać za pradstaŭnika svajoj krainy, adnak ničoha nie pieraškadžaje im addać hołas pa prykmiecie kulturnaha i palityčnaha svajactva abo, kali ŭžo na toje pajšło, varožaści.
Abmieńvajucca 12 bałami Hrecyja i Kipr, Šviecyja i Narviehija, abo tureckaja dyjaspara Hiermanii hałasuje za Turcyju. Abo Biełaruś, jak praviła, vysoka aceńvaje Rasiju.
Ale ničoha takoha niama, kali sprava dachodzić da Azierbajdžana i Armienii — dźviuch susiednich krain, čyje adnosiny azmročanyja hłybokaj uzajemnaj varožaściu.
U 2009 hodzie azierbajdžancaŭ, jakija advažylisia prahałasavać za duet dvuch siaścior z Armienii, vyklikali na dopyt u palicyju. Ułady Azierbajdžana vyśvietlili imiony ŭsich 43 žycharoŭ krainy, jakija adpravili smski ŭ padtrymku armianskaj pieśni.
Adzin z hledačoŭ «Jeŭrabačańnia» z Azierbajdžana raspavioŭ Bi-bi-si, što jon byŭ abvinavačany ŭ adsutnaści patryjatyzmu i patencyjnaj pahrozie dla biaśpieki krainy paśla taho, jak jon prahałasavaŭ za armianskich artystaŭ.
«Mnie skazali, što ŭ mianie niama nacyjanalnaha duchu, —rastłumačyŭ surazmoŭca Bi-bi-si. — Skazali, što siońnia ty hałasuješ za Armieniju, a zaŭtra ŭzarvieš mietro. Što ja pradaŭ radzimu i hetak dalej. Uziali tłumačalnuju».
U vyniku skandału arhanizatary konkursu byli vymušanyja pierahledzieć jaho praviły. Pry hetym u padtrymku azierbajdžanskaj pieśni z Armienii pastupiła 1065 hałasoŭ, jakija prynieśli joj adno ačko.