25-hodździe śviatarstva probašča Michaiła Sapiela adśviatkavali ŭ Minsku
24 maja, va ŭračystaść Spasłańnia Ducha Śviatoha, u parafii Najśviaciejšaj Trojcy na Załatoj Horcy ŭ Minsku adbyłasia śviataja Imša z nahody 25-hadovaha jubileju śviatarstva ks. Michała Sapiela. Imšu ŭznačaliŭ Mitrapalit Minska-Mahiloŭski arcybiskup Tadevuš Kandrusievič.
Kažyčy pra ŭračystaść Spasłańnia Ducha Śviatoha, Mitrapalit u hamilii adznačyŭ: «Śviaty Duch ažyŭlaje Kaścioł, nadaje jamu novy dynamizm i praz duchoŭnaje adnaŭleńnie ludziej adnaŭlaje abličča ziamli. Sapraŭdnaje adnaŭleńnie abličča ziamli – heta nie tolki i nie stolki novyja harady, darohi i infrastruktura, ale adnaŭleńnie čałavieka».
«25 hadoŭ tamu ŭ stalicy Łatvii paśla zakančeńnia Ryžskaj duchoŭnaj sieminaryi atrymaŭ preźbiterskaje paśviačeńnie novy biełaruski śviatar Michał Sapiel. Jakaja tady panavała radaść, bo adčynialisia raniej kanfiskavanyja kaścioły, a śviataroŭ było vielmi mała. Ja tady pryznačyŭ novaha ksiandza vikaryjem u parafiju Uzvyšeńnia Śviatoha Kryža na Kalvaryjskich mohiłkach u Minsku. Vierniki adrazu ŭbačyli ŭ im razumnaha, enierhičnaha i addanaha spravie duchoŭnaha adradžeńnia Biełarusi śviatara.
12 krasavika 1991 h. mnie ŭdałosia damovicca ź Ministerstvam kultury tady jašče BSSR ab sumiesnym vykarystoŭvańni kaścioła na Załatoj Horcy, kudy adkaznym za dušpastyrstva ja pryznačyŭ ksiandza Michała. A na nastupny dzień Śviaty Ajciec Jan Pavieł II pieravioŭ mianie ŭ Rasiju. Potym padčas adnoj kanfierencyi, jakaja prachodziła ŭ Minsku, ksiondz Michał zaprasiŭ mianie celebravać śviatuju Imšu ŭ hetym kaściole», - uzhadaŭ arcybiskup Tadevuš Kandrusievič.
Ijerarch dadaŭ, što ksiondz Michał Sapiel doŭhi čas uznačalvaŭ parafiju na Załatoj Horcy i prykłaŭ šmat namahańniaŭ, kab kaścioł byŭ pieradadzieny parafii, kiravaŭ dabračynnaj pracaj u archidyjacezii, a taksama viadzie na Biełaruskim radyjo śpiecyjalnuju prahramu ahladu padziej z žyćcia Katalickaha Kaścioła ŭ Biełarusi za tydzień.
«Jezus kliča, a paklikany Jamu adkazvaje. Dzie, kali i ŭ jakich abstavinach heta adbyvajecca - viedaje tolki Boh i sam paklikany. Z upeŭnienaściu ŭ vypadku ksiandza Michała možna skazać, što vialikuju rolu adyhrała jaho siamja i śviatary, jakija słužyli ŭ Brasłavie», - skazaŭ arcypastyr.
«Śviet z adnaho boku adrakajecca ad Boha, ale ź inšaha – jon šukaje ŭ Im svaju aporu. I hetaha Boha śviatar daje ludziam u zaŭsiody žyvym i dziejsnym Božym słovie. Sučasny śviet napoŭnieny pa bierahi słovami. Ale kolki ŭ ich praŭdy? Ci jany zaŭsiody niasuć palohku čałavieku? Ci dajuć nadzieju? Ci abviaščajuć cyvilizacyju žyćcia? Na vialiki žal, jany časta zastajucca tolki pustymi słovami. U toj ža čas Božaje słova napoŭniena duchoŭnym źmiestam, jaki nikoli nie stracić svajho značeńnia i aktualnaści», - padkreśliŭ Mitrapalit.
Arcypastyr dadaŭ, što śviatar «daje ludziam Boha ŭ sakramentach, u jakich my atrymlivajem patrebnuju dla zbaŭleńnia Božuju łasku, a ŭ Eŭcharystyi – chleb viečnaha žyćcia», tamu praź śviatarskaje słužeńnie «my atrymlivajem nadzieju na ščaślivuju viečnaść».
«Śviatar, jak instrumient u Božych rukach, jaki dziejničaje ad imia Jezusa, dziakujučy łascy Ducha Śviatoha viadzie ludziej da Boha, kab prynieści im palohku i ŭčynić svabodnymi. Takimi svabodnymi ducham ty, ksiondz Michał, čyniš ludziej užo 25 hadoŭ. Za heta Kaścioł u Biełarusi dziakuje Bohu i tabie i prosić błahasłaŭleńnia na budučaje słužeńnie», - skazaŭ Mitrapalit, źviartajučysia da jubilara.