Viejonis zastaŭsia adzinym kandydatam na prezidenckuju pasadu Łatvii
Kiraŭnika krainy abiraje parłamient.
Pa vynikach čarhovaha hałasavańnia ŭ Siejmie ministr abarony Rajmand Viejonis (Sajuz «zialonych» i sialan) zastaŭsia adzinym kandydatam na hety post, paviedamlaje delfi.lv.
Viejonisa padtrymali 46 deputataŭ, jurysta Ehiła Levitsa — 26 deputataŭ.
Suprać abodvuch kandydataŭ hałasavali 26 parłamientaryjaŭ.
fota LETA
U pasiadžeńni Siejma abvieščany pierapynak na paŭtary hadziny, paśla čaho deputaty jašče raz prahałasujuć pa kandydatury Viejonisa. Kab stać prezidentam, jamu nieabchodna atrymać 51 hołas. U advarotnym vypadku ŭ červieni Łatviju čakaje jašče adzin etap vybaraŭ, na jakich źjaviacca ŭžo inšyja asoby. Naprykład, Sajuz «zialonych» i sialan moža vyłučyć Siesksa zamiest Viejonisa, jaki zajaviŭ, što nie budzie ŭdzielničać u druhim tury, kali pa vynikach 3 červienia nie zaručycca padtrymkaj bolšaści parłamientaryjaŭ.
U vybarčy biuleteń byli ŭniesienyja čatyry kandydatury: pradstaŭnika Sajuza zialonych i siałjan, ministra abarony Rajmanda Viejonisa; byłoha sudździ JESPČ Ehiła Levitsa, pradstaŭnika abjadnańnia «Zhoda» Siarhieja Dałhapołava i Łatvijskaha abjadnańnia rehijonaŭ Marcińša Bondarsa.
Pavodle aficyjnych vynikaŭ, u Viejonisa — 34 hałasy, u Levitsa — 24, u Dałhapołava — 23, u Bondarsa — 6.
Šeść biuleteniaŭ pryznanyja niesapraŭdnymi, piać čałaviek hałasavali suprać.
Pavodle praviłaŭ, kandydat, što nabraŭ najmienš hałasoŭ, vybyvaje.
13:10
Pa vynikach druhoha tura: Viejonis — 34, Levits — 25, Dałhapołaŭ — 24, Bondars — 6. Dalej prachodziać usie, aproč Bondarsa.
14.12
Pa vynikach treciaha tura: Viejonis — 35, Levits — 26, Dałhapołaŭ — 23.
Vybary zachodziać u tupik. Paśla 15:00 budzie praviedziena čaćviortaje i apošniaje na siońnia hałasavańnie. Abodva kandydaty kiroŭnaj kaalicyi — Ehił Levits i Rajmand Viejonis.
Kab pieramahčy, treba nabrać 51 hołas. Hałasuje siońnia 99 deputataŭ sa 100 členaŭ parłamienta, bo adzin z deputataŭ znachodzicca pad śledstvam.
Kali siońnia prezidenta nie abiaruć, to novaje hałasavańnie adbudziecca pad kaniec červienia.
***
Rola prezidenta Łatvii apošnim časam pacichu raście. U hramadstvie, asabliva paśla padziej na ŭschodzie Ukrainie, nieadnarazova kazałasia pra toje, što prezident pavinien być bolš mocnaj fihuraj, jakaja ŭ vypadku fors-mažoru pavinna ŭziać los krainy ŭ svaje ruki. Taksama viadomy prykład Vałdzisa Zatlersa, jaki ŭ 2011 h. inicyjavaŭ rospusk parłamienta.
Prezident Łatvii taksama moža inicyjavać zakonaprajekty abo viartać u parłamient, kali ličyć ich niedapracavanymi.