Rasija paŭtorna padała ŭ AAN zajaŭku na pašyreńnie miežaŭ kantynientalnaha šelfa ŭ Arktycy KARTA
Rasija paŭtorna padała ŭ AAN zajaŭku na pašyreńnie miežaŭ kantynientalnaha šelfa ŭ Arktycy za košt dałučeńnia chrybta Łamanosava i inšych učastkaŭ dna Paŭnočnaha Ledavitaha akijana.
U zajaŭcy Rasii havorycca, što hetyja ŭčastki dna źjaŭlajucca naturalnymi kampanientami macierykovaj ŭskrainy — mienavita na hetaj padstavie Kanviencyja pa marskim pravie dazvalaje pašyrać ekanamičnuju zonu dziaržaŭ.
Śćviardžajecca pra pryraščeńnie vyklučnaj ekanamičnaj zony na 1,2 młn kvadratnych kiłamietraŭ u Paŭnočnym Ledavitym akijanie, što dazvolić pavialičyć dastupnyja Rasii zapasy vuhlevadarodnych resursaŭ bolš jak na 5 młrd ton umoŭnaha paliva.
Rasija ŭžo padavała anałahičnuju zajaŭku ŭ 2001 hodzie, adnak kamisija AAN adchiliła jaje, zajaviŭšy ab niedastatkovaści dokazaŭ.
Na padvodny chrybiet Łamanosava taksama pretenduje Kanada.
Paŭnočny polus i prylehły da jaho rehijon Paŭnočnaha Ledavitaha akijana nie naležać ni adnoj krainie, ale Kanada, Danija, Narviehija, Rasija i ZŠA vałodajuć pravami na 370-kiłamietrovuju ekanamičnuju zonu la svaich bierahoŭ.
Pavodle acenak hieołahaŭ, na hetaj terytoryi moža znachodzicca kala 30% nieraźviedannych zapasaŭ pryrodnaha hazu i 15% nafty.
U sakaviku 2014 hoda kamisija zadavoliła pretenzii Rasii na ŭčastak u Achockim mory płoščaj 52 tysiač kv. km.
U apošnija hady Rasija aktyvizavała vajennuju dziejnaść u Arktycy. Da 2017 hoda budzie sfarmavanaje novaje arktyčnaje kamandavańnie «Poŭnač» «dla abarony nacyjanalnych intaresaŭ u Arktycy».