BIEŁ Ł RUS

Žaleźničenka ŭ sudzie baraniŭ svajo prava na adukacyju

5.03.2008 / 20:50

Nashaniva.com

Siońnia sudździa Centralnaha rajonu Homiela Žana Andrejčyk raspačała razhlad skarhi Źmitra Žaleźničenki na jaho paŭtornaje adličeńnie z Homielskaha ŭniversytetu imia F.Skaryny.

Siońnia sudździa Centralnaha rajonu Homiela Žana Andrejčyk raspačała razhlad skarhi Źmitra Žaleźničenki na jaho paŭtornaje adličeńnie z Homielskaha ŭniversytetu imia F.Skaryny.

Pakolki Źmicier paśla paŭtornaha adličeńnia byŭ u śpiešnym paradku pryzvany ŭ vojska, to skarhu ŭ sud ad imia syna padała jaho maci — Ała Fiodaraŭna Žaleźničenka.

Da apošniaj chviliny nie było viadoma, ci adpuściać Źmitra Žaleźničenku z vojska na sudovaje pasiedžańnie. La budynku Centralnaha sudu Homiela Źmicier źjaviŭsia ŭ supravadžeńni vajskoŭca j mužčyny ŭ cyvilnym litaralna za 5—7 chvilinaŭ da pačatku sudovaha razboru. Jaho admysłova pryvieźli ŭ Homiel sa Žłobina na aŭtamašynie.

Havoryć Źmicier Žaleźničenka:

«Pozvu maci pryviezła, dyk adpuścili siudy. Kamandzir roty pryjechaŭ ź jašče adnym achoŭnikam. Dovadaŭ niasłušnaści paŭtornaha adličeńnia šmat. Pa sutnaści, mianie abvinavačvajuć u tym, što ja zrabiŭ, kali nia byŭ studentam paśla pieršaha adličeńnia. Aprača taho, universytet znoŭ nastupiŭ na tyja ž samyja hrabli, jak i ŭ papiaredni raz. Nie było zhody prafkamu na majo adličeńnie. Adličyli nasupierak instrukcyi Minadukacyi. Usio tyja ž parušeńni, što zafiksavanyja ŭ matyviroŭcy papiaredniaha sudu. Budziem na heta j bić».

Student‑vydatnik matematyčnaha fakultetu, a ciapier sałdat terminovaj słužby Žaleźničenka byŭ paŭtorna adličany z universytetu pavodle zahadu rektara 22 studzienia — u toj čas, kali znachodziŭsia na lačeńni z pryčyny vysokaha arteryjalnaha cisku. Da taho ž adličyli jaho paŭtorna na kanikułach, kali Źmicier jašče pa‑sapraŭdnamu nie adnaviŭsia va ŭniversytecie.

Pradstaŭnik universytetu, načalnik jurydyčnaha adździełu hetaj ustanovy Valer Niedastup pretenzijaŭ nie pryznaŭ. Jon davodziŭ, što Źmicier jak adnoŭleny student nia mieŭ prava na kanikuły. Pra jahonaje zachvorvańnie administracyja ničoha nia viedała.

Universytecki juryst zaŭvažyŭ navat, što parušalniki pavodle dekretu № 29 naahuł nia majuć prava atrymlivać vyšejšuju adukacyju. Arhumenty jurysta vyklikali śmiech u zali. Sudździa Andrejčyk dvojčy vydalała z zali niekatorych prysutnych.

Advakat Z.Žaleźničenki chadajničaŭ, kab da sudovaha razboru dapuścili ŭ jakaści pradstaŭnika pravaabarončaha centru BCHK jurysta Hary Pahaniajłu, ale sudździa hetaha chadajnictva nie zadavoliła. Hrupa pravaabaroncaŭ ź Miensku prybyła ŭ Homiel admysłova dziela taho, kab prysutničać na hetym sudzie. Kamentuje Hary Pahaniajła:

«Sudździa spasłałasia na toje, što jon ličyć, nibyta sprava Žaleźničenki nie vyklikaje hramadzkaj cikavaści, a tamu ŭ pradstaŭnikach hramadzkaści niama nieabchodnaści. A my heta aceńvajem jak pieraškodu ŭ statutnaj dziejnaści pravaabarončaj arhanizacyi BCHK».

Pasiedžańnie sudu ŭ spravie Źmitra Žaleźničenki praciahniecca zaŭtra.

Radyjo Svaboda

Čytajcie taksama:

Kamientary da artykuła