Karen Stjuart pakinuła Biełaruś
dadaŭsia kamentar Alaksandra Kłaskoŭskaha
Pasoł ZŠA Karen Stjuart siońnia na sustrečy z pradstaŭnikami biełaruskaj apazycyi paviedamiła, što źjaždžaje ź Miensku ŭ Vašynhton dla «karotkačasovych kansultacyj».
Karen Stewart |
Pasoł ZŠA Karen Stjuart siońnia na sustrečy z pradstaŭnikami biełaruskaj apazycyi paviedamiła, što źjaždžaje ź Miensku ŭ Vašynhton dla karotkačasovych kansultacyj.
«Spadarynia Stjuart padčas sustrečy akcentavała svaju ŭvahu, što palityka Vašynhtonu ŭ dačynieńni da Biełarusi nia źmienicca. Jana prosta časova pamianiaje svoj pracoŭny kabinet, – kaža adzin z udzielnikaŭ sustrečy lider AHP Anatol Labiedźka. – U jejnym štodziońniku pa-raniejšamu buduć biełaruskija pytańni, jakija jana budzie vyrašać. Na kolki jana źjedzie ź Miensku, na paru tydniaŭ, ci miesiacaŭ zaležyć ad biełaruskaha boku, tamu heta składana prahnazavać. Navat siońnia na sustreču jana pryjšła ŭ błuzcy z nacyjanalnym arnamentam».
Karen Stjuart pakinuła Miensk a 13-j hadzinie. U pres-słužbie amerykanskaha pasolstva pakul nijak nie kamentujuć siońniašniaje rašeńnie.
Nahadajem, što ŭ minułuju piatnicu biełaruskija ŭłady vyrašyli adazvać z Vašynhtonu svajho pasła Michaiła Chvastova. Toje samaje rekamendavałasia zrabić i amerykanskamu boku. U subotu aficyjny pradstaŭnik Dziarždepartamentu ZŠA Tom Kiejsi zajaviŭ, što pasoł Karen Stjuart zastaniecca ŭ Biełarusi. «Jana [pasoł] zastaniecca ŭ Miensku, tady jak my praciahniem razhladać sytuacyju», — paviedamiŭ Kiejsi.
Fota photo.bymedia.net
Vajna suśvietaŭ. Kamentuje Alaksandar Kłaskoŭski
Niuansy adkinutyja. Ameryka vusnami namieśnika dziaržsakratara Devida Kramera pastaviła pytańnie rubam: my nia siadziem za stoł pieramoŭ ź Mienskam, pakul nia budzie vyzvaleny Kazulin.
Ź inšaha boku, pavodle patrabavańnia biełaruskich uładaŭ, Vašynhton musiŭ adklikać ambasadarku Karen Stjuart. Chacia jašče dniom raniej eksperty schilalisia da taho, što pik kalizii projdzieny i ciapier budzie pošuk šlachoŭ, jak ułahodzić sytuacyju.
Takim čynam, abodva baki pajšli na pryncyp. Vašynhtonu treba prademanstravać, što hulać u durnia z «apošniaj dyktaturaj Eŭropy» jon nie navažany. Miensk ličyć, što janki zanadta šmat chočuć.
Eskalacyja kanfliktu z Vašynhtonam zdajecca nielahičnaj, bo moža źvieści na ništo ŭsie papiarednija zachady biełaruskaha boku dziela palapšeńnia stasunkaŭ z Zachadam. Ale tut, badaj, dziejničaje inšaja lohika. Pa-pieršaje, Kazulin — samy niebiaśpiečny palityčny praciŭnik. Pa-druhoje, ułada nadta nia choča padacca słaboj u vačoch elektaratu. Sastupi siońnia — zaŭtra «damarosłyja apazycyjanery» zusim bajacca pierastanuć, pačniecca «demakratyčnaja vakchanalija».
«U palitycy ŭvohule, i asabliva ŭ biełaruskaj, značnym čyńnikam jość psychalahičny, — zaznačyŭ u hutarcy sa mnoj palitolah Valer Karbalevič. — Mnohija vojny pačynalisia, kali nibyta nichto nie chacieŭ vajavać, ale ž nichto nie chacieŭ i sastupać». Ekspert taksama adznačaje: u aficyjnaha Miensku jość raźlik, što Eŭraźviaz zojmie bolej hnutkuju, łahodnuju pazycyju.
Palitolah Andrej Fiodaraŭ dadaje: ekanamičnaja zaležnaść Biełarusi ad Štataŭ nie krytyčnaja. Plus — nadzieja na toje, što «za nami Maskva».
Sapraŭdy, eskalacyja dyplamatyčnaj vajny Miensku z Vašynhtonam lje vadu na kramloŭski młyn. Čym macniejšaja kanfrantacyja Biełarusi z Zachadam — tym bolej jaje kiraŭnictva budzie choćki-niachoćki harnucca da Maskvy. A heta — dadatkovyja šancy nakinuć svaje ŭmovy zakabaleńnia.
Uvohule ž, kali adkinuć detali, ciapierašniaja biełaruskaja ŭłada zaprahramavanaja na kanflikt z Zachadam. I naadvarot: u Zachadu, i najpierš u Vašynhtonu jak jahonaha lidera, niepaźbiežna byli i buduć pryncypovyja pretenzii da režymaŭ, što adkidajuć śviatyja dla stałych demakratyj cyvilizacyjnyja kaštoŭnaści. Tak što ŭ niejkim sensie my nazirajem vajnu suśvietaŭ.