Mitrapalit Pavieł prosić u vice-premjera Kačanavaj dazvoł na źniščeńnie histaryčnych damkoŭ u centry Minska FOTY
Kiraŭnik Biełaruskaha dobraachvotnaha tavarystva achovy pomnikaŭ historyi i kultury Anton Astapovič nadrukavaŭ u svaim fejsbuku list mitrapalita Minskaha i Zasłaŭskaha Paŭła da vice-premjera Natalli Kačanavaj, datavany 26 sakavika. U im duchoŭnaja asoba prosić čynoŭnicu dać dazvoł na vyklučeńnie damoŭ na adrasie vuł. Vyzvaleńnia, 6, 6a i 8 sa śpisu historyka-kulturnaj spadčyny.
«Pakolki jany nie majuć nijakaha histaryčnaha značeńnia i nie ŭjaŭlajuć kulturnaj ci architekturnaj značnaści», — hetak biezapielacyjna śćviardžaje mitrapalit Pavieł.
Druhim punktam Pavieł prosić pravieści demantaž hetych budynkaŭ biez uznaŭleńnia.
Sprava ŭ tym, što 11 sakavika padčas sustrečy Paŭła i Alaksandra Łukašenki abmiarkoŭvałasia pytańnie ab budaŭnictvie chrama Uvaskrasieńnia, a taksama administracyjnych budynkaŭ Biełaruskaha ekzarchata. Paŭstać jany musiać akurat na miescy hetych damkoŭ pa vulicy Vyzvaleńnia.
Sapraŭdy, hetyja budynki na siońnia znachodziacca ŭ avaryjnym stanie, ale ci nahoda heta dla znosu? Pra heta my spytalisia ŭ mastactvaznaŭcy, znaŭcy historyi Minska Siarhieja Chareŭskaha.
«Hetyja damki ŭjaŭlajuć horadabudaŭničuju kaštoŭnaść. Na praciahu apošnich 25 hadoŭ ich nichto nie dahladaŭ. Ich adsialili ŭ pracesie budaŭnictva minskaha mietro.
Adzin z budynkaŭ źniščyli jašče raniej. Zastavałasia dva. Usie hetyja hady jany byli biez nahladu i śviadoma davodzilisia da avaryjnaha stanu. Kažuć, tam ci to viecier dach źniaŭ, ci to pjanicy. Ja nie dumaju, što pjanicy palezuć na treci pavierch ź instrumientam.
Try budynki ŭjaŭlali pamiž saboj cikavy kompleks. Nie ŭjaŭlajuć histaryčnaj kaštoŭnaści? Ale paasobnyja budynki vakoł Notr-Dam de Pary nibyta taksama nie ŭjaŭlajuć nijakaj kaštoŭnaści, a razam stvarajuć niepaŭtorny ansambl. Hetak možna zrujnavać pałovu Ryma, kali iści takoj łohikaj. U Vilni pałovu damoŭ možna hrochnuć.
Prapadaje ansambl, prapadaje vulica. Raniej tak zrujnavali mastakoŭski budynak na vulicy Dzimitrava. Potym źniščyli ŭsiu vulicu Dzimitrava.
Uvohule, kali nie ličyć pomnikam damy XIX stahodździa, jakija zaniesienyja ŭ śpis kaštoŭnaściaŭ, to my skatvajemsia da pryncypaŭ «padabajecca – nie padabajecca, dobry – kiepski».
Kali tak padychodzić, to i Trajeckaje pradmieście niekali było ŭ padobnym vyhladzie. Dyk u tym i sens, što treba źbierahčy maštab, ansambl, płaniroŭku, zachavać asablivaści reljefu. Ich možna dychtoŭna adrestaŭravać, naviesić lichtary, pakryć dachoŭkaj, ustavić vokny. Tolki takoj łohikaj treba kiravacca.
Navat kampazicyjna damy na vulicy Vyzvaleńnia cikavyja: spačatku išoŭ adnapaviarchovy, paśla – dvuch- i, ŭrešcie, — trochpaviarchovy. Jany ŭsiaredzinie vielmi admietnyja, asimietryčnyja ścieny, sutareńni.
Heta pravina najpierš Ministerstva kultury, jakoje nie parupiłasia za 25 hadoŭ zakansiervavać budynki, zakłaści rubierojdam. Atrymlivajecca, što de-fakta za stan budynkaŭ u nas nichto adkaznaści nie niasie.
Ciapier ža pra hetyja abjekty mitrapalit Pavieł, hramadzianin Rasii, pahavaryŭ asabista z Łukašenkam. Faktyčna, jon atrymaŭ dazvoł na toje, kab hrochnuć damki i zrabić «jašče krasivše».
RPC nie patrebnyja małyja budynki, chto budzie budavać adnapaviarchoviki ŭ try vakny, im patrebnyja ahramadziny. Pavodle novych prajektaŭ, źmianiajecca niepapraŭna łandšaft, źmienicca maštab usioj vulicy».
Anton Astapovič u fejsbuku paviedamiŭ, što rychtuje zvarot na imia Natalli Kačanavaj, kopii buduć nakiravanyja ŭ kantralujučyja orhany, a taksama ŭ Biełaruski ekzarchat.