Pravasłaŭnyja śviatkujuć Vierbnuju niadzielu
Vierbnaja niadziela — apošni pieradvielikodny tydzień Vialikaha pasta, jano adznačajecca ŭ honar uvachodu Haspodniaha ŭ Ijerusalim. Napiaredadni ŭ chramach aśviačajuć vierby (jany zamianiajuć palmavyja halinki), jakimi sustrakali Isusa Chrysta ŭ Ijerusalimie.
Padčas usianočnaha čuvańnia napiaredadni Vierbnaj niadzieli prychadžanie nibyta sustrakajuć niabačnaha budučaha Hospada i vitajuć jaho jak pieramožcu piekła i śmierci, trymajučy ŭ rukach halinki viarby, kvietki i zapalenyja śviečki.
Na jutrani — druhoj častcy dbańnia — čytajecca asablivaja malitva na błahasłavieńnie «vaij» (palmavych halinak). Zvyčajna paśla hetaha halinki viarby apyrskvajuć śviatoj vadoj. U pravasłaŭnych jość zvyčaj zachoŭvać aśviečanyja vierby na praciahu ŭsiaho hoda i ŭpryhožvać imi abrazy ŭ domie.
Asablivaściu Vierbnaj niadzieli źjaŭlajecca pasłableńnie pasta: na praciahu dnia možna jeści rybu i ikru, pić vino — hetyja pradukty zabaronieny padčas Vialikaha pasta.