Čamu «Reał» musić prajhrać u finale Lihi čempijonaŭ
Piša Andrej Dźmitranok.
Kali 28 maja na miłanskim «San Sira» syducca dźvie madrydskija kamandy, akramia vidavočnaha žadańnia zavajavać kubak, kožny z kłubaŭ budzie vyrašać svaje zadačy.
Dla «Atletyka» – heta šaniec pryŭźniacca na ŭzrovień jeŭrapiejskich hrandaŭ, pra što ja pisaŭ u papiarednim artykule. A voś što daść 11-y pa liku kubak madrydskamu «Reał» – pytańnie kudy cikaviejšaje i zusim nieliniejnaje, kali hladzieć u pierśpiektyvu.
«Reał» rychtujecca da finała.
«Reał Madryd» – kłub, dzie słova «reał» śviedčyć pra prynaležnaść da karaleŭskaj siamji, źjaŭlajecca simvałam jak stalicy, tak i krainy ŭ cełym. «El Madry», jak kličuć jaho prostyja ispancy, byŭ i zastajecca samym tytułavanym futbolnym kłubam u śviecie. 10 Kubkaŭ (Lihi) čempijonaŭ, 3 Mižkantynientalnyja kubki, 32 pieramohi ŭ nacyjanalnym čempijanacie Ispanii, 19 Kubkaŭ karala, 2 Kubki UEFA, 2 Kubki kubkaŭ i bieźlič inšych nacyjanalnych i mižnarodnych tytułaŭ. Svajeasablivaja vitryna, jakoj pa pravu mohuć hanarycca ispancy. Usim haściam ispanskaj stalicy ja b paraiŭ naviedać muziej karaleŭskaha kłuba. Heta sapraŭdnaja skarbnica hulni: šmatlikija kubki, fotazdymki, dakumienty, rečy spartsmienaŭ, sučasnaja interaktyŭnaja aŭdyjovizualnaja sistema ź videazapisami histaryčnych momantaŭ. Usio heta razam stvaraje miehapapularnaść pa ŭsich kantynientach, što cudoŭna manietyzujecca i dazvalaje štohod uzryvać tranśfiernyja rynki. Pry hetym kłub asabliva nie ryzykuje, bo markietynhavaja sistema pabudavana takim čynam, što ad adnaho prodažu majek, jak toje zdaryłasia ŭ vypadkach z Chamiesam Radryhiesam ci Ranałdu, usie traty adrazu ž kampiensujucca. Atrybutyka, pravy na teletranślacyi i rekłamnyja kantrakty hulcoŭ i kłuba prynosiać prybytak bolšy, čym niepasredna futbolnaja dziejnaść. I navat kali ŭsio pojdzie «pad adchon», nichto ničym nie ryzykuje, bo ŭ «Reał Madryda», jak i ŭ «Barsiełony» z «Atletykam Bilbao», niama ŭładalnikaŭ. Kłuby źjaŭlajucca spartyŭnymi abjadnańniami, i maksimum, što moža adbycca, dyk heta bankructva, čaho nikoli nie dazvolać ułady. Takim čynam, my majem supierkłub ź nieabmiežavanymi mahčymaściami.
I voś tut pačynajecca samaje cikavaje. Usio hetaje źziańnie vieličy nie mahło b isnavać biez adnaho, ale važnaha elemientu – FK «Barsiełona». Pry vidavočna bolšaj, čym u katałoncaŭ, vitrynie tytułaŭ «Reała», bolšaść ich tyčacca časoŭ čorna-biełaj televizii, miž tym jak «Barsiełona» zrabiła za apošnija 30 hod nievierahodny skačok u jakaści i vidoviščnaści hulni. Z čym pryjšli i tytuły. Pačałosia ŭsio z ery lehiendarnaha Kroifa i jaho «dreamteam», što zadali na doŭhija hady jaskravy atakujučy styl, jaki praciahvajecca da našych dzion. Adzinym paśpiachovym ŭsploskam dla «Reała» za hety čas možna ličyć tolki «eru hałaktykas» na čale ź Zidanam i Fihu, ale pryncypova ničoha nie źmianiłasia: daminuje «Barsiełona». Jak doŭha toje budzie, nichto nie viedaje, ale kankurencyja pamiž kłubami ŭzvyšaje ich nad usim kantynientam i padciahvaje astatnija ispanskija kłuby. Dastatkova pahladzieć na finalistaŭ apošnich kłubnych turniraŭ, kab zrazumieć, jaki čempijanat macniejšy na kantyniencie dy, urešcie, i ŭ śviecie.
Samaja vialikaja pahroza ispanskaj hiehiemonii — nie anhlijskaja Premjer-Liha, a ŭnutranaja situacyja ŭ krainie. Žadańnie Katałonii atrymać suvierenitet pahražaje vyviadzieńniem ź ispanskaha čempijanatu katałonskich kłubaŭ. Zrazumieła, što sama «Barsiełona» taho nie žadaje, bo navat kali ich prymie da siabie francuzski čempijanat, toje budzie nieparaŭnalnym ź ispanskim spabornictvam. Ź inšaha boku, centralny ŭrad nie viedaje, jak jašče strymać katałoncaŭ. Kab zrazumieć, što heta moža być važnym arhumientam, dastatkova skazać, što spartyŭnaja hazieta «Marca» maje značna bolšy nakład, čym presa ahulnaj nakiravanaści, i futboł jak źjava dla ispancaŭ važniejšy za palityku. Niepatrebny hety sychod i «Reał Madrydu», bo kłub hublaje antahanista roŭnaha siabie. Što budzie pisać taja samaja «Marca», kali zastaniecca biez «Barsy» i nie budzie bolej vypadkaŭ kštałtu «zdradnika» Fihu? Jak žyć biez supierkłasika z aŭdytoryjaj 600 miljonaŭ telehledačoŭ? Nichto nie choča razvału isnujučaj sistemy, ale «Barsa», jak jany sami kažuć «bolej za kłub», i kali narod Katałonii kančatkova vyrašyć adzialicca, «Barsiełona» budzie vymušana pryniać heta. Viadoma, pahrozy nakont vyvadu ź liku ŭdzielnikaŭ moža i zastanucca prosta pahrozaj, ale palityki zdolnyja na ŭsio.
U noč z 28 na 29 maja Madryd spać nie budzie. Kali pieramoža «Atletyka», śviata pačniecca na płoščy «Niaptuna», kali «Reał» – narod źbiarecca na «Cibeles». Pamiž imi prykładna 5 chvilin pieššu, ale ad taho, chto pieramoža, budzie zaležyć, u jakim nakirunku pojdzie raźvivacca ispanski futboł u dalejšym. Čarhovaja pieramoha «Reała», prosta daść jamu jašče adzin kubak, pra vartaść jakoha zabuduć praz hod. Spytajciesia pra toje ŭ Ančełoci. U toj čas jak pieramoha «Atletyka» nadaje jamu status supierkłuba i impuls na raźvićcio. Užo nie tak strašny budzie sychod «Barsiełony», a kali navat taja i zastaniecca, treci kłub tolki ŭmacuje ispanskuju daminantu.
Hodnamu kłubu, jakim źjaŭlajecca «Reał Madryd», patrebny varty supiernik, a biez hetaj pieramohi «Atletyka» zastajecca druhasnym kłubam. Mienavita tamu «Reał» musić prajhrać, bo niezaležnaść Katałonii padajecca niepaźbiežnaj.
* * *