Bijołah: Varvarskuju abrezku dreŭ u Minsku treba spynić
Amaładžalnaja abrezka dreŭ, jakuju pravodziać u Minsku, pahibielnaja dla raślin, ličyć viadučy navukovy supracoŭnik siektara manitorynhu raślinnaha śvietu Instytuta ekśpierymientalnaj bataniki imia. V.F.Kupreviča, kandydat bijałahičnych navuk Iryna Vaźniačuk.
«Na dumku ŭsich maich kaleh, pałova dreŭ, jakija byli abrezanyja, paśla budzie vydalenaja», — zajaviła jana 10 červienia padčas kruhłaha stała «Kancepcyja i azielanieńnie horada Minska». Vaźniačuk pryviała prykład z abrezkaj 53 dreŭ vakoł suvoraŭskaha vučylišča, dzie ŭžo praz hod było vydalenaje piać ź ich, stan jašče dvuch na stadyi avaryjnaści.
«Kali ŭžo abrezka była praviedzienaja, to praz hod-try treba viarnucca da hetaha dreva i zajmacca im — farmavać kronu, a hetaha nichto nie robić, — adznačyła navukovy supracoŭnik. — U vyniku my stvarajem avaryjnaje dreva, jakoje potym za našy ž hrošy vydalajem».
Niekalki hadoŭ tamu ŭ krainie było skasavanaje licenzavańnie dziejnaści pa abrezvańni dreŭ, tamu ciapier hetym moža zajmacca lubaja arhanizacyja, čyje supracoŭniki «ŭmiejuć trymać u rukach piłu», što siońnia i adbyvajecca, skazała bijołah. Akramia taho, jana padkreśliła, što ŭ Biełarusi niama aficyjnych praviłaŭ i miechanizmu praviadzieńnia abrezki, isnujuć tolki rekamiendacyi.
Vaźniačuk zaznačyła, što ŭ horadzie pravodziać samaje prymityŭnaje i tannaje abrezvańnie i pravodzicca jano nie śpiecyjalistami. Na jaje dumku, takoje abrezvańnie moža mieć tolki adnu, nijak nie źviazanuju z drevami, metu — «asvajeńnie srodkaŭ, vydatkavanych na ŭtrymańnie zialonych nasadžeńniaŭ, heta značyć našych srodkaŭ». Hetyja srodki lepš pieranakiravać na abnaŭleńnie ŭ dvarach zialonych pasadak, u jakim horad maje patrebu, ličyć navukovy supracoŭnik.
Varvarskuju abrezku dreŭ nieabchodna spynić, zajaviła bijołah. Dla hetaha, ličyć jana, nieabchodna raspracavać praviły praviadzieńnia abrezvańnia i pravieści ekanamičnyja raźliki. «Ekanamisty pavinny padličyć vydatki na pracy pa abrezcy, zatym, kolki ŭ budučyni budzie vydatkavana na farmiravańnie kron abo vydaleńnie avaryjnych dreŭ, a taksama padličyć ekałahičnyja straty. Tamu što try hady paśla abrezki dreva nie vykonvaje svaje ekałahičnyja funkcyi. Akramia taho, pytańnie, nakolki hetyja abrezki źjaŭlajucca amaładžalnymi, vielmi sprečnaje», — skazała Vaźniačuk.
Na dumku inžyniera lesu, aktyvista kampanii «Haradski laśničy» Ihara Korzuna, kali nie raspracavać i nie pryniać praviły abrezvańnia dreŭ sioleta, to vosieńniu i viasnoj situacyja ź niekarektnaj abrezkaj paŭtorycca.
Z hetaj metaj ciapier na sajcie petitions.by raźmieščanaja pietycyja da vyšejšych orhanaŭ ułady «Spynim varvarskuju abrezku dreŭ u haradach Biełarusi». Jak adznačyŭ kiraŭnik prajekta Uładzimir Kanavałkin, heta samaja paśpiachovaja pietycyja z usich, jakija stvaralisia na sajcie. Za miesiac pad joj padpisałasia amal tysiača čałaviek. Pavodle słoŭ Kanavałkina, čas zboru podpisaŭ skančajecca 11 červienia, ale, mahčyma, terminy buduć padoŭžanyja.