KDK: Z pryłaŭkaŭ źnikli amur, taŭstałobik, ščupak, sudak, som i inšyja vidy ajčynnych ryb
Z 16 zapłanavanych dziaržprahramaj raźvićcia rybahaspadarčaj dziejnaści na 2011—2015 hady mierapryjemstvaŭ nie vykananyja dzieviać, paviedamlaje pres-słužba Kamiteta dziaržaŭnaha kantrolu Biełarusi.
Jak było zajaŭlena na kalehii viedamstva na minułym tydni, nie dasiahnutaja hałoŭnaja meta dziaržprahramy — stabilnaje zabieśpiačeńnie nasielnictva vysakajakasnaj rybaj i rybnaj pradukcyjaj, a taksama pastaŭka jaje na ekspart.
U dziaržkantroli ličać, što asnoŭnymi pryčynami nievykanańnia mierapryjemstvaŭ dziaržprahramy źjaŭlajucca «adsutnaść naležnaj prapracoŭki na stadyi jaje farmavańnia, naležnaha kantrolu i kaardynacyi za ich realizacyjaj z boku Minsielhascharča, NAN Biełarusi i abłvykankamaŭ, a taksama vydzialeńnie hrašovych srodkaŭ mienš za zapłanavanyja abjomy pa mnohich abjektach adnačasova».
«U vyniku zamiest zabieśpiačeńnia rynku krainy kaštoŭnymi rybami pa dastupnaj canie z pryłaŭka źnikli amur, taŭstałobik, ščupak, sudak, som i inšyja vidy ajčynnych ryb. A šarahovy spažyviec siońnia zaležyć ad impartnaj ryby i vysokich cen», — adznačyli ŭ dziaržkantroli.
Zhodna sa źviestkami kantraloraŭ, u 2011—2015 hadach u krainie realizavana tolki 63,3 tys. ton ryby, što składaje 60,2% da praduhledžanaha dziaržprahramaj zadańnia. Pry hetym z hodu ŭ hod adznačajecca ŭstojlivaja tendencyja źnižeńnia abjomaŭ realizacyi tavarnaj ryby.