Eŭra‑2008 vačyma biełarusa
Nasielnictva Aŭstryi i Švajcaryi razam składaje ŭsiaho 15 miljonaŭ. I tak ciesna — a tut jašče miljony fanaŭ z 16 krainaŭ. Ź Ciurychu piša Ihar Machaniok.
Nasielnictva Aŭstryi i Švajcaryi razam składaje ŭsiaho 15 miljonaŭ. I tak ciesna — a tut jašče miljony fanaŭ z 16 krainaŭ.
Zahadka projhryšu halandcaŭ
Čverćfinał Niderlandy — Rasieja prachodziŭ u Bazeli. Da hetaj hulni pradaŭcy piva i kiłbasak z usioj Švajcaryi skardzilisia, što ŭsie papiarednija hulni halandcaŭ prachodzili ŭ Bernie, i stalica atrymała najbolš prybytku. Adnak ciapier Bazel užo adciahvaŭsia, bo pa roznych prykidkach u horad pryjechała ad 90 da 180 tysiačaŭ prychilnikaŭ aranžavych (u toj čas jak nasielnictva alpijskaha haradka ŭsiaho kala 170 tysiačaŭ).
Sapraŭdy, horad byŭ nastolki adnakalarovym, što ŭźnikała adčuvańnie znachodžańnia dzie‑niebudź u Ejndchovenie. Fanaŭ rasiejskaj kamandy ja naličyŭ kala 30‑40 čałaviek. Praŭda, było časam ciažka adroźnić fanaŭ, dziakujučy Piatru I i koleraźmiašeńniu ściahoŭ, ale dapamahała najaŭnaść/adsutnaść aranžavaha ŭ vopratcy. Supracoŭniki hramadzkich słužbaŭ, u aranžavych specoŭkach, taksama niadrenna źlivalisia z natoŭpam.
Kaho padtrymlivała niaścierpna haračaje sonca? skazać ciažka. Ale čerhaŭ da stojek z napojami, jakija byli praz kožnyja niekalki metraŭ pa ŭsim centry horadu, adstajać daviałosia niamała. U adroźnieńnie ad Ciurychu, u Bazeli nie adna fanzona, tamu nam daviałosia prajści niekalki, pakul my dasiahnuli toj, dzie možna było niešta pabačyć ź jašče volnaha miesca. Pryjemna, što Bazel akazaŭsia padrychtavany da napłyvu turystaŭ. Chapała ekranaŭ i piva na ŭsich. Navat hielikopter byŭ na susiednim dachu, na ŭsialaki vypadak.
Pra samu sustreču ŭžo ŭsio skazali. Halandcy vakoł mianie taksama bačyli, što rasiejcy hulajuć našmat nadziejniej i lepš. Čamu? Adzin z varyjantaŭ, bo na aranžavych vielmi paŭpłyvała śmierć dački Chalida Bułachruza, jakaja zdaryłasia za dzień da hulni. Niečakana było, što sam hulec uziaŭ udzieł u matčy.
Jak vynik, horad staŭ śviedkam sumnaha aranžavaha šeście da vakzału i da inšych vychadaŭ z horadu. Niekatoryja zaŭziatary płakali (partuhalskija fanaty paśla svajoj parazy płakali ŭsie da adnaho jak babry), niekatoryja praciahvali «Chiop Chołand», ale bolšaść prosta ścišyłasia. Adzinkavyja fanaty rasiejskaj kamandy byli šumnyja, kryčali «Rośsija, my s toboj!», śpiavali Kaciušu.
Pa darozie nazad, u dadatkovym ciahniku, było tak ciesna, što kvitki praviarać nie stali. Ale niahledziačy na ciesnatu, pradaviec piva i vady ŭsio ž taki prajšoŭ pobač z nami — voś jano, švajcarskaje dbańnie.
I tarty ź miačykam
Švajcarcy sapraŭdy dobryja haspadary. Nie čuvać skarhi na šumnych futbolnych fanaŭ, praź jakich pierakryvajuć centar horadu na miesiac, a ŭviečary niemahčyma zasnuć. Jany ŭsim sercam padtrymlivali svaju kamandu, jakaja na miascovaj havorcy zaviecca prosta «Švice Nacy». Voś takoje «niepalitkarektnaje» skaračeńnie, jakoje taksama nikoha, akramia chiba niemcaŭ ź ichniaj «Dojče Elf», nie biantežyć. Švajcarcy biez prablem pieraklučylisia na inšyja kamandy paśla niaŭdałaha vystupu svajoj, tamu niaredka možna było pabačyć, naprykład, aranžavych fanaŭ, niazdolnych pravilna vymavić «Chiop Chołand».
I, viadoma, dziaržava, harady, i ličy što ŭsie mahčymyja kamercyjnyja arhanizacyi zrabili ŭsio, što možna, kab Eŭra było sapraŭdy śviatam. U kramach — futbolnaja symbolika ŭsich krainaŭ‑udzielnicaŭ, u kandytarskich — tarty z futbolnymi miačami. Udzień chodziać dadatkovyja ciahniki i tramvai, a ŭnačy — aŭtobusy pa zvyčajnym dzionnym taryfie.
Teleekrany na vulicach litaralna kožny kvartał. Kala haradoŭ‑haspadaroŭ jość ahromnistyja biaspłatnyja parkoŭki i kempinhi dla tych, chto nia zdoleŭ zamović darahija miescy ŭ hatelach za kolki miesiacaŭ. U fanzonach u čas daždžoŭ biaspłatna razdavali płaščy, a jak viarnułasia śpiakota, pastavili vuličny duš. A jakoj roznakalarovaj stała hałoŭnaja carkva Ciurycha!
Usie hazety raźličanyja na masavaha čytača štodzień staviać futbolnyja naviny na pieršuju pałasu, niahledziačy na toje, što paralelna prachodziać skandały z razvałam najvialikšaj partyi ŭ parlamencie i niaščasnym vypadkam u armii. Švajcarski telekanał SF niadaŭna pastaviŭ rekord — bolej za miljon hledačoŭ adnačasova. Litaralna na kožnym domie ź niekalkich voknaŭ visiać ściahi. Pryčym, nia tolki švajcarskija. Vielmi raspaŭsiudžanyja partuhalskija, hišpanskija, italjanskija, charvackija i tureckija štandary. Kožnaja treciaja mašyna na vulicy sa ściažkami, časam navat niekalkich krainaŭ. U tramvajach u luby čas možna sustreć ludziej u futbolnaj atrybutycy. Na abiedach hałoŭnaja tema — ŭčorašniaja dy siońniašniaja hulni.
Vietłyja fanaty
Fany na dziva viaduć siabie vielmi prystojna. Dobra ŭžyvajucca miž saboj zaŭziatary procilehłych kamandaŭ. Nijakaj ahresii ci chulihanstva nie zaŭvažajecca. Pa navinach peryjadyčna prachodzić što to tut, to tam aryštoŭvajuć kolki dziesiatkaŭ ludziej, ale heta ŭsio ž taki kropla ŭ mory. Histaryčnyja harady zusim nie paciarpieli. Palicyja maksymalna karektnaja — navat, kab źniać hrupu fanaŭ, jakija siadzieli na dachu aŭtobusnaha prypynku ŭ Bazeli, tudy prosta padniaŭsia adzin palicyjant u bejsbołcy i parazmaŭlaŭ z kožnym persanalna. Dapamahło.
Moža, nie apošniuju rolu tut hraje toje, što, kab atrymać asałodu ad futbołu u Švajcaryi, treba mieć trochu hrošaj. Navat kali spynicca ŭ siabroŭ ci na kempinhu, to banalnaja plaška piva kaštuje 6‑8 frankaŭ (12‑16 tysiačaŭ rubloŭ), a viadomyja švajcarskija kiłbaski — ad 5 da 10 frankaŭ (10‑20 tysiačaŭ). Dyj kali nohi stamlajucca ad stajańnia ŭ fanzonie, i chočacca prajechacca na hramadzkim transparcie, treba być hatovym vykłaści 3.90 CHF — amal 8000 rubloŭ. Adno što, benzin tańniejšy, čym u susiedniaj Niamieččynie, ale na aŭto ŭ hety miesiac pa horadzie jeździć ciažkavata. Choć, nasamreč, možna nia tracicca i zusim — uvachod u fanzony biaspłatny, z svaimi napojami i ježaj prapuskajuć.
Śviataja śviatych futbołu
Kab patrapić na stadyjon, treba było albo vyjhrać u latareju, albo praz fan‑arhanizacyi krain‑udzielnic nabyć kvitki ŭ federacyi. Abiedźvie krynicy byli spustošanyja daŭno. Tamu apošnim časam zastavaŭsia tolki čorny rynak — ci aŭkcyjony ŭ internecie, ci na vulicy pierad matčam. 20 chvilin vybaru varyjantaŭ la ciurychskaha stadyjonu «Letcyhrund», i ja zdoleŭ patrapić na vielmi cikavy hrupavy matč Italija — Rumynija.
Roźnica pamiž stadyjonam i prahladam na vulicy kalasalnaja. Naprykład, u tym, što na stadyjonie možna pačuć emacyjnuju zamiežnuju havorku, nie źmiašanuju ź niamieckaj i nie zahłušanuju kalonkami. Za čas hulni ja paśpieŭ dobra vyvučyć słovy «bastardo» i «imposibiel». Na žal, amatary byli nastolki spakojnyja i prystojnyja, što nivodnaj meksykanskaj chvali nie prajšło.
Niečakanaść — ahromnistyja ekrany, na jakich pakazvali paŭtory hałoŭ i sprečnych momantaŭ. Kaliści ja čuŭ, što takich ekranaŭ nia staviać, kab nie zavadzić publiku. Ale, vidać, na Eŭra hetaha nie bajalisia.
Zusim niašmat zastałosia da skančeńnia hetaha śviata. Škada budzie viartacca da zvyčajnaj ruciny. Da taho, što ŭviečary niama zvykłaha futbołu. Ale ž nastupny švajcarski prypynak — Čempijanat śvietu pa chakiei, zastałosia ŭsiaho 10 miesiacaŭ!
Ihar Machaniok - biełarus, specyjalist‑kamputarnik, dvuchrazovy pieramožca Kubku Jandeksu. Ciapier pracuje ŭ Ciurychu na Google.
Bolej zdymkaŭ aŭtara z Eŭra-2008 možna pahladzieć