Pačaŭsia pravasłaŭny kryžovy spłaŭ pa Niomanie
U Dziatłaŭskim rajonie (Haradzienščyna) pačaŭsia maładziovy źlot, pryśviečany słavutamu kniaziu VKŁ Kanstancinu Astroskamu.
U Dziatłaŭskim rajonie (Haradzienščyna) pačaŭsia maładziovy źlot, pryśviečany słavutamu kniaziu VKŁ Kanstancinu Astroskamu.
Mierapryjemstva pravodzicca ŭpieršyniu. Jaho błasłaviŭ archibiskup Navahradzki i Lidzki Huryj, jaki pravioŭ u chramie miascovaha prychodu nabaženstva.
Usiaho ŭdzielnikaŭ šeśćdziesiat čatyry. Zaduma: sabrać moładź, kab jana razam udzielničała ŭ nabaženstvie, prasłuchała lekcyi na relihijnyja i duchoŭnyja temy, kab paspaborničała ŭ spartyŭnych hulniach. Źlot-lahier adbyvajecca na bierazie Niomanu. Siarod zaplanavanych padziejaŭ – sustreča ŭdzielnikaŭ niezvyčajnaha "kryžovaha spłavu" na race, a zatym tradycyjny kryžovy chod da miesca znachodžańnia lahiera i malebien.
Aktyŭna zadziejničany ŭ mierapryjemstvie vykładčyki duchoŭnaj akademii z Žyrovičaŭ. Naprykład, lekcyi dla moładzi pračytajuć ajciec Hieorhij Roj, a taksama Ŭładzimier Marcinovič i Viktar Kułaha. Dva apošnija, naprykład, abaranili doktarskija dysertacyi pa bahasłoŭi za miažoj: pieršy – u Vienskim universytecie, druhi – u Afinskim. Adbudziecca taksama litaraturna-paetyčnaja sustreča z žyrovickim inakam Aleham Biembielem, jaki źjaŭlajecca siabram Sajuzu biełaruskich piśmieńnikaŭ.
Arhanizatary zaplanavali pačatak maładziovaha lahieru z nahody dźviuch padziejaŭ – dnia śviatych Barysa i Hleba i čatyrochsotych uhodkaŭ śmierci kniazia Kanstancina Astroskaha.
Astroski šmat zrabiŭ dla pravasłaŭnaj carkvy. Što datyčyć kniazioŭ Barysa i Hleba, dyk ichnija imiony maje miascovy prychadzki chram u vioscy Nakryški. Darečy, jon zhadvajecca ŭ «Zbory pomnikaŭ historyi i kultury Biełarusi». Tam napisana, što carkva pabudavanaja ŭ 1886 hodzie z butavaha kamieniu i źjaŭlajecca pomnikam architektury poźniaha klasycyzmu. Adnak adzin z vykładčykaŭ duchoŭnaj akademii z Žyrovičaŭ nam zapiarečyŭ: znojdzienyja dakumenty, jakija śviedčać – chram byŭ pabudavany jašče pry kancy isnavańnia Vialikaha kniastva Litoŭskaha – u 1791 hodzie miascovymi pamieščykami Stravinskimi. U takim razie mahčyma, što 1886 hod – heta data pierabudovy śviatyni.
Aleś Kavaloŭ, bulletinonline.org