Chłopiec źbiraŭsia drapanuć pierad viasiellem, ale aburanyja susiedzi prymusili ažanicca
Chłapiec niešta zakruciŭ nosam
Biełarus. Tydniowaja katalickaja hazeta. Nr. 18. Wilnia, 17 Czerwienia 1913 hodu.
Zaścien. Zahornaja, Minsk. hub., Barys. pav., Ziembinsk. voł. 31 maja ŭ hetym zaścienku adna dziaŭčyna chacieła atrucicca, hłynuŭšy dobruju mierku vactovych kroplaŭ, ale na ščaście byŭ tutaka na toj raz doktar na dačy, dyk tak siak adratavaŭ jaje. A pryčyna była voś jakaja. Adzin chłapiec lubiŭsia ź joj i ŭžo mielisia žanicca, a paśla hety samy chłapiec niešta zakruciŭ nosam i maniŭsia cichačom niekudy drapanuć. Daviedaŭšysia ab hetym, dziaŭčyna i nadumałasia atrucicca.
Ale nie pošenciła i chłapcu: susiedzi aburylisia na jaho za ašukanstvo, dyj nia tolki što nia puścili jaho ŭciekać, ale navat prymusili ažanicca. Adbycca viasielle — adbyłosia, ale jakoje budzie dalej žyćcio hetych maładych — chto zhadaje?..
Swoj.
Jak voł haspadara paniańčyŭ na rahach
Biełarus. Tydniowaja katalickaja hazeta. Nr. 28. Wilnia 3 Kastrycznika 1913 hoda.
V. Trasiečeniata, Vił. hub. Ašmian. pav. Kuciaŭskaj voł. Z hetaj vioski sielanin Zaprušynski honiačy vały z pašy kryknuŭ na vała, kab nia lez u škodu, dyk toj adviarnuŭsia da haspadara, dy tak jaho paniančyŭ na rahach, što toj na čaćvierty dzień paśla hetaho addaŭ dušu Bohu.
Franuk Astramowicz.
Narodnaja śviedamaść raście
Chryścijanskaja Dumka, №9, Vilnia, 5 traŭnia 1937 h.
Tabaryški kala Vilni.
Asabliva ciažkim udaŭsia hety hod. Mnohija ad Kalad nia majuć užo chleba. A ludzi vučycca chočuć: idzie samatužnaja aśvietnaja praca ŭ rodnaj movie pry pomačy biełaruskich knižak i hazet. Narodnaja śviedamaść raście. Padčas Vialikadnaha śviata chadzili ŭ hetym hodzie dźvie partyi biełaruskich vałoŭnikaŭ. Adnaja ź vioski Pikciun, arhanizavanaja viedamym u nas biełaruskim dziejačom, druhaja — heta maładniak ź vioski Hryhoŭ. Huki rodnaje pieśni ab Chrystovaj pieramozie nad voraham kazali i Biełaruskamu narodu ab nikoli niaŭmirajučaj praŭdzie i ab lepšym žyćci.
W. J.