Novaja krynica enierhii vynajdziena dziakujučy raspracoŭkam amierykanskich vajskoŭcaŭ
Amierykanskija vajskoŭcy raspracavali cuda-parašok, navat maleńkaja žmienia jakoha, kantaktujučy z vadoj, zdolnaja vypracavać vialikuju kolkaść enierhii.
Rašeńnie pryjšło da navukoŭcaŭ u vyniku ščaślivaj vypadkovaści. U chodzie adnaho z ekśpierymientaŭ daśledčaj łabaratoryi amierykanskaj armii navukoŭcy źmiašali nanahalvaničny parašok na asnovie aluminiju z vadoj i stali śviedkami nieimavierna burnaj reakcyi: vada pačała vielmi mocna burlić. Pry dalejšym daśledavańni vyśvietliłasia, što reakcyja stała praduktam hidrolizu, u vyniku jakoha vada raskałołasia na malekuły kisłarodu i vadarodu.
Raniej aluminij užo ŭžyvaŭsia dla atrymańnia vadarodu, ale dla zapusku takoha pracesu byŭ nieabchodny katalizatar u vyhladzie tempieratury, chimičnych kampanientaŭ ci elektryčnaści.
Novy nanamateryjał zrabiŭ mahčymym ažyćciaŭleńnie hidrolizu biez usialakich dabavak i dadatkovych uździejańniaŭ zvonku. Prosta nasypaješ parašok u vadu i atrymlivaješ enierhiju. Pry hetym reakcyja adbyvajecca vielmi chutka.
Navukoŭcy padličyli, što takim čynam z 1 kiłahrama paraška možna vyrabić 220 kiłavat enierhii ŭsiaho za 3 chviliny. Uražvaje, ci nie praŭda? U chodzie łabaratornych testaŭ navukoŭcy sabrali nievialikuju radyjokiravanuju madel tanka i asnaścili jaje hidroliznym ruchavikom na asnovie novaha materyjału. Daśledčyki ŭpeŭnienyja, što efiektyŭnaść paraška ŭ budučyni možna budzie pavialičyć jak minimum udvaja.