Ci čakaje PAR los Savieckaha Sajuzu?
Nie paśpieŭ Alaksandar Łukašenka zaprasić u hości prezydenta Paŭdniova-Afrykanskaj Respubliki Taba Mbeki, jak toj niečakana pierastaŭ być kiraŭnikom dziaržavy.
Nie paśpieŭ Alaksandar Łukašenka zaprasić u hości prezydenta Paŭdniova-Afrykanskaj Respubliki Taba Mbeki, jak toj niečakana pierastaŭ być kiraŭnikom dziaržavy.Što ž heta aznačaje? Najpierš pieramohu vice-prezydenta krainy Džekaba Zumy.
Mbeki nieadnarazova sprabavaŭ pasadzić jaho ŭ turmu pa abvinavačańni ŭ karupcyi, ciapier Zuma aŭtamatyčna robicca kandydatam ad kiraŭničaj partyi Afrykanski nacyjanalny kanhres (ANK) na nastupnych vybarach. Adnak supiernictva Mbeki i Zuma — heta nia prosta ŭnutrypartyjnaja baraćba dvuch lideraŭ, za im chavajecca adviečnaja dla Afryki plamiennaja varožaść. Mbeki, jak i Mandeła, pradstaŭlaje narod kosa, Zuma — vajaŭničych zułusaŭ.
Supiernictva zułusaŭ i kosa maje daŭnija tradycyi. U svoj čas ANK uznačalvaŭ zułus Alber Łutuli — pieršy afrykaniec, jaki atrymaŭ Nobeleŭskaju premiju miru. Kali ž na čale kanhresu staŭ Mandeła, u kiraŭnictvie stali pieravažać kosa.
Zułusam heta, naturalna, nie spadabałasia, i jany ŭtvaryli ŭłasnuju partyju «Inkata», jakaja viała baraćbu z Kanhresam i finansavałasia sakretnaj palicyjaj Pretoryi. Zrazumieła, heta nie spryjała siabroŭstvu pamiž kosa i zułu. Mnohija
zułusy marać ab svajoj dziaržavie; basuta, svazi, tsvana adčuvajuć bolšuju suviaź sa svaimi suplamieńnikami ŭ susiednich krainach (adpaviedna ź Lesota, Svaziłendam, Batsvanaj),čym z Tsvane, jak ciapier nazyvajecca Pretoryja. Nie zabyłasia i rasavaja nianaviść. Bolšaść čornych pa-raniejšamu žyvuć u halečy i ź niadobraj zajdraściu pahladajuć na bahatych biełych i azijataŭ. Pa kolkaści zabojstvaŭ na rasavaj hlebie PAR navat pierasiahaje susiedniuju Zymbabve.
Siarod biełych najbolšuju častku składajuć bury — naščadki halandzkich kalanistaŭ ChVII st. Bury padkreślivajuć, što ich Radzima — Afryka, a nie Eŭropa. Jany składali panujučuju hrupu ŭ časy aparteidu, i im asabliva ciažka źmirycca sa strataj stanovišča «starejšaha brata». Bury marać ab adnaŭleńni svajoj dziaržavy, choć by va ŭsiečanym vyhladzie. Nielha nie skazać i ab takoj hrupie nasielnictva, jak kalarovyja, jakija ŭtvarylisia ad sumiesi eŭrapiejcaŭ z afrykancami. Biełyja nia ličać ich svaimi, a čornymi jany sami siabie nia chočuć pryznavać. U kalarovych jość svoj centar — pravincyja Zachodni Kiejp. Nia vyklučana, što i jany zachočuć svajoj respubliki.
Jašče ŭ 1994 h. niekatoryja analityki pradkazvali Paŭdniovaj Afrycy «parad suverenitetaŭ».
Maralny aŭtarytet N. Mandeły dazvoliŭ zachavać adzinstva krainy, ale ni ŭ koha ź jaho nastupnikaŭ niama takoha aŭtarytetu.Ci nia pojdzie novy prezydent krainy, kab zachavać hetaje adzinstva, zymbabvijskim šlacham dyktatury i rasavaj nianaviści? Taki scenar chvaluje śviet, bo PAR jašče ŭ 1980-ja hh. mieła atamnuju bombu. I choć na pačatku 90-ch Paŭdniovaja Afryka, jak i Biełaruś, admoviłasia ad jadravaha ŭzbrajeńnia, u krainie zastajecca ŭsio patrebnaje, kab hetaje ŭzbrajeńnie adnavić.