Aficyjnaja versija adkazaŭ Łukašenki
eŭrakarespandentam źjaviłasia na sajcie ahienctva BIEŁTA. Jana maje formu ŭstanovačnaj. Łukašenka: Biełaruś nia budzie śpiašacca z pryznańniem Abchazii i Paŭdniovaj Asiecii; vajna z Rasiejaj niemahčymaja ŭ pryncypie; u Eŭropy niama inšych varyjantaŭ, akramia admieny vizavych abmiežavańniaŭ dla biełaruskich čynoŭnikaŭ.
eŭrakarespandentam źjaviłasia na sajcie ahienctva BIEŁTA. Jana maje formu ŭstanovačnaj. Łukašenka: Biełaruś nia budzie śpiašacca z pryznańniem Abchazii i Paŭdniovaj Asiecii; vajna z Rasiejaj niemahčymaja ŭ pryncypie; u Eŭropy niama inšych varyjantaŭ, akramia admieny vizavych abmiežavańniaŭ dla biełaruskich čynoŭnikaŭ.
Pryznańnie prarasiejskich terytoryj
Biełaruś vyrašyć pytańnie ab pryznańni Abchazii i Paŭdniovaj Asiecii sychodziačy z ułasnych intaresaŭ, zajaviŭ Alaksandar Łukašenka. «Kali chto dumaje, što pryznańnie Biełaruśsiu Abchazii i Paŭdniovaj Asiecii – pytańnie padtrymki Rasiei i tolki, toj pamylajecca, — skazaŭ jon. — Heta, kaniečnie ž, uskosna padtrymka Rasiei. I my jak chaŭruśniki pra heta pamiatajem. Ale heta najpierš našyja adnosiny — Biełarusi, Abchazii i Paŭdniovaj Asiecii». Alaksandar Łukašenka nahadaŭ, što Biełaruś vielmi daŭno supracoŭničaje i z hetymi respublikami, i z hetymi narodami, i ź ich kiraŭnikami. «U ekanamičnych pytańniach u nas vielmi ščylnyja adnosiny, asabliva z Abchazijaj. Tamu ŭ asnoŭnym heta asabistaje pytańnie, kali možna tak kazać», ‑‑ skazaŭ Łukašenka.
Jon nahadaŭ, što praces uźniknieńnia dźviuch novych kaŭkaskich dziaržavaŭ adbyŭsia ŭ vyniku doŭhaha supraćstajańnia, jakoje skončyłasia vajnoj. «Hety kanflikt vyklikaŭ vielmi vostryja dyskusii ŭ śviecie. Jon pryvioŭ da sutyknieńnia intaresaŭ. U hetym pracesie šmat nieadnaznačnaha», — adznačyŭ Łukašenka. «Ale pakolki pytańnie staić vielmi vostra, jak ja skazaŭ, i jano mieła vynikam sutyknieńnie, amal chałodnuju vajnu, ja b nie chacieŭ rabić heta śpiecham i adnaasobna», — adznačyŭ jon. Łukašenka vykazaŭ žadańnie, kab «navat nia hety parlament, jaki tak nie padabajecca na Zachadzie, na Uschodzie ci dzie jašče, a novy parlament vykazaŭ svajo mierkavańnie». «I naahuł, kudy śpiašacca? Kamu hetaja śpieška patrebnaja? Projdzie peŭny čas i my, abmierkavaŭšy hetaje pytańnie, prymiem adpaviednaje rašeńnie», — zajaviŭ aficyjny kiraŭnik.
Haz: my nie pamrem
Pieramovy ab cenach na pastaŭlany z Rasiei ŭ Biełaruś haz praciahvajucca, paviedamiŭ Alaksandar Łukašenka, adkazvajučy na pytańni pradstaŭnikoŭ zachodnieeŭrapiejskich ŚMI. «My nie pamrem [kali ceny vyrastuć]. I toje, što «Hazprom» siońnia zajaŭlaje, dyk u nas iduć jašče na hety kont pieramovy. I vy pavinny cudoŭna ŭśviedamlać i razumieć: kali Rasieja takim čynam budzie vieści palitku ŭ adnosinach da Biełarusi, adpaviednym čynam i my budziem pastupać», — adznačyŭ Łukašenka. Pry hetym jon padkreśliŭ, što Biełaruś «zdolnaja damovicca z Rasiejaj». Pavodle słoŭ prezydenta, «jość bahata rečaŭ i napramkaŭ, jakija kažuć pra toje, što Biełaruś dla Rasiei – najvažniejšy faktar, asabliva siońnia». «Kali my atrymlivajem u ich vuhlevadarody taniej, čym vy, u Niamieččynie, prykładam, albo ŭ Anhielščynie, to ahramadny ekspart, jaki idzie ŭ Rasieju, — značna nižej za suśvietnyja ceny. Asabliva charčavańnie», — skazaŭ jon. Łukašenka adznačyŭ, što «nie ŭ intaresach Rasiei, kab našaja ekanomika zahinuła». «Vy viedajecie, što našyja ekanomiki ŭzajemaźviazanyja najščylniejšym čynam. I tavarazvarot pamiž Rasiejaj i Biełaruśsiu ŭ kancy hetaha hodu składzie bolš za $30 młrd. Amal u try razy bolšy, čym pamiž takimi hihantami, jak Rasieja i ZŠA. Pry hetym ja nie kažu pra takija kampanenty, jak palityka, sacyjalnyja i vajennyja pytańni, dzie cana Biełarusi dla Rasie značnaja. Pahadziciesia, možna pavysić na $50—100 canu na haz za tysiaču kubametraŭ, straciŭšy šmat z taho,što ja skazaŭ. Nu i pry hetym nie zabyvajcie, što «Hazprom» Polščy za prakačku pa jaje terytoryi pryrodnaha hazu płacić na $1—1,5 u hod bolej, čym nam», — skazaŭ Łukašenka.
Vajna z Rasiejaj
Alaksandar Łukašenka vyklučaje mahčymaść vajennaha kanfliktu z Rasiejaj. «Heta, vidać, užo ad našaj apazycyi idzie, jakaja tut uzvyła, što «siońnia — Hruzija, a zaŭtra — Biełaruś». Što, maŭlaŭ, zaŭtra Rasieja moža dakładna taksama razabracca ź Biełaruśsiu, adčyniŭšy jaje siabie. Absalutna durnaja i biespadstaŭnaja dumka i zajava», — skazaŭ jon.
«Nia daj Boh, Rasieja, hipatetyčna, ujavim, zachacieła b vyrašyć takim čynam niejkim prablemy ŭ Biełarusi, voś tady b užo byli poŭnyja padstavy u suśvietnaj supolnaści i najpierš u vas, eŭrapiejcaŭ, pastavić Rasieju na miesca», — zajaviŭ Łukašenka. Na jahonuju dumku, Rasieja heta cudoŭna razumieje. Pry hetym Alaksandar Łukašenka padkreśliŭ, što vajenny kanflikt z Rasiejaj niemahčymy ŭ pryncypie. «Tamu što ruski čałaviek, vajskovy čałaviek, nikoli stvoł aŭtamata, pistaleta, hranatamiota nie nakiruje ŭ bok biełarusa. My nastolki blizkija, narody našyja blizkija adzin adnamu, nakolki niemcy blizkija niemcam», — skazaŭ jon.
Sustreča Benedykta XVI i Alaksija II
Alaksandar Łukašenka chacieŭ by, kab na biełaruskaj ziamli adbyłasia sustreča papy rymskaha i Patryjarcha Maskoŭskaha i Ŭsiaje Rusi. «Ja b vielmi chacieŭ, kab u centry Eŭropy, na sutyku pamiž pravasłaŭjem i katalicyzmam, tut, u Biełarusi narešcie adbyłasia hetaja sustreča Papy i Patryjarcha Maskoŭskaha i Ŭsiaje Rusi», — skazaŭ jon. «Kali ź niejkich pryčynaŭ heta niemahčyma ciapier, to my, prytrymlivajučysia pryncypaŭ haścinnaści, pavahi da našych katalikoŭ – a ŭ nas ich niamała: u byłych postsavieckich respublikach my zajmajem druhoje miesca paśla Litvy, i ihnaravać žadańni našych katalikoŭ my nia majem namieru, heta častka našaha narodu, my zaprasili hetaha vialikaha čałavieka, Papu Benedykta XVI naviedać našu Biełaruś», — adznačyŭ prezydent.
Alaksandar Łukašenka vykazaŭ škadavańnie z nahody taho, što papiarednich ciapierašniaha pantyfika Iaan Pavał II nie naviedaŭ Biełaruś. «Jon vielmi chacieŭ pryjechać u našuju krainu, jon ščyra lubiŭ Biełaruś», — skazaŭ Łukašenka. «U nas daŭno abvieščany mnoju, tady jašče maładym prezydentam, pryncyp — kožny pavinien znajści svaju darohu da chramu. Kali jon choča iści pa hetaj darozie, to ŭ nas z adnaho boku pravasłaŭny chram, praz vulicu – katalicki. Ni dakoraŭ, ni kasych pohladaŭ katalikoŭ na pravasłaŭnych i pravasłaŭnych na katalikoŭ. Nikoli! Ni na nacyjanalnaj, ni na relihijnaj hlebie ŭ nas nikoli nie było kanfliktaŭ.I nia budzie», — zaklučyŭ Alaksandar Łukašenka.
Eŭropie ničoha nie zastajecca, aproč admieny vizavych abmiežavańniaŭ
«Inšych varyjantaŭ u Eŭropy niama, zajaviŭ Alaksandar Łukašenka. Mnie zdajecca, što ŭ apošni čas čynoŭniki ŭ Bruseli, cudoŭna heta razumiejučy, uvieś čas padajuć nam syhnały ab tym, što paśla parlamenckich vybaraŭ jany hatovyja narmalizavać z nami adnosiny», — skazaŭ Łukašenka. «Pažyviom — pabačym. My słuchajem, što nam kažuć z Bruselu, uličvajem heta, a hałoŭny kryter iściny – heta kankretnyja fakty i spravy. Pahladzim, jak paviadzie siabie Eŭropa paśla vybaraŭ», — dadaŭ jon.