«Poki buduć ludzi»? Demahrafičnaja katastrofa Uschodniaj Jeŭropy
Bahatyja krainy Zachadu ŭsialak starajucca pavialičyć svajo nasielnictva. U toj ža čas krainy Uschodniaj Jeŭropy nie mohuć abo nie chočuć hetaha rabić. Abiaźludzieńnie stała sumnaj realnaściu i hałoŭnaj strymkaj ekanamičnaha rostu.
Z 1989 pa 2017 hod nasielnictva Biełarusi skaraciłasia z 10,2 da 9,5 miljona čałaviek. Naša kraina straciła kala 700 tysiač žycharoŭ (6,9%).
Za toj čas nasielnictva ZŠA vyrasła z 247 da 325 miljonaŭ. Nasielnictva Niamieččyny vyrasła z 79 da 83 miljonaŭ, Izraila — z 4,7 da 8,7 miljona. Navat nasielnictva Rasii zastałosia na tym ža ŭzroŭni — 147 miljonaŭ, praŭda, za košt aneksii Kryma, inakš było b zafiksavanaje padzieńnie.
Biełaruś — nie adzinaja kraina, jakaja biaźludzieje. Situacyja ŭ inšych krainach Uschodniaj Jeŭropy jašče horšaja. Nasielnictva Małdovy skaraciłasia z 4,3 da 2,6 młn čałaviek, Łatvii — z 2,7 da 2,0, Litvy — z 3,7 da 2,8 miljona. Toje samaje ŭ Rumynii, Bałharyi, Ukrainie…
U toj ža čas demahrafičnaha pravału nie zdaryłasia ŭ Polščy, Słavaččynie, Čechii.
Ceły šerah krain Jeŭropy sutykajecca z demahrafičnymi prablemami. I kali krainy Zachodniaj Jeŭropy jašče mohuć kampiensavać nizkuju naradžalnaść za košt pryciahnieńnia mihrantaŭ, to krainy Uschodniaj Jeŭropy apynulisia ŭ ciažkim stanoviščy. Jany nie tolki mała pryciahvajuć čałaviečyja resursy ź inšych krain, ale sami majuć vialikaje admoŭnaje salda mihracyi.
Tradycyjna zachad Jeŭropy maje bolš vysokuju ščylnaść nasielnictva, čym uschod. Ale kali ciapierašnija trendy buduć praciahvacca, dyspraporcyja stanie jašče bolš katastrafičnaj.
Krainy Bałtyi
Krainy Bałtyi pieražyvajuć sapraŭdnuju demahrafičnuju katastrofu.
Z 1991 hoda nasielnictva Litvy skaraciłasia na 900 tysiač čałaviek (z 3,7 da 2,8 miljona).
U Łatvii pamienieła na 700 tysiač: nasielnictva skaraciłasia z 2,7 da 2 miljonaŭ.
Situacyja ŭ Estonii nie takaja katastrafičnaja, ale taksama dalokaja ad aptymizmu — padzieńnie z 1,57 da 1,32 miljona čałaviek (padzieńnie na 250 tysiač). Estonija, u adroźnieńnie ad Litvy i Łatvii, maje stanoŭčaje salda mihracyi.
Źmieny ŭ kolkaści nasielnictva krain Bałtyi z 1991 hoda.
Takim čynam, krainy Bałtyi ahułam za 27 hadoŭ stracili kala 1,85 miljona čałaviek, albo 23,2%.
Važna toje, što pracesy depapulacyi zakranuli nie tolki vioski i miastečki krain Bałtyi, ale navat i adnosna vialikija harady.
Nasielnictva Ryhi za hetyja hady skaraciłasia z 915 da 640 tysiač čałaviek (bolš čym na 30%), a Daŭhaŭpiłsa (Dźvinska) — sa 130 da 85 tysiač (na 35%). Atrymoŭvajecca, što zaraz u Daŭhaŭpiłsie ludziej žyvie mienš, čym žyło na pačatku XX stahodździa.
Ludzi pierastajuć naradžać, tamu što nie bačać budučyni i pierśpiektyŭ dla svaich dziaciej. Z-za skaračeńnia nasielnictva zakryvajucca sacyjalnyja abjekty (škoły, palikliniki), jakaść žyćcia jašče bolš padaje. Skaračajecca kolkaść źbiranych padatkaŭ, što prymušaje ŭłady jašče bolš skaračać raschody na sacyjalnyja patreby. Nasielnictva, jakoje zastajecca, stareje, pavialičvajecca padatkovaja nahruzka na pracazdolnaje nasielnictva.
Ale varta adznačyć, što niahledziačy na apakaliptyčnyja prahnozy, naradžalnaść u krainach Bałtyi ŭsio ž pačała raści z 2000 hoda. Ciapier kaeficyjent naradžalnaści ŭ Łatvii taki ž samy, jak u Biełarusi — kala 1,7 dzicia na adnu žančynu. Ale admoŭnaje salda mihracyi pakul nivieluje hetyja stanoŭčyja tendencyi.
Na siońniašni dzień Bałtyja źjaŭlajecca adnym z samych małanasielenych rajonaŭ Jeŭropy. Mienšaja ščylnaść nasielnictva zaraz tolki ŭ susiedniaj Skandynavii, jakaja maje bolš suvory klimat.
Ukraina
Paŭdniovaja susiedka Biełarusi taksama maje ciažkuju demahrafičnuju situacyju. Ciažka navat vyznačyć, kolki ludziej pražyvaje va Ukrainie, tamu što hetaja dziaržava nie kantraluje častku svajoj terytoryi. Ukrainskaja aficyjnaja statystyka davieru taksama nie vyklikaje.
Kali Ukraina stała niezaležnaj dziaržavaj, jaje nasielnictva składała kala 52 miljonaŭ čałaviek. Na kaniec 2017 hoda Dziaržaŭny kamitet statystyki naličyŭ va Ukrainie 42,2 miljona čałaviek (biez uliku akupavanaha Kryma, dzie pražyvaje kala 2 miljonaŭ čałaviek).
Kali nie ŭličvać asobnyja rajony Danieckaj i Łuhanskaj abłaściej, dzie žyvie kala 3,8 miljona čałaviek, ličby buduć jašče bolš sumnymi — krychu bolš za 38 miljonaŭ čałaviek. Ale navat hetuju ličbu staviać pad sumnieńnie.
Na siońniašni dzień va Ukrainie adsutničajuć statystyčnyja dadzienyja, jakija b uličvali aktyŭnuju pracoŭnuju mihracyju nasielnictva ŭ Polšču i jakim možna było b daviarać.
Źmieny ŭ kolkaści nasielnictva Ukrainy z 1993 hoda.
Jość alternatyŭnyja acenki kolkaści najaŭnaha nasielnictva, jakija jašče ŭ bolšaj stupieni niesuciašalnyja. Kali padličyć abjom vytvorčaści i spažyvańnia chleba va Ukrainie, to niekatoryja ekśpierty śćviardžajuć, što tam žyvie ŭsiaho kala 36 miljonaŭ čałaviek!
Dynamika vytvorčaści chleba va Ukrainie.
Depapulacyja ŭ pramysłovych rehijonach uschodu i centra Ukrainy adbyvałasia bolš chutkimi tempami. Pryčym katastrafičnaje padzieńnie kolkaści nasielnictva na Danbasie adbyvałasia jašče zadoŭha da pačatku bajavych dziejańniaŭ na ŭschodzie Ukrainy — ź siaredziny dzievianostych.
Tak z 1993 pa 2013 hod adna tolki Danieckaja vobłaść straciła 1 miljon čałaviek — jaje nasielnictva pamienieła z 5,4 da 4,4 miljona čałaviek.
Na zachadzie Ukrainy za košt bolš vysokaj naradžalnaści situacyja nie takaja katastrafičnaja. U niekatoryja hady tam navat fiksujecca pryrost nasielnictva (u pieršuju čarhu na Vałyni, Zakarapaćci i Bukavinie).
Voś tak źmianiałasia nasielnictva va ŭkrainskich rehijonach z 2006 pa 2016 hod.
Źmieny ŭ kolkaści nasielnictva rehijonaŭ Ukrainy.
Bałkany i Małdova
Hetaja častka Jeŭropy taksama źviedała značnych strat u kolkaści čałaviečych resursaŭ.
U Rumynii nasielnictva źmienšyłasia z 23,2 da 19,7 miljona čałaviek. Nie dapamahli hetaj krainie navat mihranty, jakija pryjechali ŭ vialikaj kolkaści z Małdovy.
U susiedniaj Małdovie situacyja jašče horšaja — padzieńnie z 4,3 da 3,5 miljona. Ale realnaja ličba jašče mienšaja: pierapis nasielnictva-2014 hoda naličyŭ tolki 2,9 miljona čałaviek. Ź ich bolš čym 300 tysiač u momant pierapisu znachodzilisia za miažoj. Takim čynam, u momant pierapisu ŭ Małdovie znachodziłasia tolki kala 2,6 miljona čałaviek.
Niaprostaja situacyja i ŭ Bałharyi. Z 9 miljonaŭ nasielnictva źmienšyłasia da 7,1 miljona.
Straty nasielnictva Rumynii, Małdovy i Bałharyi.
U krainach byłoj Juhasłavii skaračeńnie nasielnictva nie było takim istotnym, a ŭ Słavienii, Makiedonii i Čarnahoryi nasielnictva navat krychu ŭzrasło.
U bolšaści inšych krain Uschodniaj Jeŭropy demahrafičnaja situacyja nie takaja sumnaja, ale nazvać jaje pazityŭnaj taksama ciažka.
Niahledziačy na vysokuju pracoŭnuju mihracyju ŭ krainy Zachodniaj Jeŭropy, nasielnictva Polščy amal nie skaraciłasia. Nasielnictva Čechii i Słavakii navat krychu ŭzrasło.
A što ŭ Zachodniaj Jeŭropie?
Dziakujučy pryciahnieńniu zamiežnych resursaŭ (u tym liku z Uschodniaj Jeŭropy), nasielnictva bolšaści zachodniejeŭrapiejskich krain praciahvaje raści.
Voś tak uzrasło nasielnictva Niamieččyny, Francyi i Vialikabrytanii z 1991 pa 2016 hod.
Hiermanija: z 80 da 82,7 miljona (+3,4%).
Francyja: z 58,6 da 66,9 miljona (+14,2%).
Vialikabrytanija: z 57,4 da 65,6 miljona (+14,3%).
Ustupleńnie krain Uschodniaj Jeŭropy ŭ ES adkryła pierad imi vialikija mahčymaści. Ale i ŭ hety ž čas stvaryła spryjalnyja ŭmovy dla vialikaha adtoku nasielnictva, jakoje ŭ pošukach lepšaj doli pajechała na zachad. Takim čynam,
zamožny i ščylna nasieleny zachad Jeŭropy stanovicca jašče bolš zamožnym i hustanasielenym, a dyspraporcyi pamiž Zachadam i Uschodam tolki praciahvajuć uzrastać.
Kab stać bahataj, Biełarusi musova zrabicca krajem, pryvabnym dla pražyvańnia. Dasiahnuć hetaha niaprosta: treba pavysić uzrovień zarobkaŭ i adnačasova pavyšać kamfort žyćcia. Bo prosta zakryć miežy, jak robiać Paŭnočnaja Kareja ci Kuba, u ciapierašniaj Jeŭropie niemahčyma.