Rasija choča stvaryć svoj hrynkard i ŭvieści balnuju sistemu adboru mihrantaŭ
Supracoŭniki Centra stratehičnych raspracovak (CSR) prapanavali ŭvieści ŭ Rasiei balnuju sistemu adboru mihrantaŭ i łatareju hryn-kart. Pra heta havorycca ŭ padrychtavanym centram dakładzie «Mihracyjnaja palityka: dyjahnostyka, vykliki, prapanovy», paviedamlajuć Iźviestija.
Hetyja miery nakiravanyja na pavieličeńnie liku pracazdolnaha nasielnictva. Pavodle prahnozu Rasstata, kolkaść žycharoŭ krainy da 2025 hoda skarocicca na 3,3 młn čałaviek.
«Ciapier mihracyja nosić u bolšaści svajoj pracoŭny, časovy charaktar. Ale biahučyja ekanamičnyja ŭmovy pryviali da taho, što dla asnoŭnych donaraŭ — krain SND, pryvabnaść rasijskaha rynku pracy pačała źnižacca», — paznačana ŭ paviedamleńni na sajcie viedamstva.
Dla ŭtrymańnia i pavieličeńnia mihracyjnaha patoku ekśpierty prapanujuć spraścić praviły znachodžańnia i lehalizacyi zamiežnych rabotnikaŭ, skaracić finansavyja i časovyja vydatki vychadu mihrantaŭ u pravavoje pole, i zakanadaŭča zaachvočvać rabotnikaŭ, jakija doŭhi čas lehalna pracujuć u Rasii.
Akramia taho, dla pryciahnieńnia ŭ krainu kvalifikavanych i vysokakvalifikavanych śpiecyjalistaŭ supracoŭniki CSR prapanujuć skarystacca dośviedam zachodnich krain. U pryvatnaści, ekśpierty razhladajuć mahčymaść uviadzieńnia balnaj sistemy acenki mihrantaŭ, jakaja budzie vyznačać dla kožnaj hrupy svaje ŭmovy ŭjezdu i znachodžańnia ŭ krainie.
Akramia taho, u prajekcie prapanujecca stvaryć sistemu rabočych viz i pracoŭnych kart, a taksama pravodzić dyviersifikacyjnuju łatareju pa anałohii z amierykanskaj Green card i jeŭrapiejskaj Blue card.
U Rasii na pačatak 2018 hoda naličvałasia kala 146,9 miljonaŭ žycharoŭ. U apošnija hady uzrost nasielnictva zabiaśpiečvaŭsia prytokam mihracyjnaj pracoŭnaj siły z postsavieckich krain.