Savieckija partyzany: mify i rečaisnaść
i inšyja vydavieckija navinki ad Arche na Mižnarodnym knižnym kirmašy.
28 lutaha — 4 sakavika 2018 hodu (sierada-niadziela) adbudziecca XXV Mienski mižnarodny knižny kirmaš. U im voźmuć udzieł vydaviectvy z bolš čym 20 krainaŭ śvietu!
Hałoŭnaja tema sioletniaje vystavy-kirmašu — Biełaruś — kulturnaja placoŭka Eŭropy.
Mierapryjemstva projdzie ŭ budynku Nacyjanalnaha vystaŭnaha centru (h. Miensk, pr-t Pieramožcaŭ, 14).
Padrabiaznaja prahrama tut.
U kirmašy ŭdzielničaje «ARCHE»!
Knihi j časopisy našaha vydaviectva možna znajści pad šyldaju TAA «Hajsak» (na dałučanaj schiemie žoŭtaha koleru).
Na vystavie možna budzie paznajomicca z vydańniami ARCHE, zadać pytańni j daviedacca plany vydaviectva.
U ekspazycyi budzie vystaŭlena bolš za 100 našych publikacyjaŭ. Niekatoryja ź ich možna budzie pabačyć i kupić tolki na vystavie.
Na kirmašy vy zmožacie pieršymi nabyć knihi j časopisy, što niadaŭna vyjšli z druku!
Navinki vydaviectva ARCHE:
Bohdan Musiał — Savieckija partyzany ŭ 1941—1944 hh. Mify i rečaisnaść
U hetaj pracy na prykładzie Biełarusi šyroka daśledujecca historyja savieckaha partyzanskaha ruchu ŭ čas Druhoj suśvietnaj vajny. Robicca heta na asnovie krynic ź biełaruskich, rasijskich, niamieckich, a taksama častkova polskich i litoŭskich archivaŭ, jakija da hetaha času nie byli ŭviedzienyja ŭ šyroki navukovy ŭžytak.
U knizie chranałahična rekanstrujujecca raźvićcio savieckaha partyzanskaha ruchu ŭ Biełarusi ad jaho pačatku letam 1941 h. da rospusku letam 1944 h., a taksama analizujucca jaho sacyjalna-histaryčnyja dy etničnyja aśpiekty. Akramia pytańniaŭ, na jakich tradycyjna akcentujuć uvahu biełaruskija daśledčyki, aŭtar knihi nie abychodzić uvahaj i tyja prablemy, jakija tradycyjna ličacca na postsavieckaj prastory «niazručnymi».
Vydańnie pryznačana dla ŭsich, chto cikavicca historyjaj Druhoj suśvietnaj vajny.
Uładzimir Kananovič — Rycar na poli bitvy: Kleck, žnivień 1506 hoda
U knizie rekanstrujujecca chod i charaktar bitvy pad Kleckam 1506 h., jakaja była adnoj z najbolš važnych i znakamitych u vajskovaj historyi Vialikaha Kniastva Litoŭskaha. Hetaja padzieja razhladajecca na fonie ahulnaha vajenna-palityčnaha stanovišča va Uschodniaj Jeŭropie na miažy XV—XVI stst.
Daśledavańnie praviedziena z vykarystańniem mietadu histaryčnaj antrapałohii: adzin ź jaho raździełaŭ ujaŭlaje saboj palityčnuju bijahrafiju hałoŭnaha hieroja bitvy pad Kleckam Michaiła Hlinskaha, nie abminutyja taksama ŭvahaj i inšyja najbolš jarkija palityčnyja postaci tahačasnaj dziaržavy Jahiełonaŭ.
Akramia taho, analizujecca historyja stvareńnia pamiaci pra Kleckuju bitvu 1506 h.: składvańnie vobrazu bitvy, a taksama jaje hałoŭnaha hieroja, u śviadomaści sučaśnikaŭ i naščadkaŭ, a taksama transfarmacyja hetaha vobrazu na praciahu stahodździaŭ.
Taćciana Ściaškovič — Słoŭnik Hrodzienskaj vobłaści
Słoŭnik raskryvaje leksičnaje i frazieałahičnaje bahaćcie Hrodzienščyny. Pieršaje vydańnie było nadrukavana ŭ 1983 hodzie nakładam 600 asobnikaŭ. Adna z kaštoŭnaściaŭ pracy — u dakładnym adlustravańni fanietyčnych, marfałahičnych i sintaksičnych asablivaściaŭ miascovaha maŭleńnia. U papraŭlenym vydańni hałoŭnym zadańniem było zapisać ilustracyjny materyjał sproščana, nabližana da arfahrafičnaha piśma. Praca raźličanaja nie tolki na movaznaŭcaŭ. Razharnicie słoŭnik — i z vami zahavorać žychary Hrodzienščyny, paŭstanie biełaruskaja vioska z tahačasnym pobytam dy realijami. Ideja zrabić słoŭnik zručniejšym u vykarystańni i tym sama dać jamu druhoje žyćcio naležyć biełaruskamu movaznaŭcu Źmitru Saŭku, jaki, na vialiki žal, nie paśpieŭ padrychtavać da druku hetaje pracy. U papraŭlenym varyjancie da zahałoŭnaha słova, zapisanaha ŭ litaraturnaj formie, u dužkach padajecca sproščanaja transkrypcyja miascovaha vymaŭleńnia. Udakładnienyja tłumačeńni zahałoŭnaha słova abo jaho litaraturnyja adpaviedniki. Hałoŭnyja źmieny zaznaŭ ilustracyjny materyjał: ciapier jon zapisany sproščanaju fanietyčnaju transkrypcyjaj.
ARCHE № 5 (155) — 2017. Staronki vajennaj historyi. Akupacyjnaja palityka, savieckaja partyzanka i miascovaja kałabaracyja
Tematyčny numar «ARCHE» praciahvaje tradycyju vajennych vypuskaŭ, pryśviečanych tym aspektam historyi apošniaj akupacyi Biełarusi, jakija byli nieviadomyja, zabytyja abo navat admysłova vykraślenyja z kalektyŭnaj pamiaci.
Kryścijan Hierłach na asnovie realnych faktaŭ piša pra niamieckija plany kalanizacyi Biełarusi ŭ 1941—1944 h., Jury Hryboŭski — pra nacyjanalnuju aktyŭnaść biełarusaŭ na paŭdniovym Padlaššy (rajon Biełaj Padlaskaj) u 1940—1944 hh., jakaja vyraziłasia ŭ vostraj kankurencyi z ukrainskimi aktyvistami za śviadomaść tamtejšaha karennaha nasielnictva.
Zaviaršajecca numar publikacyjaj Kaciaryny Kiedynh pra pradstaŭleńnie niamieckaj akupacyi, savieckaha partyzanskaha ruchu i kalabaracyi ŭ muzejach Viciebščyny.
Źmiest
►Cana 7 rub.
Marcin Połak — Zatušavanyja krajavidy
Kniha aŭstryjskaha piśmieńnika j repartera Marcina Połaka pryśviečanaja prablemnym aspektam kultury pamiaci ŭ hramadztvach Uschodniaj i Centralnaj Eŭropy. U Biełarusi, Ukrainie, Słavienii, Polščy, Aŭstryi dy inšych krainach isnuje biaskoncaja kolkaść masavych pachavańniaŭ, nie ŭšanavanych jak śled. Bolš za toje, mnohija masavyja mahiły, dzie lažać cieły achviaraŭ, zabitych biez sudu j śledztva kamunistyčnymi abo nacysckimi katami, navat nie paznačanyja ŭ publičnaj prastory. Pryhožyja krajavidy hetych krain chavajuć u sabie ślady masavych zabojstvaŭ, jakija vypadkova možna vyjavić navat i siońnia. Pakul pamiać pra hetych achviar nia budzie viernutaja, a miescy ichnych pachavańniaŭ nia buduć uviekaviečanyja, hetaja strašnaja, kryvavaja historyja moža davać recydyvy j u našyja dni. Kniha Marcina Połaka — heta vydatny ŭzor litaratury faktu z elementami repartažu, vusnaje historyi j historyi štodzionnaści. U Biełarusi my dobra viedajem hety žanr pa tvorach Alesia Adamoviča j Śviatłany Aleksijevič. Tolki što aŭtarskaja perspektyva tut jašče bolš bieskampramisnaja da ŭsich prajaŭ chłuśni j prapahandy. Kniha vyklikaje cikavaść u roznych krainach. Jana dastupnaja na niamieckaj, polskaj, italjanskaj, ukrainskaj, a ciapier i biełaruskaj movach!
Pradmova
►Cana 7 rub.
Knižny kirmaš pracuje:
28 lutaha (sierada): ad 12:00 da 19:00
1—3 sakavika (čaćvier-subota): ad 10:00 da 19:00
4 sakavika (niadziela): ad 10:00 da 15:00
Zadać nam pytańni možna pa telefonie (29) 550-79-69 abo na staronkach u sacyjalnych sietkach:
UKantakcie , Facebook, Twitter
Uvachod volny!
Kab lepiej z'aryjentavacca, na miescy možna budzie ŭziać plan-schiemu raźmiaščeńnia stendaŭ.
Da sustrečy!