«Małočny rynak čakaje chvala falsifikatu» — što pišuć rasijskija ŚMI pra «małočnuju vajnu»
Raśsielhasnahlad, jaki źbiraŭsia zabaranić biełaruskija małočnyja pradukty z 26 lutaha, pieranios datu embarha na 6 sakavika. Ale prablema z pastaŭkami biełaruskaha małaka tak i nie była kančatkova vyrašana — «małočnyja vojny» stali ŭžo tradycyjnym faktaram biełaruska-rasijskich adnosinaŭ. Reakcyja biełaruskich uładaŭ vidavočnaja: Łukašenka pahražaje Rasii znajści adkaz na takija dziejańni. A što kažuć pra zabaronu biełaruskaha małaka rasijskija žurnalisty i ekśpierty?
«Moskovskij komsomolec»: Rasii pahražaje deficyt syru praz zabaronu biełaruskaha małaka
Rasijskim vytvorcam daviadziecca padniać canu na svaju pradukcyju. Vyrablajuć jaje pieravažna ź biełaruskich inhredyjentaŭ, a ich adsutnaść apryjory pryviadzie da rostu ceńnika i łakalnaha deficytu małočnych praduktaŭ, piša «Moskovskij komsomolec».
«Na žal, amal usie miery, jakija ŭvodziacca ŭ adnosinach da biełaruskaj pradukcyi, u toj ci inšaj stupieni majuć palityčnaje adcieńnie», — raspaviała «MK» člen Handlova-pramysłovaj pałaty Hanna Voŭk.
Niekatory čas rasijskija vytvorcy zdolnyja pracavać, vykarystoŭvajučy składskija zapasy biełaruskaj syraviny. Ale zapasy nie viečnyja, adznačyła jana. «Dla rasijskich pradpryjemstvaŭ, z adnaho boku, niavyhadna šukać bolš darahuju impartnuju syravinu ź inšych krain, a, z druhoha boku, ich pradukcyja budzie zabiaśpiečana popytam i pazbaŭlenaja ad kankurencyi, — reziumavała surazmoŭca «MK». — Prapanova małaka i małočnaj pradukcyi, niesumnienna, skarocicca, kali zabarona źniata nie budzie, a rasijskija vytvorcy buduć vymušanyja šukać inšuju bolš darahuju impartnuju syravinu i paŭfabrykaty, što, naturalna, vykliča skačok cen u kramach».
Jak zajaviŭ vykanaŭčy dyrektar «Sajuzmałaka» Arciom Białoŭ, siońnia Rasija impartuje 60—70% suchoha małaka dla pierapracoŭki, na Biełaruś prypadaje 75—80% hetych pastavak.
«Kommiersant»: Rasijskija kandytary zaležać ad biełaruskaha małaka
Surazmoŭca «Kommiersanta» ŭ bujnym vytvorcu praduktaŭ nazvaŭ rašeńnie Raśsielhasnahladu «biesprecedentnym». Pavodle jaho słoŭ, bolšaja častka rasijskich kandytaraŭ i vytvorcaŭ małočnych praduktaŭ zaležać ad biełaruskaha suchoha małaka, tamu što znajści patrebnuju syravinu naležnaj jakaści ŭ Rasii niemahčyma.
RIA «Novyj dień»: Biełaruś akazvajecca pierad surjoznym vybaram
Małočnaje embarha, jakoje Raśsielhasnahlad uvodzić z 6 sakavika ŭ dačynieńni da biełaruskaj pradukcyi, niepaźbiežna pryviadzie da rostu cen na małako ŭnutry Rasii, adnak na hetym handlovaja vajna nie skončycca. Takoje mierkavańnie ŭ intervju RIA «Novyj dień» vykazaŭ kiraŭnik Centra palitekanamičnych daśledavańniaŭ Vasil Kałtašoŭ.
«Heta, viadoma, mara rasijskich vytvorcaŭ, kab ceny na małako padnialisia i vytvorčaść stała bolš vyhadnaj», — padkreśliŭ ekśpiert.
Kałtašoŭ miarkuje, što takim čynam Rasija ruchajecca da «bolš zdarovaj ekanamičnaj palityki», sutnaść jakoj — u zaachvočvańni ŭłasnaj vytvorčaści.
U hetaj situacyi, jak ličyć Kałtašoŭ, Biełaruś akazvajecca pierad surjoznym vybaram:
«Albo vy hłyboka intehrujeciesia, uvachodzicie ŭ skład Rasii, i tady vaša vytvorčaść stanovicca častkaj rasijskaj, albo sprabujecie znajści novyja rynki dla małaka, što budzie vielmi i vielmi niaprosta».
Zhodna z prahnozam ekśpierta, «budzie jašče vielmi šmat inšych historyj». «Akramia małaka, harodniny i sadaviny, budzie jašče historyja pa jabłykach, pa bulbie i pa mnohich inšych praduktach, jakija ciapier ŭvoziacca ŭ vialikaj kolkaści», — pierakanany ekanamist.
Agronews: Małočny rynak Rasii čakaje padzieńnie popytu i chvala falsifikatu
Rasijski rynak čakaje 40%-ny rost cenaŭ na małočnyja pradukty ŭ vypadku, kali zabarona na pastaŭki ź Biełarusi praciahniecca doŭha. Pra heta raspaviała hiendyrektar Petrova five consulting Maryja Piatrova.
Jana taksama dadała, što rasijskamu rynku małočnaj pradukcyi pahražaje padzieńnie popytu i novaja chvala falsifikatu. Bolš imaviernym vynikam padziej budzie toje, što zabarona budzie praciahvacca niadoŭha.
«Vzhlad»: Takaja zabarona adnaznačna dapamoža rasijskaj małočnaj halinie
Dziełavaja hazieta «Vzhlad» piša, što biełarusy stali daminavać na rasijskim rynku suchoha małaka, tamu što ciahacca z našymi koštami akazałasia ciažka.
«Siońnia Biełaruś prapanuje suchoje małako z dastaŭkaj pa 100 rasijskich rubloŭ za kiłahram, u pieraliku na małako — 11 rubloŭ za litr. Takich koštaŭ niama nidzie ŭ śviecie», — zajaviŭ namieśnik kiraŭnika ahrarnaha dumskaha kamiteta Ajrat Chajrulin. U Rasii ž, pa jaho słovach, vydatki na vytvorčaść małaka z ulikam absłuhoŭvańnia kredytaŭ składajuć 24—28 rubloŭ za litr małaka: 11—13 rubloŭ — vydatki na korm, elektryčnaść, zarpłatu, plus jašče 12—13 rubloŭ — vydatki na kuplu karoŭ, budaŭnictva fierm, kredyty.
«Časovaja zabarona na impart biełaruskaj pradukcyi dapamoža źniać liški małaka z rynku. Heta pavinna pryvieści da rostu cany na syroje małako, ad čaho vyjhrajuć i rasijskija vytvorcy, i rasijskija pierapracoŭščyki»,
— kaža Kaciaryna Zacharava z Centra vyvučeńnia małočnaha rynku.
{POLL#731}