Viadomyja žančyny stali lalkami Barbi
Da Mižnarodnaha žanočaha dnia vytvorca cacak Mattel prademanstravała novuju liniejku lalek Barbi, jakija stvorany pa vobrazu viadomych žančyn. Siarod pravobrazaŭ jość mieksikanskaja mastačka Fryda Kała, amierykanskaja lotčyca Emilija Erchart, fizik i matematyk NASA Ketryn Džonsan i inšyja.
U novaj liniejcy 17 lalek. Usie jany stvorany pavodle vobrazaŭ viadomych svaimi dasiahnieńniami žančyn minułaha abo sučasnaści. Da kožnaj lalki dajecca bijahrafija jaje pravobraza.
Emilija Erchart trapiła ŭ kalekcyju jak pieršaja žančyna-lotčyk, jakaja pieralacieła praz Atłantyku, čym zrujnavała stereatypy ŭ prafiesii i dasiahnuła novych rekordaŭ palotaŭ. Fryda Kała taksama siarod lalek — mastačka z unikalnym stylem i bačańniem, aktyvistka i ŭvasableńnie siły. Jašče adna lalka stvorana pa vobrazie Ketryn Džonsan — matematyka-afraamierykanki, jakaja «pieraadolvała rasavyja i hiendarnyja barjery» i ŭ siaredzinie 1950-ch pracavała ŭ NASA, raźličvajučy trajektoryi palotaŭ. U pryvatnaści, jana raźličyła trajektoryju pieršaha palotu amierykanskaha astranaŭta. «Jaje raźliki byli nastolki dakładnymi, što kali NASA pierajšła na kampjutary, jaje prasili pierapraviarać vyniki mašynnych raźlikaŭ», havorycca ŭ apisańni na sajcie Barbie.
Siarod madelaŭ taksama jość kinarežysior Paci Dženkins, aŭtar karciny «Monstar» i «Cud-žančyna»; žurnalistka i vandroŭnica Marcina Vajcechoŭskaja, baleryna Juań Juań Tań, snoŭbardystka i alimpijskaja čempijonka Chłoe Kim.