BIEŁ Ł RUS

Proźviščy hulcoŭ zbornaj mahli napisać šryftam Skaryny. Abrali inšy — jon taksama pryhožy

25.09.2018 / 17:39

Stvaralnik «Art-Siadziby» i Symbal.by Pavieł Biełavus raspavioŭ pra piać idej dla zbornaj Biełarusi pa futbole ŭ svaim błohu na by.tribuna.com.

Historyja pačałasia ŭ lipieni, kali mnie prosta ŭ fejsbuku napisaŭ Źmicier Hierčykaŭ (namieśnik dyrektara departamientu markietynha ABFF) dy skazaŭ, što jość «cikavaja prapanova» ad ABFF.

Pierad hetym zaznaču, što ŭsia našaja historyja supracy z ABFF pačałasia prykładna takim ža čynam, kali ŭ vieraśni 2016 hoda ja napisaŭ Źmitru ŭ fejsbuku dy skazaŭ, što ŭ nas, «Art Siadziby», jość cikavaja prapanova.

Tak źjaviŭsia prajekt «Mova-Muzyka-Futboł», a razam ź im muzyčnaja składanka , klip pieramožcaŭ i fotka z Rumasam na finale Kubka Biełarusi ŭ 2017-m ŭ Hrodnie.

Novaja prapanova supracy ad ABFF palahała ŭ tym, kab my raspracavali šryft z elemientami arnamientu, jaki b pryhoža dapasoŭvaŭsia i dadavaŭ novaj formie ad Macron bolš nacyjanalnaha kałarytu. U nas było niekalki tydniaŭ, kab prapanavać kankretnaje rašeńnie sa šryftom dla novaj, užo hatovaj, formy dy ŭsio paśpieć da prezientacyi.

Ideju ja zakinuŭ niekalkim dyzajnieram, ź jakimi krama Symbal.by doŭhi čas pracavała.

U vyniku sfarmavałasia piać idej.

1. Vykarystać šryft Francyska Skaryny. Jaho ŭ 2017-m aličbavali i vykłali dla biaspłatnaha vykarystańnia da 500-hodździa skarynaŭskaj Biblii.

Voś, što pišuć aŭtary šryfta: «Raspracavany Skarynaj šryft było vyrašana rekanstruiravać u ličbavym farmacie z dosyć padrabiaznaj pieradačaj ułaścivaściaŭ aryhinalnych litar. U sučasnaj viersii šryfta zastałasia zadumka aŭtara, humanistyčny duch ChVI stahodździa i dadałosia krychu dakładnaściaŭ, ułaścivych ličbavym šryftam».

Plusam hetaj idei była dobraja i pryhožaja miedyjnaja historyja, ale minusam stała drennaja čytelnaść šryfta.

2. Była jašče ideja minimalistyčna dadać elemienty biełaruskaha arnamientu ŭ ličby. Darečy, tradycyjna viektarnyja elemienty ŭsie biaruć z adnoj krynicy.

3. Byli prapanovy uziać pramy šryft i zabić całkam litary i ličby arnamientarnym paternam.

4. Ja źviarnuŭsia za kansultacyjaj i dapamohaju da pres-sakratara minskaha «Tarpieda» Alaksieja Janušeŭskaha. Jon da taho ž źjaŭlajecca vydatnym dazajnieram i na toj momant užo mieŭ dośvied pracy z formaj ad kampanii Macron dla «Tarpieda».

Padbirajučy dziasiatki šryftoŭ i ŭličvajučy śpiecyfiku, Alaksiej spyniŭsia na novym šryfcie Pogo, jaki raspracavaŭ narviežski dyzajnier Erlend Storakier i ŭ lipieni hetaha hodu vykłaŭ u biaspłatny dostup dla asabistaha i kamiercyjnaha vykarystańnia.

Futbolnaja forma patrabuje asabliva vysokaha šryfta dla proźviščaŭ i ličbaŭ. Ułasny novy šryft z-za abmiežavanaści pa časie ciažka było b raspracavać, tamu najbolš realna było padabrać hatovy, bolš za ŭsio padychodziačy.

Šryft Pogo sučasny, z peŭnaj atakujučaj ahresijaj, jakuju čakajuć ad zbornaj. Na formie ŭžo jość arnamient, tamu, na dumku Alaksieja, moža być stylova vykarystany ŭ minimalnych dadatkach u ličbach. Biełarusy tradycyjna vykarystoŭvajuć barvovy i šeryja kolery, jakija jakraz zmohuć dapamahčy zrabić hety efiekt.

Zdalok pry tranślacyjach ahresiŭny arnamient budzie vyhladać jak drobnyja plamy, bo ŭ ličbach zanadta mała miesca, tamu vykarystańnie barvovaha ci šeraha zdalok niezaŭvažna, ale zblizu nie pieraciahvaje na siabie ŭvahu ad asnoŭnaha arnamientu, što budzie na formie.

5. U piataj idei my razam z Alaksiejem Janušeŭskim pasprabavali na bazie jaho raspracoŭki całkam ci častkova zabić ličbu samym papularnym biełaruskim arnamientarnym znakam «Vaśmikancovaja zorka». U dadatak Alaksiej prapanavaŭ u ličbie schavać jašče i šaścikancovy kryž Jefrasini Połackaj.

Pa vynikach abmierkavańniaŭ i kansultacyj ABFF pryniała za asnovu čaćviortuju ideju. Abrany šryft usim spadabaŭsia.

Ale dalej apynułasia, što technična ideju z azdableńniem litar i ličbaŭ arnamientam realizavać niemahčyma. Macron vyrablaje čystuju formu, a ličby i litary nanosiacca ŭžo na miescy technałohijaj fleksadruku, i nie moža być u adnoj ličbie niekalki koleraŭ.

U suviazi z novymi abstavinami razam z dyzajnierkaj kramy Symbal.by Hannaj Kłokavaj my raspracavali admysłovy hieamietryčny patern z vaśmikancovaj zorkaj, jaki nazvali «Tolki napierad».

Zorka — centralny elemient i ŭ arnamiencie «biełakryłych», takim čynam my chacieli pakazać pierajemnaść.

Ale ŭ adroźnieńni ad uzoru «biełakryłych», naš my spraścili, prybrali piksielnaść, zrabili linii pramymi, kab pamienšyć jaho vizualnuju nahruzku, a taksama kab jaho možna było drukavać fleksam u adzin koler.

Dalej apynułasia, što heta taksama technałahična składana, i na formie buduć vykarystoŭvacca adnakolernyja ličby i litary biez dadatkovych elemientaŭ.

Z ulikam patrabavańniaŭ da čytelnaści ličbaŭ i litar na formie, uziaty šryft Pogo byŭ krychu dapracavany. Na prezientacyi 3 vieraśnia hulcy zbornaj Biełarusi vyjšli ŭ novaj formie z novym «vajaŭničym» šryftom. 

Finalny šryft:

Videa prezientacyi: 

Kab praca była nie daremna zroblenaj, my atrymali zhodu ad ABFF i ŭžo ŭ miežach kramy Symbal.by raspracavali i zapuścili ŭ prodaž kalekcyju atrybutyki dla zaŭziataraŭ «Tolki napierad», dzie vykarystali napracoŭki, jakija nie atrymali ŭvasableńnia ŭ formie.

«Tolki napierad» — papularny voklič, jaki aktyŭna vykarystoŭvajuć siabry fan-hrupoŭki «B-12». Numar «12» simvalizuje zaŭziatara zbornaj — 12-ha hulca kamandy.

PS. Nie viedaju, jak dalej buduć składvacca našyja ŭzajemaadnosiny z ABFF paśla historyj na matčy Biełaruś — San-Maryna.

Našaja pryncypovaja pazicyja nikoli nie źmienicca: jak biełaruski arnamient, tak i bieł-čyrvona-bieły ściah, tak i «Pahonia» — heta nacyjanalnyja simvały Biełarusi, i zaŭziatary majuć prava padtrymlivać svaju kamandu bieź pieraškodaŭ pad hetymi simvałami nie tolki na vyjeździe, što nahladna pakazała hulnia Małdova — Biełaruś, a i na rodnych stadyjonach.

Zaraz u ABFF jość realnaja mahčymaść i miechanizmy spynić padzieł na pravilnyja i nie pravilnyja, palityčnyja i nie palityčnyja, zabaronienyja i dazvolenyja simvały Biełarusi; paspryjać stvareńniu pazityŭnaha prykłada kansalidacyi biełaruskaj nacyi, kali adkinuŭšy ŭsie palityčnyja i lubyja inšyja aśpiekty biełarusy zmohuć źbiracca razam na stadyjonie i padtrymlivać nacyjanalnuju kamandu razam, trymajučy ŭ rukach roznyja i ŭsio adno rodnyja simvały svajo krainy.

Čytajcie taksama:

Kamientary da artykuła