«Minsk — heta jeŭrapiejski Ńju-Jork». Dziaŭčyna z Bośnii vyvučyła biełaruskuju movu VIDEA
Matea Brandalik.
Matea Brandalik ź dziacinstva zachaplajecca movami. Dziaŭčynu možna nazvać sapraŭdnym palihlotam: jana svabodna havoryć na 15 movach. Adna ź ich — biełaruskaja. U razmovie sa Svabodaj jana raspaviała pra luboŭ da biełaruščyny, patłumačyła, čamu Miensk — heta eŭrapiejski Ńju-Jork i čamu movu varta šanavać.
«Pačuła pieršy raz biełaruskuju — i zakachałasia»
Matea naradziłasia i vyrasła ŭ Tuźle, nievialikim horadzie ŭ Bośnii i Hiercahavinie. Pavodle jaje, ekanamičnaja sytuacyja tam vielmi niestabilnaja: vialikaje biespracoŭje, mała perspektyŭ. Moładź achvotna źjaždžaje na Zachad. Matea nia stała vyklučeńniem — stupień bakalaŭra palitalohii, słavistyki i ŭschodaznaŭstva dziaŭčyna ciapier atrymlivaje ŭ Vienskim universytecie.
Adno z hałoŭnych zachapleńniaŭ jaje žyćcia — vyvučeńnie movaŭ.
«Vyvučeńnie movaŭ robić mianie ščaślivaj. Mnie padabajecca adčuvańnie, kali ja mahu pahavaryć z roznymi ludźmi na ich rodnych movach. Ja pierakładaju z charvackaj, anhielskaj, niamieckaj, hišpanskaj, italjanskaj, francuskaj, rasiejskaj. Mahu havaryć pa-makiedonsku, słaviensku, česku, dacku, rumynsku, arabsku, turecku, persydsku, navahrecku i biełarusku. Ciapier jašče vuču irlandzkuju movu».
Čamu Matea pačała vučyć biełaruskuju movu? Dapamoh vypadak: na YouTube jana natknułasia na interviju pa-biełarusku.
«Kali ja pačuła biełaruskuju movu pieršy raz, zakachałasia ŭ jaje. Heta dakładna samaja pryhožaja słavianskaja mova, — kaža jana. — A potym ja adkryła dla siabie Naviband. Mnie vielmi spadabałasia ich muzyka, i tak pačałosia vyvučeńnie movy».
Praź pieśni Naviband dziaŭčyna vyvučyła šmat leksyki. Vialikich składanaściaŭ tut nie było — na katedry słavistyki dziaŭčyna vyvučaje rasiejskuju movu jak pieršuju. Paśla jana vyrašyła ŭziać kurs biełaruskaj movy ŭ svaim universytecie.
«U nas jość takaja mahčymaść. Praŭda, nielha vučyć biełaruskuju movu jak pieršuju. Isnuje tolki kurs dla pačatkoŭcaŭ. Viaduć jaho vykładčyki ź Biełarusi — Natalla Koryna, Alena Rudenka i Andrej Zinkievič. Akramia mianie, biełaruskuju movu vyvučała 5 čałaviek: z Rasiei, Brazylii dy Aŭstryi.
Matea kaža, što kursu ŭ Vienie joj było niedastatkova. Tamu jana vyrašyła pavučycca jašče i ŭ Miensku.
«Biełaruskaja mova pryhažejšaja za rasiejskuju»
Letaś u vieraśni jana padałasia na kursy biełaruskaj movy dla zamiežnikaŭ, jakija ładziŭ BDU.
«Naša vykładčyca Taciana Ramza zaŭsiody havaryła tolki pa-biełarusku. Navučańnie było ličy što indyvidualnaje — akramia mianie, kurs naviedvała jašče adna dziaŭčyna. Napačatku vykładčyca zapytała, čaho my chočam dasiahnuć. Našy pamknieńni supali: my abiedźvie chacieli navučycca mienavita havaryć pa-biełarusku. Taksama my čytali vielmi šmat biełaruskich tvoraŭ. Praz heta nam vypraŭlali vymaŭleńnie. Słuchali biełaruskija pieśni, naprykład, «Hości» «Lapisa».
Zaniatki ciahnulisia 8 dzion. Kožny dzień — 4—5 hadzin zaniatkaŭ. Košt takoha kursu — 60 eŭra. Aproč hetaha, treba samastojna najmać žytło i apłočvać charčavańnie.
«Ahułam, vandroŭka vyjšła niatannaja, ale ja nie škaduju. Mnie zaŭsiody chaciełasia hłybiej vyvučyć biełaruskuju movu. Žadała pabačyć Miensk — heta było majoj maraj».
Movu Matea vyvučała nia tolki na kursach. Naprykład, biełaruskaja siabroŭka Dyjana havaryła ź joj vyklučna pa-biełarusku.
Vučyć biełaruskuju movu Matei było nieskładana. Dapamahli rodnaja charvackaja dy viedańnie rasiejskaj.
«Rasiejskaja mova adyhrała adnačasova i stanoŭčuju, i admoŭnuju rolu: jana spraščaje praces vyvučeńnia, ale słovy časta błytajucca, i atrymlivajecca trasianka. Maja rasiejskaja pakul lepšaja za biełaruskuju».
Najbolšyja składanaści ŭ Matei ŭźnikli z fanetykaj, u pryvatnaści z frykatyŭnym «h» — ani ŭ charvackaj, ani ŭ rasiejskaj takoha huku niama. A voś «ŭ» dałosia značna praściej.
«Roźnica pamiž rasiejskaj i biełaruskaj vialikaja. Biełaruskaja mova bolš pryhožaja za rasiejskuju dakładna», — kaža surazmoŭnica.
Viarnuŭšysia ŭ Vienu, Matea nie zakinuła biełaruskuju movu. Ciapier jana čytaje «Čazieniju» Ŭładzimiera Karatkieviča.
«U Miensku ja kupiła knihu «Heta Biełaruś, dzietka!». Mnie vielmi spadabałasia, jana vielmi śmiešnaja! Jašče ja vielmi lublu Janku Kupału i Jakuba Kołasa».
«Miensk dla mianie — heta eŭrapiejski Ńju-Jork»
«Tyja 8 dzion u Miensku byli najlepšyja ŭ maim žyćci. Mnie spadabałasia litaralna ŭsio: ludzi, vulicy, horad. Šmat chto ŭ Zachodniaj Eŭropie maje zababony nakont Biełarusi. Ale ja chaču pakazać, što ŭsio nie zusim tak, jak jany bačać u hazetach i internecie».
Matea kaža, što dla jaje Biełaruś — heta dobryja ludzi i čystyja vulicy.
«Miensk — heta eŭrapiejski Ńju-Jork. Ja žyła na praspekcie Niezaležnaści, i mnie jon nahadaŭ hety amerykanski horad», — kaža jana.
Samaja lubimaja biełaruskaja ježa dziaŭčyny — heta draniki i kałduny, jakija jana jeła amal štodzień.
U Miensku Matea chacieła havaryć vyklučna pa-biełarusku, ale heta akazałasia niaprosta: ludzi zvyčajna adkazvali pa-rasiejsku. Na biełaruskuju movu reahavali pa-roznamu.
«Kali ludzi daviedvalisia, što ja havaru pa-biełarusku, to jany byli rady čuć. Ale kožny raz mnie adkazvali pa-rasiejsku. A niekatoryja ŭvohule nie razumieli, što ja chaču skazać».
Matea ličyć, što razmaŭlać pa-biełarusku varta, kab mova nie pamierła.
«Ja budu praciahvać udaskanalvać maju biełaruskuju movu. Jość šmat ludziej, jakija nia viedajuć, što ŭ Biełarusi isnuje ŭłasnaja mova, i jana adroznaja ad rasiejskaj. Ja chaču pakazać im, što biełaruskaja mova nievierahodna pryhožaja. Naprykład, stvaryć moŭny kurs u Vienie ci dzie-niebudź u śviecie, dzie ludzi mohuć ušanavać pryhažość hetaj movy».