Piać faktaŭ pra piaciarych čynoŭnikaŭ, jakich siońnia pryznačyŭ Łukašenka
Kiraŭnik Biełarusi 15 studzienia pravioŭ kadravy dzień. Pra niekatorych z novych postaciaŭ možna pačytać u našym materyjale.
Janak z Mosara
Ivan Łaŭrynovič. Fota ok.ru.
Pamočnikam prezidenta pa Hrodzienskaj vobłaści staŭ Ivan Łaŭrynovič. Pieraviali jaho až ź Lozna, dzie Łaŭrynovič byŭ staršynioj rajvykankama.
Łukašenka admysłova stavić pamočnikami ŭ rehijonach ludziej, jakija z hetaj miascovaściu nie źviazanyja, kab jany nie byli ŭmiešanyja ŭ kłanavyja suviazi, a mahli bolš abjektyŭna sačyć za spravami vobłaści. Papiarednik Łaŭrynoviča Siarhiej Raŭniejka byŭ zatrymany pry atrymańni chabaru ŭ pamiery 200 tysiač dalaraŭ.
Hladzi taksama:
Chto taki Siarhiej Raŭniejka, zatrymany na chabary ŭ 200 tysiač dalaraŭ?
Chacia varta adznačyć, što ŭ katehoryi «najlepšyja siabry» ŭ Ivana Łaŭrynoviča ŭ sacyjalnaj sietcy Ukantakcie značycca staršynia Hrodzienskaha harvykankama Miečysłaŭ Hoj.
Łaŭrynovič rodam z Mosara Hłybockaha rajona, skančvaŭ Udzielskuju škołu. Paśla škoły pajšoŭ vučycca ŭ Łužaśnianskaje ahrarnaje vučylišča, a ŭ 1990 pajechaŭ vučycca zavočna ŭ Vialikałuckuju sielskahaspadarčuju akademiju. Adnačasova pracavaŭ u kałhasie imia Lenina Šarkaŭščynskaha rajona. Paśla było jašče niekalki kałhasaŭ. Ahułam u Šarkaŭščynie Łaŭrynovič adpracavaŭ da 2009, kali jaho zabrali ŭ Viciebski abłvykankam.
Baćki Łaŭrynoviča letaś adznačyli załatoje viasielle. Maci Časłava prysłužvała pry kaściole, kali probaščam źjaŭlaŭsia Iozas Bulka. Admietna, što ŭ sacyjalnych sietkach rodnyja nazyvajuć Łaŭrynoviča nie Ivanam, a Janakam. Stryječnaja siastra čynoŭnika žyvie ŭ Vilni, a brat — u Sankt-Pieciarburzie.
Zamiest Łatuški taksama biełaruskamoŭny
Ihar Fisienka. Fota z facebook.com.
Novym pasłom Biełarusi ŭ Francyi stanie 48-hadovy Ihar Fisienka. Jon minčuk, chadziŭ u škołu №20 pa vulicy Maksima Tanka. Vučyŭsia ŭ maskoŭskim MHIMO na mižnarodnym pravie. Kandydat jurydyčnych navuk.
Baćka Ihara, Valancin Fisienka, taksama byŭ dypłamatam. Jon uznačalvaŭ pasolstva Biełarusi ŭ Aŭstryi, byŭ adnym ź pieršych pasłoŭ niezaležnaj krainy. Pamior u 2016 na 82-m hodzie žyćcia.
Karjeru Ihar Fisienka pačynaŭ u Ministerstvie justycyi, adnak u chutkim časie pierajšoŭ u MZS. Pracavaŭ u Bruseli, byŭ pasłom Biełarusi ŭ Jehipcie (i jašče šerahu afrykanskich krain pa sumiaščalnictvie). Apošnim časam uznačalvaŭ Hałoŭnaje konsulskaje ŭpraŭleńnie MZS.
Admietna, što fejsbuk Ihar Fisienka viadzie ŭ asnoŭnym pa-biełarusku (chacia piša i pa-anhlijsku, i pa-rusku, i pa-francuzsku), źmiaščaje tam šmat fotazdymkaŭ. Sam Ihar maje vialikuju kalekcyju cacačnych aŭtamabilaŭ. A sam ranak pačynaje z 40-chvilinnaj prahułki pa Minsku.
Z žonkaj Fisienka paznajomiŭsia padčas sumiesnaj pracy ŭ Ministerstvie justycyi. Łarysa zachaplajecca kvietkavym dyzajnam. Para razam užo bolš za 20 hadoŭ, u ich dvoje synoŭ. Starejšy — Mikita — taksama vyrašyŭ stać dypłamatam. Siastra pasła Iryna žyvie ŭ Kalifornii.
Siamja šmat padarožničaje na ŭłasnym aŭtamabili, dajazdžali na im navat da Hrecyi.
A voś pasłom Biełarusi ŭ Vilni staŭ Valeryj Baranoŭski, dahetul zusim nieviadomy čynoŭnik, jon kuryravaŭ upraŭleńnie źniešniaj palityki Administracyi prezidenta.
Z Kamiennaj Horki ŭ Minharvykankam
Arciom Curan ź siamjoj. Fota z ok.ru.
40-hadovy Arciom Curan pryznačany namieśnikam staršyni Minharvykankama. Da hetaha jon byŭ try hady kiraŭnikom administracyi Frunzienskaha rajona Minska. Samaha vialikaha ŭ horadzie, adpaviedna, adnaho z samych prablemnych.
Curan rodam z Hłybokaha, jon skončyŭ Biełaruski dziaržaŭny piedahahičny ŭniviersitet imia Maksima Tanka. Rabiŭ na Minskim zavodie aciaplalnaha abstalavańnia. Pracavać u Minharvykankamie jamu nie ŭpieršyniu, jon užo byŭ tam načalnikam upraŭleńnia arhanizacyjna-kadravaj raboty.
Arciom Curan karystajecca sacsietkami, prynamsi, jon maje akaŭnty ŭ Adnakłaśnikach i Fejsbuku. U «Adnakłaśnikach» adna z fotak padpisanaja pa-biełarusku: «Śpiakota ŭ Fieadosii — 2009». Ni ŭ jakich supołkach čynoŭnik nie ŭdzielničaje, statusy taksama nie piša.
Žonka Aksana źjaŭlajecca zahadčycaj sadka ŭ Sucharavie. U pary jość dačka i syn. Kiruje mašynaj Kia Sorento. Kaža, što čaściej vychodzić z mašyny jamu raiŭ były pamočnik prezidenta pa Minsku Alaksandr Jakabson.
Curan pryznavaŭsia, što maje zarobak bolšy, čym siaredni pa Minsku. Ale razam z tym zaznačaŭ, što 600 rubloŭ dla maładoha śpiecyjalista — niebłahi zarobak. U Minharvykankamie jon budzie kuryravać sistemu ŽKH.
Jašče adnym namieśnikam kiraŭnika Minharvykankama staŭ Alaksandr Darachovič, jaki dahetul uznačalvaŭ Zavadski rajon Minska.
Małady ministr transpartu
Alaksiej Aŭramienka ŭ Manholii. Fota z ok.ru.
Kraina atrymała novaha ministra transartu i kamunikacyj. Im staŭ 41-hadovy Alaksiej Aŭramienka. Da hetaha času jon byŭ pieršym namieśnikam Anatola Sivaka, jakoha pastavili staršynioj Minharvykankama.
Aŭramienka rodam ź Minska, vučyŭsia ŭ škole №156 u Kuncaŭščynie. Skončyŭ politechničnuju akademiju. Paśla hetaha pracavaŭ majstram u budaŭniča-mantažnym treście. Na pracu ŭ Ministerstva transpartu trapiŭ u 2000-m hodzie. U 2006 pačaŭ pracavać va ŭpraŭleńni traspartu i suviazi Aparata Savieta ministraŭ. Tak ci inakš usio žyćcio Alaksieja Aŭramienki było źviazana z transpartam.
Novy ministr udzielničaŭ u pieramovach ź jeŭrapiejskimi strukturami ab vydzialeńni Biełarusi kredytaŭ na ramont daroh.
Viadoma, što Alaksiej Aŭramienka žanaty. Jon zarehistravany ŭ sacyjalnych sietkach, ale ich nie viadzie.
U Biełaruska-rasijskim univiersitecie novy rektar
Mikałaj Łuściankoŭ. Fota vk.com.
Im staŭ 44-hadovy prafiesar, doktar techničnych navuk Mikałaj Łuściankoŭ. Jon sam mahiloviec, skončyŭ rodny ŭniviersitet, u im ža ŭsio žyćcio i pracavaŭ: asistentam, vykładčykam, dacentam, načalnikam siektara pracy z zamiežnymi studentami, namieśnikam dekana.
Biełaruska-rasijski ŭniviersitet — heta techničnaja VNU, jakaja rychtuje aŭtamiechanikaŭ, mašybudaŭnikoŭ, elektrykaŭ i h.d.
Usiaho va ŭniviersitecie navučajecca amal 5 tysiač biełarusaŭ i kala 500 čałaviek rasijan.
«Univiersitet — realny prykład intehracyi dvuch adukacyjnych sistem, Rasii i Biełarusi. U adnoj ustanovie my adnačasova dziejničajem u pravavym poli dźviuch dziaržaŭ i rychtujem śpiecyjalistaŭ pa adukacyjnych standartach Respubliki Biełaruś i Rasijskaj Fiederacyi. My majem mahčymaść paraŭnać pieravahi i niedachopy abiedźviuch sistem, znajści aptymalnaje rašeńnie», — kazaŭ Łuściakoŭ.