Polskaja haspadarka maje na kryzis imunitet
Za Buham ciešacca tamu, što kryzis vielmi mała zakranuŭ krainu. Pavodle acenak, tempy rostu VUP źniziacca ŭsiaho da 3% u 2009 hodzie i prykładna 3,5% u 2010-m. Što vielmi prystojna na fonie ŭsieahulnaj depresii. Polšča nie źviedała prablemaŭ, jakija napatkali Łatviju, Vuhorščynu, Rasiju, Biełaruś dyj mnohija krainy Zachadu.
Pryčyna? Ich niekalki.
Pa-pieršaje, dola bankaŭskaha siektaru była mienšaja, čym u Łatvii ci Isłandyi. Šancavańnie.
Pa-druhoje, abjom unutranaha rynku vialiki - dola ekspartu ŭ VUP składaje ŭsiaho kala 35%. Krainy ž jak Ukraina cierpiać ad łancuhovaj reakcyi na suśvietnych rynkach.
Pa-treciaje, polskaja haspadarka mała zaležyć ad źmienlivych cenaŭ na syravinu (u Biełarusi - nafta, kalijnaja sol). Nie Treci śviet.
Pa-čaćviertaje, biudžet i vydatki krainy byli ŭraŭnavažanyja apošnija hady. Mieru znali.
Narešcie, urad davoli hnutka reahavaŭ na pahrozy. Kurs złotaha, što składaŭ 2,7 za dalar u siaredzinie 2007 hodu, a paśla vyras da 2,1 na piku padzieńnia amierykanskaj valuty ŭ 2008 hodzie, upaŭ da 3,0 pry kancy hodu, ale zaśviedčyŭ novyja tendencyi da rostu pa miery dobrych viestak ab stanie haspadarki.