Takaja kazačnaja Słavienija! Dziela čaho turysty jeduć u hetuju maleńkuju krainu FOTY
Na voziery Błed abaviazkova vaźmicie čovien, kab na im dapłyć da carkvy Uźniasieńnia Dzievy Maryi na čaroŭnym bieznazoŭnym astraŭku. Na adnym bierazie voziera ŭzvyšajecca staražytny zamak, pieršyja zhadki pra jaki prykładna supadajuć z časam vaładarańnia Rahvałoda na połackich ziemlach. Na supraćlehłym vidać kolišniuju letniuju rezidencyju juhasłaŭskaha dyktatara Broza Cita.
Zapomnicie hetyja imhnieńni — vy znachodziciesia ŭ badaj samym pryhožym miescy Słavienii!
Na voziery Błed.
Słavienija — adna z samych maleńkich krain Jeŭropy, pa płoščy jana apiaredžvaje tolki karlikaŭ i Čarnahoryju. Tym nie mienš mienavita słaviency žyvuć bahaciej za ŭsich byłych tavaryšaŭ pa kamunistyčnym łahiery. Siaredni zarobak — amal 1800 jeŭra.
Tut jość usio, što zachočacca ŭbačyć u adpačynku: hory, lasy, miłyja haradki i navat troški mora — vybiraj na svoj hust.
Jak dabracca?
Na svajoj mašynie
Kali zadacca metaj, možna rankam vyjechać ź Biełarusi i poźnim viečaram užo trapić u Słavieniju — pamiž krainami trochi bolš za 1000 kiłamietraŭ. Ale ad takoha marafonu za styrnom mała chto atrymaje asałodu. Lepš zładzić choć adnu načoŭku pa darozie.
U Słavienii jość płatnyja darohi. Kab skarystacca imi, nie zabudźcie nabyć dazvoł na zapraŭcy na ŭjeździe ŭ krainu. Vińjetka, jakuju treba nalapić na łabavoje škło, kaštuje 15 jeŭra na tydzień.
Turystyčnym aŭtobusam
Niekatoryja biełaruskija turfirmy prapanujuć adpačynak na mory ŭ Słavienii. Pa darozie ŭdasca pahladzieć jašče i susiednija krainy — Vienhryju, Aŭstryju.
Łaŭkostami
Pramych pieralotaŭ pamiž Biełaruśsiu i Słavienijaj niama. Vyjście — lacieć ź Vilni ci Varšavy ŭ italjanski haradok Treviza kala Vieniecyi. Navat uletku čaściakom možna znajści kvitki pa 15-20 jeŭra ŭ adzin bok, praŭda, biez bahaža. Paśla ŭ aeraporcie brać u prakat mašynu i jechać u Słavieniju — da miažy ŭsiaho 120 kiłamietraŭ. U takim razie nie zabudźciesia pra raniej zhadanuju vińjetku.
Kali niama pravoŭ, siadajcie ŭ Vieniecyi na aŭtobus. Kvitok na Flixbus da Lublany budzie kaštavać ad 12-15 jeŭra.
Pakietny tur
Kab nie pierajmacca dajezdami da Vilni dy Varšavy i sutarhava nie padličvać kiłahramy ŭ zaplečniku, jość varyjant i z vyletam ź Minska.
Turapieratar «Aeratrevieł» arhanizuje čartarny rejs ź Minska ŭ Tryjest. Heta italjanski horad, ź jakoha mienš za hadzinu jechać da słavienskaha Partaroža. Zrešty, na tym ža rejsie laciać i tyja, chto źbirajucca adpačyvać u Charvatyi. Tut usio blizka.
Što pahladzieć?
Škacianskaja piačora albo Pastojnskaja piačora
Adlehłaść pamiž hetymi piačorami — 20 km. Jany vielmi roznyja, praŭda, daloka nie ŭ kožnaha chapaje času naviedać abiedźvie. Ale chacia b u adnu ź ich abaviazkova zavitajcie. U čym pieravahi kožnaj ź ich?
Mnohija abirajuć Škacianskuju piačoru za jaje dzikavataść. Hihanckija karstavyja pravały — vyšynioj ažno z 50-paviarchovik — nie zaŭždy aśvietlenyja, nie paŭsiul jość navat leśvicy. Tut ža jość i hihancki padziemny hrot, adzin z samych vialikich u Jeŭropie. Uvachod u piačoru dla adnaho darosłaha kaštuje 16-20 jeŭra ŭ zaležnaści ad siezona.
Pastojnskaja piačora.
Pastojnskaja piačora — bolš «cyvilizavany» varyjant. Piačora takaja vialikaja, što turystaŭ pa joj voziać na čyhuncy. Tut jość navat svaja kancertnaja zała, u jakoj pieryjadyčna dajuć kancerty. Nie zabyvajcie i pra «čałaviečuju rybku» — u piačory žyvuć 30-santymietrovyja amfibii koleru čałaviečaj skury. Kvitok u Pastojnskuju piačoru kaštuje 26-28 jeŭra.
Jašče adzin bonus: pobač znachodzicca ŭbudavany ŭ skału Predjamski zamak (kab naviedać jašče i jaho, dapłacicie 10 jeŭra). Jaho haspadary mahli pratrymacca ŭ abłozie bolš za hod, praciahvajučy balavać, bo sistema padziemnych chadoŭ dazvalała niezaŭvažna vybiracca z advarotnaha boku skały.
Predjamski zamak.
Voziera Błed albo voziera Bochiń
Treba pakinuć vybar i ŭ vodnaj naminacyi. Pamiž aziorami — tyja ž 30 kiłamietraŭ.
Voziera Błed, na jakim ličyć nieabchodnym adznačycca kožny turyst, možna ličyć simvałam masavaha adpačynku. Na bierazie znachodzicca miascovy rajcentr, dzie možna znajści žyllo na luby biudžet.
A voś da Bochińskaha voziera dabirajecca mała chto. Pobač — tolki niekalki viosak i amal nijakich śladoŭ urbanizacyi. A fotazdymki nie mienš efiektnyja. Adsiul zručna pačynać padarožža pa Tryhłaŭskim nacyjanalnym parku ź jaho harami, lasami i vadaspadami. Kanatnaja daroha la samoha voziera ŭzdymaje turystaŭ až da niabiosaŭ. Ci prynamsi da harnałyžnaha kurorta.
Bochińskaje voziera.
Lublana
U stalicy Słavienii žyvie mienš ludziej, čym u lubym ź biełaruskich abłasnych centraŭ. U pryncypie, kab ahledzieć horad, chopić adnaho dnia.
Lublana adroźnivajecca ad inšych siaredniejeŭrapiejskich haradoŭ. U kancy 19 stahodździa tut adbyŭsia ziemlatrus mahutnaściu da 9 bałaŭ, i šmat što daviałosia zabudoŭvać z nula ŭ adpaviednaści z tahačasnymi trendami.
Lublana.
Samaja šmatludnaja płošča — kala Trymościa. Tut adzin za adnym lažać try nievialičkija masty, a natoŭp turystaŭ sprabuje zrabić unikalnaje sełfi.
Praz dva kvartały nižej pa race jašče adno papularnaje miesca — most Drakona. Zrešty, drakony supravadžajuć kožnaha hościa Lublany i sustrakajucca ŭ starym horadzie paŭsiudna. Mifičnaja istota jość i na hierbie stalicy.
Pabadziaŭšysia pa haradskich vułačkach, narešcie zabiaryciesia na krepaść na hary — Lublanski hrad. Zamak šmatkroć dabudoŭvaŭsia i pierabudoŭvaŭsia, ale jaki-nijaki siaredniaviečny anturaž u im zachavaŭsia. Možna padniacca pieššu, a možna i na funikulory (2,2 jeŭra ŭ adzin bok, 4 jeŭra ŭ dva baki). Za ŭvachod u krepaść treba zapłacić jašče 7,5 jeŭra. Ale kali ekanomić pa poŭnaj, to palubavacca pryhožym vidam na horad možna i biez kvitka. Dy i kab rassłabicca na kresłach-kačałkach, rasstaŭlenych na travie kala zamka, taksama płacić nie treba.
Marybor
Cikavy fakt: naša «Barysaŭ-Arena» — dakładnaja kopija stadyjona ŭ Marybory.
Ale hałoŭnaje, čym hanaracca žychary druhoha pa vieličyni horada Słavienii, — najstarejšym u śviecie pładanosnym vinahradnikam. Vinahrad-rekardsmien raście kala adnaho z damoŭ na nabiarežnaj i zabiaśpiečvaje haspadaram niaspynnuju płyń turystaŭ.
Marybor.
Što rabić jašče? Pasiadzicie ŭ kafe na centralnaj płoščy, zajdzicie ŭ paru centralnych cerkvaŭ i ŭ ratušu. A voś Maryborski zamak, pa ščyraści, zusim na amatara. Pryhožaja vieža — jość, zamka — nie vidać.
Pa staražytnuju cytadel varta jechać u Cele — heta akurat pa darozie pamiž Lublanaj i Maryboram.
Maleńkija haradki Słavienii nie mienš pryhožyja. Pahladzicie na miły Ptuj, jaki znachodzicca pobač z charvackaj miažoj.
Ptuj.
Dzie papłavać?
Na zachadzie Słavienii znachodzicca 30-kiłamietrovaja pałasa ŭźbiarežža. Navat kali płavać jašče nie siezon, siudy varta zajechać, bo architektura hetaj častki krainy mocna adroźnivajecca. Tut šmat stahodździaŭ panavała Vieniecyjanskaja respublika, jakaja pakinuła svoj adbitak na žyćci haradoŭ.
Nie dziva, što ŭ najbujniejšym z prybiarežnych haradoŭ, Kopiery, italjanskaja mova maje tyja ž pravy, što i słavienskaja. Ale kupacca ŭ Kopiery — tak sabie asałoda, bo pobač znachodzicca adziny ŭ krainie port.
U susiednich Piranie i Izole inšaja asablivaść. Turysty tut zaharajuć faktyčna na bietonnych płatformach, a paśla pa leśvicach spuskajucca ŭ vadu. Heta i jość typovy plaž. Tolki ŭ redkich vypadkach možna znajści miesca na halcy.
Amal usie miescy — municypalnyja. Ale za lažak i parason treba budzie płacić kala 3-5 jeŭra za dzień. A voś tyja, chto kuplajuć pakietny tur, zvyčajna zaharajuć biaspłatna.
Dla plažnaha adpačynku lepš abrać Partarož — toj samy, dakul «Aeratrevieł» arhanizuje čartarnyja rejsy z tranśfieram. Tut jość nasypny piasčany plaž — dziva dla hetaj častki Adryjatyki.
Partarož.
Hety haradok na miažy z Charvatyjaj — samy viadomy kurort Słavienskaj Ryvjery. Tut znachodzicca mnostva čatyroch- i piacizorkavych hatelaŭ, pražyvańnie ŭ jakich tym nie mienš istotna tańniej, čym u susiedniaj Italii. Pry hatelach znachodziacca termalnyja kompleksy, basiejny z marskoj vadoj i inšyja zabavy nakštałt solevaj ci hrazievaj vannaŭ.
Jašče adna admietnaść Partaroža — adziny mižziemnamorny centr tajskaj miedycyny.
Partarož.
Nu a kali plažny adpačynak nadakučyć, možna adpravicca na ekskursiju ŭ zhadanuju raniej Lublanu ci charvackuju Ryjeku. Da ich usiaho kala 100 kiłamietraŭ.
Siarod słavutaściaŭ Słavienii ŭ śpis suśvietnaj spadčyny patrapili try abjekty. Heta zhadanaja raniej Škacianskaja piačora, šachciorski haradok Idryja, dzie zdaŭna zdabyvajuć rtuć, a taksama dahistaryčnyja palevyja pasieliščy ŭ Alpach. Naturalna, takija pasieliščy nie zachavalisia, ale kala miescaznachodžańnia adnaho ź ich znajšli draŭlanaje koła. Analiz vyjaviŭ, što jamu bolš za 5000 hadoŭ. Słavienija z honaram abviaściła, što heta samaje staražytnaje draŭlanaje koła ŭ śviecie — šach i mat! Ciapier jano vystaŭlenaje ŭ Lublanskim haradskim muziei.
Što pajeści?
Słavienija atrymała suvierenitet u 1991 hodzie, paśla raspadu Juhasłavii. Papiaredni raz narody, jakija zasialajuć terytoryi Słavienii, mieli niezaležnaść u dziaviatym stahodździ. Uvieś nastupny čas jany žyli to pad niamieckimi fieadałami, to ŭ składzie Aŭstra-Vienhryi, a paśla jašče i častkova ŭ składzie Italii.
Tamu i ŭnikalnuju słavienskuju kuchniu znajści składana — zvyčajna heta štości ahulnaje z susiedziami. Tym nie mienš prapanujem piać straŭ, jakija čaściakom jość u mieniu miascovych kafe i restaranaŭ.
Krańskaja kaŭbasa
Heta zvyčajnaja paŭvendžanaja kaŭbaska. Śviny farš nabivajecca ŭ kiški i advarvajecca. Vyhladaje prosta, ale za hetu stravu słaviency viaduć boj z Hiermanijaj, Aŭstryjaj i Charvatyjaj. I pakul pieramahajuć.
Idryjskija žlikrofi
Tyja ž vareniki, tolki z ekzatyčnaj nazvaj. Nu i patrebna ich źlapić u formie, jakaja nahadvaje vucha.
Słavienski płoŭ
Strava nie nadta raspaŭsiudžanaja, ale admietnaja. Jaje časam prapanujuć u prymorskich haradkach. Słavienski płoŭ — heta toj, jaki robicca z morapraduktami. Kraby, midyi — u talerku idzie ŭsio, što złavili ŭ Adryjatycy.
Čevapčyčy
Baśnijcy, makiedoncy dy inšyja narody Bałkanaŭ pakryŭdziacca, kali hetuju stravu addaduć słaviencam. Ale možna i nie addavać, a prosta pakaštavać. Čevapčyčy — absmažanyja kaŭbaski ź pierakručanaj ci drobna rublenaj jałavičyny i śvininy. Časam ich prapanujuć z chlebnaj pitaj, a časam zalivajuć bulonam i padajuć jak sup.
Prekmurskaja hibanica
Hibanica — vypiečka, papularnaja na ŭsich Bałkanach. Na samym-samym uschodzie Słavienii, u Prekmurji, da hatavańnia padychodziać maksimalna adkazna i robiać šmatsłojny tort z makam i arechami.
Byli ŭ Słavienii? Dzialiciesia ŭražańniami!
UNP 190775817