Pamierła Natalla Sańko
31 sakavika paśla doŭhaj ciažkoj chvaroby pamierła Natalla Sańko, žonka hałoŭnaha redaktara vydaviectva «Technałohija», jaho viernaja siabroŭka i paplečnica ŭ biełaruskaj spravie.
Kalektyŭ vydaviectva «Technałohija».
***
Hety artykuł pra spadaryniu Natallu nadrukavany ŭ apošnim numary «Novaha Času» (№12 ad 29 sakavika).
Z Radzimam Hareckim na premjery opiery Jana Hołanda «Čužoje bahaćcie nikomu nie słužyć». 7 lipienia 2009 h. Fota ź siamiejnaha archiva
U chutkapłynnaści sučasnaha, pieranasyčanaha padziejami dy infarmacyjaj žyćcia zdarajecca tak, što ty vielmi daŭno znajomy ź niekim, sustrakaješsia na litaraturnych prezientacyjach i viernisažach, u redakcyjach i vydaviectvach, ale hetaje znajomstva nie pierachodzić miažy ŭzajemapavahi i vietlivaści.
Ale adnojčy nadychodzić momant, kali jak byccam nanova adkryvaješ dla siabie hetaha čałavieka, i jahonaje žyćcio paŭstaje pierad taboj uva ŭsioj svajoj šmatfarbnaści i niepaŭtornaści. Vyśviečvajecca sapraŭdnaja značnaść asoby. Tak u mianie adbyłosia z Natalaj, spadarožnicaju žyćcia majho šmathadovaha redaktara i siabra Źmitra Sańko.
Natala pryjšła na śviet siemdziasiat hadoŭ tamu ŭ staradaŭnim ukrainskim horadzie Žoŭkva, viadomym svaim zamkam, što byŭ rezidencyjaj manarcha našych prodkaŭ — vialikaha kniazia i karala Jana Sabieskaha. Na pačatku XX stahodździa Žoŭkva, jakaja tady razam z usioj Halicyjaj uvachodziła ŭ skład Aŭstra-Vienhryi, «adznačyłasia» i ŭ historyi biełaruskaj litaratury. Mienavita tam u bazyljanskaj manastyrskaj drukarni ŭ 1906 hodzie Ciotka (Ałaiza Paškievič) vydała svaje paetyčnyja knihi «Skrypka biełaruskaja» i «Chrest na svabodu».
Źmicier i Natala Sańko ŭ dzień viasiella. Aziaryčyna. 2 traŭnia 1973 h. Fota Michasia Makaranki
Miesca naradžeńnia, genius loci časta, kali i nie pradvyznačajuć los asoby, to, prynamsi, mietafizična ŭpłyvajuć na žyćciovy šlach. U Natali jon budzie źviazany i z historyjaj, i z knižnaju spravaj.
Natalin baćka Michaił Ščuka byŭ kadravym vajskoŭcam rodam ź Lepielščyny, maci Volha (u dziavoctvie Dajnieka) mieła nastaŭnickuju adukacyju, a naradziłasia ŭ Kličavie. U 1955-m siamja viarnułasia na radzimu. Najbolš uraziła siamihadovuju dziaŭčynku toje, što ŭ biełaruskaj stalicy nie razmaŭlali pa-biełarusku. Hetaje zusim nie radasnaje dziciačaje adkryćcio paźniej taksama adhuknułasia ŭ losie — zaŭsiodnym imknieńniem adstojvać spradviečnaje, rodnaje.
Spatolić jašče nieasensavanaje dziciačaje pryciahnieńnie da biełaruskaha słova Natali dapamahała kličaŭskaja babula, dobraja piajucha Palina, što na radaść dzieciam i ŭnukam pražyła bolš za sto hadoŭ. Asabliva, jak zhadvaje ŭdziačnaja ŭnučka, jejnuju dušu kranała narodnaja pieśnia «Ja pasieju ahuročki».
Možna skazać, što ŭžo z tych dalokich časoŭ Biełaruś stałasia dla Natali zorkaju, jakaja viała jaje pa žyćci.
Ź Irynaj Maračkinaj i Halinaj Razanavaj u falvarku «Dobryja Myśli». Sakavik 2007 h. Fota ź siamiejnaha archiva
Paśla škoły, zakončanaj sa srebnym miedalom, Natala pastupiła na bijałahičny fakultet BDU, dzie śpiecyjalizavałasia na kafiedry bijachimii i bijafiziki. Tam i paznajomiłasia z budučym mužam Źmitrom Sańko, jaki stanie viadomym vydaŭcom i aśvietnikam-adradžencam.
Trapiŭšy pa raźmierkavańni ŭ Biełaruski navukova-daśledčy instytut hiematałohii i pieralivańnia kryvi, Natala vyjaviła schilnaść da ekśpierymientaŭ i atrymała niekalki patentaŭ na vynachodki. Jana padrychtavała dysiertacyju na «zakrytuju» temu (ekspres-mietad vyznačeńnia charaktarystyk kryvi ŭ palavych umovach), adnak zaniatki navukaj sastupili miesca inšym kłopatam i intaresam.
Na pačatku 1970-ch razam sa Źmitrom Natala ŭvajšła ŭ nonkanfarmisckuju tvorčuju supołku «Na paddašku». Jaje pasiadžeńni adbyvalisia ŭ majsterni mastaka Jaŭhiena Kulika, što mieściłasia pad dacham doma, jaki stajaŭ na hałoŭnym mienskim praśpiekcie akurat nasuprać budynku KHB. Va «ŭsiomahutnym» viedamstvie i nie padazravali, što pobač ź im źbirajecca intelihiencyja z vyraznymi apazicyjnymi pohladami: Zianon Paźniak, Lavon Barazna, Michaś Čarniaŭski, Alaksiej Maračkin, Viktar Markaviec, Michaś Ramaniuk, Aleś Razanaŭ…
«Na Paddašku» nie tolki abmiarkoŭvali palityčnuju i kulturnuju situacyju ŭ krainie. Tam naradžalisia idei spačatku kulturnicka-aśvietnych, a zatym i palityčnych akcyj i prajektaŭ. Natala Sańko brała ŭdzieł u arhanizacyi mastackich vystavaŭ da 100-hodździa z dnia naradžeńnia Ciotki (zhadajem dziacinstva našaj hieraini ŭ Žoŭkvie) i da 500-hodździa aŭtara znakamitaj «Pieśni pra zubra» Mikoły Husoŭskaha, jakija prahučali jak vyklik aficyjnamu mastactvu.
Natala ŭ tradycyjnym stroi (z kalekcyi Michasia Ramaniuka) z dačuškaj Jasiaj. 1979 hod. Fota Jaŭhiena Kulika
Kali vam u ruki patrapić tahačasnaje vydańnie «Pieśni…» ź ilustracyjami Jaŭhiena Kulika, viedajcie: biełaruska ŭ tradycyjnym stroi z dačuškaj na rukach, što znachodzicca ŭ centry adnaho z hrafičnych arkušaŭ, — heta Natala.
Razam z mužam dy inšymi adnadumcami jana ŭdzielničała ŭ padrychtoŭcy pieršaha, nielehalnaha, vydańnia pracy Mikoły Jermałoviča «Pa śladach adnaho mifa», jakaja ŭvajšła ŭ historyju biełaruskaha samvydatu i spryčyniłasia da plonnaj navukovaj dyskusii pra ŭtvareńnie Vialikaha Kniastva Litoŭskaha. Prablemaŭ była bieźlič. Možna pačać z taho, što ŭ savieckija časy ŭsie drukavalnyja mašynki stajali na ŭliku ŭ śpiecsłužbaŭ, a pamnažeńnie niepadcenzurnych «kramolnych» tekstaŭ (navat pad zvyčajnuju kapirku) karałasia pavodle Kryminalnaha kodeksu i mahło pryvieści ŭ turmu.
Ale z dapamohaju svajakoŭ nabyli ŭ Smalensku mašynku, Natalina maci damoviłasia z majstrami, što krychu vyraŭniali šryft i pastavili biełaruskija litary «ŭ» dy «i». Kali mašynapisny tekst byŭ pamnožany na ratapryncie i nabyŭ vyhlad niečaha nakštałt špalernych rułonaŭ, Natala i Źmicier znoŭ i znoŭ raskočvali tyja rułony pa kvatery i vyrazali nažnicami staronku za staronkaj. Jakaja heta nialohkaja i karpatlivaja praca, viedaju z ułasnaha dośviedu: my ź siabram, ciapier viadomym piśmieńnikam Vincesiem Mudrovym, taksama zajmalisia samvydatam i razam z majoj maci šmat dzion razrazali, da prykładu, rułony z «Rasijska-kryŭskim (biełaruskim) słoŭnikam» Vacłava Łastoŭskaha.
Žyćcio Natali Sańko ŭsio bolš źviazvałasia z knihavydavieckaj spravaj. Na pačatku 1990-ch jana supracoŭničała z vydaviectvam «Biełaruś», jakoje raspačało vypusk biełaruskamoŭnaha adryŭnoha kalendara «Rodny kraj» (paśla Druhoj suśvietnaj vajny takija kalendary nie vychodzili). Natala rychtavała dla «Rodnaha kraju» natatki pra słavutych suajčyńnikaŭ, i heta była ŭdziačnaja praca, bo kalandar vychodziŭ 100-tysiačnym nakładam.
Z unučkaj Michalinaj na Prypiaci. 2012 h. Fota ź siamiejnaha archiva
Nie pabajusia skazać, što Natala Sańko adna ź pieršych u našaj krainie asvoiła piersanalny kamputar, jaki tolki pačynaŭ zavajoŭvać pazicyi ŭ vydavieckim pracesie. Jana stvaryła makiety takich papularnych knih, jak «Dziesiać bitvaŭ» Michasia Čarniaŭskaha, «Adkul naš rod» (Uładzimir Arłoŭ) i «Dziesiać viakoŭ biełaruskaj historyi» (jon ža ŭ suaŭtarstvie z Hienadziem Sahanovičam. Bliskuča spraviłasia Natala sa składanym makietavańniem knihi «150 pytańniaŭ i adkazaŭ z historyi Biełarusi», vielmi patrebnaj va ŭmovach nievysokaha ŭzroŭniu histaryčnaj śviadomaści našaha hramadstva.
Ščyraja padziaka naležyć Natali i za ŭdzieł u padrychtoŭcy vydadzienych šmattysiačnymi nakładami ilustravanych vydańniaŭ «Kraina Biełaruś» i «Vialikaje Kniastva Litoŭskaje» (Uładzimir Arłoŭ i mastak Źmicier Hierasimovič) i niadaŭniaj knihi «Ajčyna: malaŭničaja historyja. Ad Rahniedy da Kaściuški» (Uładzimir Arłoŭ i mastak Pavieł Tatarnikaŭ).
Kalehi i navukoŭcy adznačajuć nieacenny ŭkład Natali Sańko ŭ faksimilnaje vydańnie lehiendy našaha Adradžeńnia pačatku XX stahodździa — pieršaj masavaj biełaruskaj haziety «Naša Niva». Natala ździejśniła sapraŭdny podźvih, niekalki hadoŭ skanujučy, retušujučy i restaŭrujučy staronku za staronkaj. Za hetuju tytaničnuju pracu nichto nie chacieŭ bracca: stan šmatlikich vypuskaŭ haziety byŭ prosta varty žalu, a kali kazać pra numary 1920 hoda, to tam davodziłasia pracavać amal što z kožnaj litaraj.
Usie, chto viedaje Natalu, zachaplajucca šyrynioj i roznabakovaściu jaje pohladaŭ i zacikaŭleńniaŭ.
Jaje zdaŭna vabili tajamnicy Suśvietu, i — pryznajecca Natala — kali b vybirała prafiesiju ciapier, to mahła b źviazać žyćcio z daśledavańniami kosmasu. Śpis pračytanaj joju litaratury pa kasmahonii i kasmałohii zaniaŭ by, vidać, nie adnu staronku.
Natala naohuł nadzvyčaj talenavity čytač. Aprača zhadanaj vyšej litaratury, jana čytaje i pieračytvaje biełaruskuju i zamiežnuju kłasiku, vielmi šanuje detektyvy, dzie na pieršym miescy ŭ jaje ramany Ahaty Kryści.
Nie raz my sustrakalisia z Natalaj u Kupałaŭskim teatry — na «Tutejšych», «Pinskaj šlachcie», «Paŭlincy», na premjerach u Teatry biełaruskaj dramaturhii, na džazavych kancertach.
U svaim ružoŭniku. 2015 h. Fota ź siamiejnaha archiva
Najbolš ščaślivaj Natala adčuvaje siabie, viadoma, u kole siamji, dzie radujuć dačka Janina i syn Kastuś dy śvietłaja zoračka — unučka Michalina. Dla ich i dla muža Źmitra (jon kaža, što zusim nie hurman, ale ad žončynaha kulinarnaha talentu byvaje ŭ zachapleńni) Natala hatuje na śviaty i biez usiakich śviataŭ niepaŭtornyja mačanki, babki, draniki… Niepaŭtornyja, bo tut taksama vyjaŭlajecca daŭniaja schilnaść «aŭtarki» da ekśpierymientaŭ: u tradycyjnych receptach uźnikajuć samyja niečakanyja inhredyjenty.
A jašče mnie ciažka ŭjavić Natalu biez kvietak. U jaje doma — maleńki, ale vielmi hustoŭny ružoŭnik i cudoŭnaja kalekcyja archidejaŭ. Niachaj hetyja kvietki radujuć jaje jašče doŭha-doŭha!
***
Raźvitańnie z Natalaj Sańko adbudziecca ŭ Čyrvonym kaściole 1 krasavika ad 10.30, imša — a 12-j.