Abaronim Ajčynu ad ŚNIDu, rabstva, hvałtu!
+foty
Jakaja sacyjalnaja rekłama staić abapał minskich trasaŭ? Fota i acenki.
Biełaruskaja kamiercyjnaja rekłama palepšała. Na rekłamnym rynku pavialičyłasia kolkaść hulcoŭ: rekłamnych ahienctvaŭ, zakazčykaŭ. Biudžety skoknuli ŭ niedasiažnaje nadchmarje. Siužety asobnych ajčynnych rekłam narešcie stali daścipnymi i vytančanymi.
A jak tam majecca padčarka kamiercyjnaj — sacyjalnaja rekłama? Rekłama, jakaja zaklikaje, vykryvaje, i, urešcie, budzić u nas hramadzian? Jakaja sacyjalnaja rekłama staić abapał minskich trasaŭ?
1. Jaskravy prykład niaŭdałaj rekłamy. Pa‑pieršaje, lišak idejaŭ — u rekłamnaha płakata pavinna być adna‑adzinaja dumka. Ale tut ich adrazu dźvie: dziciačyja nožki ŭ štoncach koleru chaki (ideja, peŭna, takaja: dzicionka ŭžo zmałku rychtujuć u rupliŭcy biaśpieki), a taksama dziciačyja nožki, abutyja ŭ tufli z darosłaj nahi (vidać, namiok na pieršy samastojnyja krok). Hladač pačynaje błytacca: «Što tut da čaho?» Naahuł, usia karcinka vypramieńvaje chistkaść, nietryvuščaść: dzicio ž nadzieła darosły abutak, što moža pryvieści da traŭmy. Zdajecca, dziciačyja nožki voś‑voś padkosiacca, i kali płakat naradžaje niejkaje pačućcio, to nijak nie biaśpieki. Chto ŭ dziacinstvie chadziŭ u mamčynych tuflach — viedaje. Adznaka — 2 (z 5).
2. Nie vielmi što. Jak u papiarednim prykładzie, siužet rekłamy nie nadta zrazumieły. Nie adrazu zaŭvažaješ (a kiroŭca, što lacić pa šašy z chutkaściu, uvohule nie daść rady), što tvary ŭ žančyny i chłopčyka ŭsturbavanyja i spałochanyja. Absalutna niaŭciamnaja vierchniaja fraza. Što chavajecca za fatahrafijaj? Zanačka, ci što. Karcinka rodzić nadta šmat pytańniaŭ. Chto pakazvaje kašalok? Našto?
Chiba praz svaju ahulnuju tryvožnaść rekłama choć trošački, ale dziejničaje. Rodzicca pačućcio, što hvałt moža prašycca navat u tvoj dom. Chočacca chutčej abniać žonku i kupić dzietkam pa «Śnikiersie». Ale ci było heta metaj rekłamy? Niajasna. Adznaka — 2.5.
3. Siarednieńkaja rekłama. Rok‑muzyki, jak viadoma, pryŭnosiać u rekłamu sieksualnuju afarboŭku. Harnyja chłopcy z J‑Mors u rekłamie pra chvarobu, jakaja pieradajecca połavym šlacham, jak nikoli darečy. Ale! Nadpis całkam niaŭciamny. Pa‑pieršaje, nie zusim abaznanamu ŭ medycyny čałavieku, nie nadta zrazumieła, što takoje «VIČ‑pazityŭny»: heta toj, chto chvory, ci toj, chto niezaražany? I što aznačaje fraza vypramieńvajučych seksualnuju enierhiju rokieraŭ, što jany «buduć pobač»? Što ŭvohule rekłamujecca: kab my išli dobraachvotnikami ŭ tavarystva pa pracy z chvorymi na ŚNID, abo kab my aścierahalisia padchapić VIČ? Nie stavim «dvojku», tolki tamu, što ŭ hałavie hledača (na asnovie raniej bačanych padobnych rekłamaŭ) — ulubionyja rok‑muzyki i baraćba sa ŚNIDam usio ž niejak spałučajucca. Niešta‑niejkaje takoje. Paśla hetaj rekłamy prynamsi chočacca kupić pačok preziervatyvaŭ. Karaciej kažučy, trojka.
Naahuł, u nas u krainie dziaržava i dabračynnyja arhanizacyja, miarkujučy pa ŭsiamu, vydatkoŭvajuć vialikija hrošy na baraćbu z hetaj strašnaj chvarobaj, bo za 18 hadoŭ niezaležnaści nie było i hodu, kab rekłama pra ŚNID adsutničała na vulicach stalicy.
A pamiatajecie, jak usio pačynałasia hrandyjoznaj rekłamaj, z asiłkam, jaki zamiest ščyta trymaje ŭ ruce vializnuju upakoŭku z preziervatyvam, azdoblenym łozunham «Abaronim Ajčynu ad ŚNIDU!»? Na toj čas całkam vydatny płakat.
4. Kali pryličyć hetuju rekłamu da sacyjalnych, što maje na mecie padvyšać nastroj kiroŭcaŭ — dyk jana ŭ pryncypie ŭdałasia. Minus — płakat my sfatahrafavali 1 lutaha. Ci ž heta plus, bo bližej da majskich karcinka nadpis budzie vyklikać užo zdarovy śmiech? Adznaka — 3.5.
5. Jakasnaja rekłama. Časam rekłamu treba zrabić tak voś: prosta, nie mudrujučy. Pytańnie‑adkaz‑numar telefonu. Nie atrymaje «piaciorki» praź miesca pałažeńnie samoha stendu — jon hladzić na aharodžu maskoŭskim mohiłak, st.m. «Barysaŭski trakt» (metavaja hrupa — niabožčyki? Ci heta tonki namiok na sumnyja vyniki pracoŭnaha rabstva za miažoj?). Adznaka — 4.
6. Na padśviadomym uzroŭni vobraz mužčyny, jaki abaraniaje dzicia, spracoŭvaje! Adzinaja zaŭvaha: nadta pa‑kazionnamu, u lepšych tradycyjach savieckaj prapahandy zrabili. Choć troški asučaśnić rekłamu: imidžavaja rekłama biełaruskaha vojska pryznačajecca ŭsio ž nie tolki dla samich vajskoŭcaŭ, a dla šarahovaha, cyvilnaha hramadzianina. Adznaka — 4.5.
A na vašu dumku, sacyjalnaja rekłama lepšaja ci horšaja za kamiercyjnuju?