«Prajavicie vytrymku, nie pradprymajcie dziejańniaŭ u adkaz…»
Čamu kiraŭniki dziaržaŭ nie zaŭvažajuć, niedaaceńvajuć vidavočnyja pahrozy? Čamu, naprykład, saviecki dyktatar Iosif Stalin pierad pačatkam vajny SSSR z Hiermanijaj u červieni 1941 hoda byŭ takim ślapym? Za apošnija dziesiacihodździ rassakrečana i apublikavana šmat dakumientaŭ, datyčnych Druhoj suśvietnaj vajny. Dziakujučy hetamu mnohaje stała bolš zrazumiełym, u tym liku i psichałahičnyja momanty. Piša Ihar Lalkoŭ.
Stalin u 1941 hodzie. Nieparadnaje fota, jakoje, naturalna, u druk tady pajści nie mahło. Fota: Hłavnyje dokumienty Vielikoj Otiečiestviennoj Vojny 1941—1945. Moskva, 2015.
TASS upaŭnavažany zajavić
13 červienia 1941 hoda kiraŭnik Telehrafnaha ahienstva Savieckaha Sajuza (TASS) Jakaŭ Chavinson byŭ vyklikany da Iosifa Stalina na jaho padmaskoŭnaje lecišča. Paźniej Chavinson uzhadvaŭ: «Kali ja ŭvajšoŭ, tavaryš Stalin sustreŭ mianie, my pavitalisia, i jon pasadziŭ mianie za stoł u zale. Pierada mnoju lažali papiera, asadka, stajała čarniła. Tavaryš Stalin skazaŭ: «Pišycie, tavaryš Chavinson». Jon prachodžvaŭsia pa pałaviku ŭzdoŭž zały, papychvaŭ lulkaj i dyktavaŭ. Pa chodu zaziraŭ u tekst, zrabiŭ dźvie ci try praŭki. Kali skončyŭ dyktavać, skazaŭ: «Pračytajcie ŭhołas». Ja padniaŭsia i pračytaŭ». A tekst byŭ taki:
«U anhlijskim dy ŭvohule ŭ zamiežnym druku stali musiravacca čutki pra «blizkaść vajny pamiž SSSR i Hiermanijaj». Pa hetych čutkach: 1) Hiermanija nibyta vystaviła SSSR pretenzii terytaryjalnaha i ekanamičnaha charaktaru…; 2) SSSR nibyta adchiliŭ hetyja pretenzii, u suviazi z čym Hiermanija stała kancentravać svaje vojski la miežaŭ SSSR z metaj napadu na SSSR; 3) Saviecki Sajuz, u svaju čarhu, byccam by pačaŭ uzmocniena rychtavacca da vajny z Hiermanijaj i kancentruje vojski kala miežaŭ apošniaj.
Niahledziačy na vidavočnuju biessensoŭnaść hetych čutak, adkaznyja koły ŭ Maskvie ŭsio ž paličyli nieabchodnym, pa pryčynie ŭpartaha musiravańnia hetych čutak, upaŭnavažyć TASS zajavić, što hetyja čutki źjaŭlajucca niazhrabna źleplenaj prapahandaj varožych SSSR i Hiermanii siłaŭ, jakija zacikaŭlenyja ŭ dalejšym pašyreńni dy raźviazvańni vajny.
TASS zajaŭlaje, što: 1) Hiermanija nie vystaŭlała SSSR nijakich pretenzij…; 2) pavodle źviestak SSSR, Hiermanija taksama niaŭchilna prytrymlivajecca ŭmovaŭ savieckahiermanskaha pakta ab nienapadzie, jak i Saviecki Sajuz, tamu čutki ab namiery Hiermanii razarvać pakt i ažyćciavić napad na SSSR pazbaŭlenyja ŭsialakaj hleby…; 3) SSSR… vykonvaŭ i maje namier vykonvać umovy savieckahiermanskaha pakta ab nienapadzie, tamu čutki pra toje, što SSSR rychtujecca da vajny z Hiermanijaj, źjaŭlajucca chłuślivymi dy pravakacyjnymi».
U toj ža dzień hety tekst byŭ začytany pa savieckim radyjo, a 14 červienia «Zajava TASS» nadrukavanaja va ŭsich centralnych savieckich hazietach.
«Nie zajmajciesia pravakacyjami»
Na hety momant užo amal dva hady praciahvałasia Druhaja suśvietnaja vajna. Praktyčna ŭsie krainy kantynientalnaj Jeŭropy na zachad ad miežaŭ SSSR byli abo sajuźnikami Hiermanii, abo znachodzilisia pad jaje akupacyjaj. Kala samich hetych miežaŭ kancentravalisia niamieckija, vienhierskija, rumynskija, słavackija, finskija vojski ahulnaj kolkaściu zvyš 4 młn čałaviek, pryčym tut znachodziłasia 73,5% ad ahulnaj kolkaści dyvizij viermachta i 60,8% čaściej niamieckich vajennapavietranych siłaŭ.
Užo ź leta 1940-ha orhany raźviedki rehularna dakładvali savieckim kiraŭnikam infarmacyju ab padrychtoŭcy niamieckaha ŭvarvańnia ŭ SSSR niezaležna ad chodu vajennych dziejańniaŭ suprać Vialikabrytanii (adzinaj paśla padzieńnia Francyi krainy, jakaja praciahvała vajnu suprać Treciaha rejcha). 18 śniežnia 1940 hoda Hitler padpisaŭ dyrektyvu № 21 ab padrychtoŭcy da vajny suprać Savieckaha Sajuza (płan «Barbarosa»), jakaja pačynałasia sa słoŭ: «Hiermanskija ŭzbrojenyja siły pavinny być hatovyja raźbić Savieckuju Rasiju ciaham karotkačasovaj kampanii jašče da taho, jak budzie skončanaja vajna suprać Anhlii». Nastupleńnie Hiermanii i jaje sajuźnikaŭ na ŭschod zrabiłasia faktyčna niepaźbiežnym.
Adolf Hitler. Fota: pinterest.com
Viadoma, płan «Barbarosa» jahonyja stvaralniki trymali ŭ sakrecie. Ale, pavodle ŭspaminaŭ sučaśnikaŭ, adčuvańnie niepaźbiežnaści chutkaj vajny tady ŭsio adno litaralna visieła ŭ pavietry. Pra heta pisali savieckamu kiraŭnictvu raźviedčyki, razumieli heta i ŭ kamandavańni Čyrvonaj armii. Voś śviedčańnie maršała Alaksandra Vasileŭskaha: «My vałodali šyrokimi źviestkami pra zasiarodžańnie bujnych kantynhientaŭ hiermanskich vojskaŭ u niepasrednaj blizkaści ad našych miežaŭ užo ź lutaha sorak pieršaha hoda, ale jon [Stalin] kateharyčna adkidaŭ usie prapanovy ab pryviadzieńni našych vojskaŭ u jakichkolviek pamiežnych rajonach u bajavuju hatoŭnaść. Na ŭsio ŭ jaho byŭ adzin i toj samy adkaz: «Nie zajmajciesia pravakacyjami»».
Časam reakcyja Stalina na daniasieńni raźviedki była jašče bolš vostraj. 17 červienia 1941 hoda, za piać dzion da pačatku vajny, narkam dziaržaŭnaj biaśpieki SSSR Usievaład Miarkułaŭ nakiravaŭ u Kreml paviedamleńnie ahienta sa štaba hiermanskaj avijacyi ŭ Bierlinie, zhodna ź jakim «usie vajennyja mierapryjemstvy Hiermanii pa padrychtoŭcy ŭzbrojenaha vystupleńnia suprać SSSR całkam skončanyja i ŭdaru možna čakać u luby čas». Ułasnaručnaja rezalucyja Stalina: «Tšu Miarkułavu. Možacie pasłać vašuju «krynicu» sa štaba Hierm. avijacyi k ja… maciery. Heta nie «krynica», a dezynfarmatar. I. St.».
Vajskovy ataše SSSR u višysckaj Francyi Ivan Susłaparaŭ 21 červienia 1941 hoda terminova paviedamlaŭ u Maskvu: «pa dadzienych krynicy, napad Hiermanii na SSSR pryznačany na 22 červienia». Rezalucyja Stalina: «Hetaja infarmacyja źjaŭlajecca anhlijskaj pravakacyjaj. Daviedajciesia, chto aŭtar hetaj pravakacyi, i pakarajcie jaho».
Čamu jon nie vieryŭ?
Što ž stajała za takim upartym niežadańniem Stalina abjektyŭna acanić najaŭnuju vajennapalityčnuju situacyju, prysłuchacca da mierkavańnia svaich maršałaŭ, hienierałaŭ i raźviedčykaŭ dy skiravać maksimalna mahčymyja namahańni na ŭzmacnieńnie zachodnich vajskovych akruhaŭ da viasny — leta 1941ha? Dziesiacihodździami kananičnym było mierkavańnie, što saviecki kiraŭnik razumieŭ arhanizacyjnuju i techničnuju słabaść Čyrvonaj armii, a tamu, maŭlaŭ, imknuŭsia luboj canoj abo ŭvohule paźbiehnuć, abo prynamsi maksimalna adciahnuć pačatak vialikaj vajny z mocnym praciŭnikam da zakančeńnia rearhanizacyi dy pieraŭzbrajeńnia vojska i zasvajeńnia im novaj techniki. Rearhanizacyja ž pačałasia akurat z druhoj pałovy 1940ha, kali słabaja bajazdolnaść Čyrvonaj armii była daviedziena padčas polskaj i finskaj vajennych kampanij. Dyj kadravy patencyjał savieckaha vojska ŭ vyniku masavych represij 1937—1940 hadoŭ byŭ vielmi asłableny. Za hetyja hady było fizična źniščana bolš za 40 tysiač kamandziraŭ Čyrvonaj armii, u vyniku čaho pa stanie na 1941 hod tolki 7% savieckich vojenačalnikaŭ mieli vyšejšuju vajskovuju adukacyju, a 37% nie prajšli poŭnaha kursa navučańnia navat u siarednich vajskovych navučalnych ustanovach.
Što ž, žadańnie takoje, moža być, i całkam zrazumiełaje, i abhruntavanaje, ale jak jano suadnosiłasia z abjektyŭnaj realnaściu červienia 1941-ha? Tut varta prysłuchacca da razvahaŭ viadomaha rasijskaha piśmieńnika Kanstancina Simanava, jaki pry kancy žyćcia hłyboka pieraasensoŭvaŭ uroki Druhoj suśvietnaj vajny, prytym vychodziačy za miežy aficyjna pryniataj savieckaj paradyhmy: «U tym, što Stalin nie pažadaŭ ličycca z hetymi abstavinami, adbiŭsia, jak mnie zdajecca, spryjalny dla raskładańnia asoby ŭpłyŭ nieabmiežavanaj ułady. Hety psichałahičny kompleks byŭ źviazany z adčuvańniem adsutnaści niepieraadolnych pieraškod dla vykanańnia ŭsiaho zadumanaha dy namiečanaha im… Chočaš nie chočaš, a sa mnohich dziejańniaŭ Stalina pierad samaj vajnoj składvajecca adčuvańnie, što… u Stalina ŭ toj čas byŭ niejki subjektyŭny momant. U Hitleru było niešta, što ŭsialała ŭ Stalina ŭpeŭnienaść: paśla zaklučeńnia pakta Hitler nie zachoča hublać tvar, paličyć niesumiaščalnym sa svaim prestyžam parušyć uračysta dadzienyja im abaviazalnictvy».
«Płanuju sustreču na kaniec červienia — pačatak lipienia»
U toj čas, kali Simanaŭ pisaŭ hetyja radki (kala 1967 hoda), dakumienty pra ŭzajemadačynieńni dvuch kryvavych tyranaŭ byli jašče niedastupnyja dla daśledčykaŭ i hramadskaści, prynamsi ŭ Savieckim Sajuzie. Ciapier, kali značnaja ich častka apublikavanaja, možna skłaści chranałohiju hetych adnosin napiaredadni 22 červienia 1941-ha i acanić ich upłyŭ na padrychtoŭku SSSR da vajny z Hiermanijaj. A pa vyniku na padstavie dakumientaŭ pryjści praktyčna da tych samych vysnoŭ, da jakich piśmieńnik pryjšoŭ intuityŭna bolš za 50 hadoŭ tamu: subjektyŭny faktar, jaki vynikaŭ z asabistych stasunkaŭ pamiž Stalinym i Hitleram, adyhraŭ adnu z najvažniejšych rolaŭ u žachlivym dla Savieckaha Sajuza razhortvańni padziej uletku 1941-ha.
23 žniŭnia 1939 hoda. Viačasłaŭ Mołataŭ padpisvaje pakt ab nienapadzie z Hiermanijaj, Stalin za jahonaj śpinaj. Jość śviedčańni, što paśla padpisańnia pakta Stalin u kole paplečnikaŭ nie chavaŭ svajho zadavalnieńnia i byŭ pierakanany, što mienavita jon padmanuŭ Hitlera. U vyniku, adnak, atrymałasia zusim naadvarot. Fota: Wikimedia Commons.
Pačatak hetamu «siabroŭstvu» pakłali sumnaviadomyja padziei, źviazanyja z padpisańniem pakta ab nienapadzie 23 žniŭnia 1939-ha, Damovy ab družbie i hranicach 28 vieraśnia 1939-ha, a taksama sakretnych pratakołaŭ da ich, u jakich byŭ zamacavany padzieł Uschodniaj Jeŭropy pamiž nacystami i savietami. Pieršy viadomy fakt abmienu karespandencyjaj pamiž nacysckim fiuraram i savieckim pravadyrom datujecca akurat 20—21 žniŭnia 1939 hoda i tyčycca padrychtoŭki pakta ab nienapadzie dy arhanizacyi vizitu niamieckaha ministra zamiežnych spraŭ Iachima fon Rybientropa ŭ Maskvu dla jaho padpisańnia. U śniežni hetaha ž hoda Hitler pavinšavaŭ Stalina z 60hodździem i atrymaŭ padziaku ŭ adkaz.
Paśla padpisańnia ŭ Bierlinie 27 vieraśnia 1940 hoda pakta pamiž Hiermanijaj, Italijaj i Japonijaj, jaki praduhledžvaŭ raźmiežavańnie śfieraŭ upłyvu pamiž hetymi dziaržavami ŭ vyniku ŭstalavańnia «novaha suśvietnaha paradku», Hiermanija zrabiła sprobu zavabić u jaho SSSR, prapanujučy jamu dałučycca da budučaha padziełu śvietu. Hetaj temie była pryśviečana admysłovaja pierapiska, a taksama pieramovy narkama zamiežnych spraŭ SSSR Viačasłava Mołatava z Hitleram i Rybientropam u Bierlinie 12—13 listapada 1940-ha. Savieckaja impieryja, jakaja sa zhody Hiermanii zusim niadaŭna pašyryłasia na vialikija terytoryi va Uschodniaj Jeŭropie, była zusim nie suprać pašyracca i dalej. Tamu Mołataŭ (naturalna, z sankcyi Stalina) adkazaŭ na niamieckija prapanovy pryncypovaj zhodaj.
Vialisia razmovy i pra asabistuju sustreču dvuch dyktataraŭ. U svaim navahodnim vinšavalnym liście da Stalina ad 31 śniežnia 1940 hoda Hitler pisaŭ: «Na žal, vyklučnaja abciažaranaść spravami, jak Vy dobra razumiejecie, nie dazvalaje mnie arhanizavać našu sustreču da zakančeńnia źniščeńnia Anhlii. Tamu ja płanuju namiecić hetuju sustreču na kaniec červienia — pačatak lipienia 41ha hoda dy budu rady, kali sustrenu zhodu i razumieńnie z Vašaha boku. Prymicie jašče raz maje vinšavańni z nadychodziačym Novym hodam, jaki, ja spadziajusia, pavinien stać asabliva ščaślivym hodam dla našych krain, razam z pažadańniami zdaroŭja i pośpiechaŭ Vam asabista».
«Pravakacyi hienierałaŭ»
Na pačatku «asabliva ščaślivaha» 1941 hoda saviecka-hiermanskija adnosiny vyhladali całkam dobra. 10 studzienia było padpisana novaje haspadarčaje pahadnieńnie pamiž dziaržavami, a taksama ŭ toj ža dzień uniesienyja karysnyja dla Savietaŭ źmieny ŭ sakretny pratakoł ad 28 vieraśnia 1939 hoda: Hiermanija pahadžałasia pieradać Savieckamu Sajuzu horad Suvałki z prylehłaj terytoryjaj. Na sustrečy ź ministram zamiežnych spraŭ Japonii Josuke Macuokam, jaki prybyŭ u Maskvu ŭ krasaviku 1941-ha dla padpisańnia pakta ab niejtralitecie pamiž Japonijaj i SSSR, Stalin zajaviŭ, što jon — pierakanany prychilnik Bierlinskaha pakta i praciŭnik Anhlii dy Amieryki. Adrazu paśla hetaha Stalin źviarnuŭsia z asabistym listom da Hitlera, u jakim paviedamiŭ, što nadzvyčajnaja kancentracyja hiermanskich vojskaŭ uzdoŭž savieckaj miažy ŭsio ž vyklikaje ŭ jaho pytańni, — i prasiŭ dać tłumačeńni. 14 maja 1941 hoda Hitler adkazaŭ Stalinu na jaho krasavicki list:
«Ja pišu Vam hety list u toj momant, kali ja kančatkova pryjšoŭ da vysnovy, što niemahčyma damahčysia tryvałaha miru ŭ Jeŭropie ni dla nas, ni dla budučych pakaleńniaŭ biez kančatkovaha skryšeńnia Anhlii dy źniščeńnia jaje jak dziaržavy…
U hetaj suviazi asablivuju tryvohu ŭ mianie vyklikajuć nastupnyja abstaviny. Pry farmiravańni vojskaŭ uvarvańnia daloka ad vačej i avijacyi praciŭnika, a taksama ŭ suviazi ź niadaŭnimi apieracyjami na Bałkanach, uzdoŭž miažy z Savieckim Sajuzam sabrałasia vialikaja kolkaść maich vojskaŭ, kala 80 dyvizij, što, mahčyma, i naradziła čutki pra vierahodny vajenny kanflikt pamiž nami, jakija ciapier cyrkulujuć. Zapeŭnivaju Vas honaram kiraŭnika dziaržavy, što heta nie tak…
U hetkaj situacyi ja zusim nie vyklučaju mahčymaści vypadkovaha ŭźniknieńnia ŭzbrojenaha kanfliktu, jaki va ŭmovach takoj kancentracyi vojskaŭ moža nabyć vielmi bujnyja pamiery, kali ciažka ci prosta niemahčyma budzie vyznačyć, što źjaviłasia jaho pieršapryčynaj. Nie mienš składana budzie hety kanflikt i spynić.
Ja chaču być z Vami hranična ščyrym. Ja bajusia, što niechta z maich hienierałaŭ śviadoma pojdzie na taki kanflikt, kab vyratavać Anhliju ad jaje losu i sarvać maje płany…
Pierakanaŭča prašu Vas nie paddavacca ni na jakija pravakacyi, jakija mohuć mieć miesca z boku maich hienierałaŭ.
I, samo saboj zrazumieła, pastaracca nie davać im nijakaj nahody. Kali ž pravakacyi z boku jakohaniebudź z maich hienierałaŭ nie ŭdasca paźbiehnuć, prajavicie vytrymku, nie pradprymajcie dziejańniaŭ u adkaz i nieadkładna paviedamcie mnie pa viadomym Vam kanale suviazi…»
U śviatle hetaha lista robiacca zrazumiełymi i ŭsie dalejšyja dziejańni Stalina. Padajecca, što jon sapraŭdy pavieryŭ Hitleru bolš, čym svaim vajskoŭcam i raźviedčykam. I adzin, i druhi mieŭ absalutnuju ŭładu — voś što spryjała takomu davieru. U hetym kantekście robicca całkam vidavočny i sens «Zajavy TASS» ad 13 červienia 1941 hoda. Heta byŭ adkaz Stalina na list Hitlera miesiačnaj daŭniny: maŭlaŭ, my vam vierym i spadziajomsia, što i nadalej usio pamiž nami budzie ŭ paradku, niahledziačy na paničnyja paviedamleńni miascovych i zamiežnych dezynfarmataraŭ i pravakataraŭ.
Ciažkoje viartańnie da rečaisnaści
Paśla hetaha hiermanski siabra Stalina zachoŭvaŭ ledzianoje maŭčańnie. Što i nie dziŭna: 30 maja jon kančatkova pryznačyŭ datu ŭvarvańnia ŭ SSSR na 22 červienia. 17 červienia Stalin źviarnuŭsia da jaho z prośbaj terminova pryniać u Bierlinie Mołatava «dla ŭzajemnych kansultacyj». Prośba zastałasia biez adkazu.
Uviečary 21 červienia (u 21:30) Mołataŭ vyklikaŭ da siabie hiermanskaha pasła FrydrychaVierniera fon der Šulenburha, kab zapytacca pra nastupnaje: «Jość šerah śviedčańniaŭ pra toje, što hiermanski ŭrad niezadavoleny savieckim uradam. Navat cyrkulujuć čutki, što nabližajecca vajna pamiž Hiermanijaj i Savieckim Sajuzam… Saviecki ŭrad nie ŭ stanie zrazumieć pryčyny niezadavalnieńnia Hiermanii». Pasoł ničoha ŭciamnaha adkazać nie zmoh.
22 červienia a 4-j ranicy Rybientrop uručyŭ savieckamu pasłu ŭ Hiermanii Uładzimiru Dziekanozavu miemarandum ab pačatku vajny. Ale Stalin usio jašče dumaŭ, što napad — heta pravakacyja niamieckich hienierałaŭ. Narkamu abarony Siamionu Cimašenku i načalniku Hienieralnaha štaba Hieorhiju Žukavu jon zajaviŭ, što niamieckija hienierały pačali bajavyja dziejańni bieź viedama Hitlera. Tamu ranicaj 22 červienia Stalin zahadaŭ dać adpor viermachtu, ale artyleryjski ahoń nie pačynać. Viera ŭ «siabra Adolfa» była nastolki vialikaj, što, kali ŭ 5:30 Šulenburh źjaviŭsia da Mołatava i pieradaŭ jamu toj samy miemarandum, što i Rybientrop Dziekanozavu, Stalin vyrašyŭ, što Šulenburh vykonvaje zahad niamieckich hienierałaŭ, pra niebiaśpieku jakich Adolf jaho papiaredžvaŭ.
Usiu ranicu 22 červienia Stalin sprabavaŭ źviazacca z Hitleram to pa telefonie, to pa radyjosuviazi. Narešcie, udałosia źviazacca z Rejchskancylaryjaj. Kreml zapatrabavaŭ nieadkładna paviedamić Hitleru ab pačatku vajennych dziejańniaŭ, ale niamieckija suviazisty prapanavali źviazacca z Rejchskancylaryjaj zaŭtra ranicaj. Pałovu dnia 22 červienia 1941 hoda ŭ Stalina zastavałasia nadzieja, što «siabra Adolf» jaho nie padmanuŭ, a vajennyja dziejańni viaduć niepadkantrolnyja tamu niamieckija hienierały.
Da 12:00 «pravadyr suśvietnaha praletaryjatu» narešcie ŭsio zrazumieŭ, ale ŭžo nie mieŭ ni maralnych, ni fizičnych siłaŭ abviaścić pra toje, jak jon pramachnuŭsia, savieckamu narodu. U 12:15 pa maskoŭskim časie ŭvieś Saviecki Sajuz pačuŭ pa radyjo słovy, jakija ŭvajšli ŭ historyju: «Naša sprava praviednaja. Vorah budzie raźbity. Pieramoha budzie za nami». Tolki skazaŭ ich nie Stalin, a Mołataŭ.
A dalej… Dalej była vajna.