Aŭstryjskaja presa pa vynikach vizitu: «Łukašenka — toj ža Pucin, ale biez hieapalityčnych ambicyj»
I surjoznyja Die Presse i Der Standart, i bulvarnaja Krone Zeitung adnadušnyja: «pryjom u Vienie aznačaje praryŭ» dla Łukašenki.
Jany taksama adznačajuć, što Łukašenka ŭ časie vizitu byŭ vymušany adkazvać na krytyku svajho stylu kiravańnia: «Naša sistema kiravańnia inšaja. Kali vy spytajecie mianie, jakaja lepšaja, my z vami razydziemsia ŭ dumkach. Pierš čym davać acenku, vam lepš pajechać u Biełaruś. My adkrytaja kraina. Hramadzianie z pryblizna 80 krain majuć biaźvizavy ŭjezd u hetuju aŭtarytarnuju Biełaruś», — cytuje Alaksandra Łukašenku Kronen Zietung.
Što tyčycca pravoŭ čałavieka, Łukašenka spytaŭ: «Što ź imi nie tak?» Pa jaho słovach, u Biełarusi isnuje «prava na žyćcio» i «prava na pracu», taksama harantujecca, što kožny hramadzianin moža pracavać — navat za miažoj. Jon taksama zhadaŭ ab «pravie na adukacyju», jakoje ŭ Biełarusi biaspłatnaja. «U Aŭstryi taksama?» — cytuje jaho pytańnie Kronen Zietung.
Treba adznačyć, što ŭ Aŭstryi dziaržaŭnyja škoły i dziciačyja sady biaspłatnyja. Praŭda, vyšejšaja adukacyja płatnaja.
«U nas taksama jość biaspłatnaja sistema achovy zdaroŭja. Prosta nazavicie mnie choć adnu krainu ŭ Jeŭrasajuzie, jakaja moža hanarycca takimi dasiahnieńniami «, — cytuje Łukašenku Die Presse. Ale i hetym jon naŭrad ci ŭraziŭ aŭstryjcaŭ, tamu što ŭ Aŭstryi miedycyna taksama biaspłatnaja, anałahična Biełarusi, tolki što ŭ Biełarusi z usich zarobkaŭ płacicca FSAN, a ŭ Aŭstryi — miedycynskaje strachavańnie. Pracent uniosku zaležyć ad sumy zarobku.
Aŭstryjskaja presa źviartaje taksama ŭvahu na isnavańnie ŭ Biełarusi śmiarotnaha pakarańnia.
«U pytańni śmiarotnaha pakarańnia Łukašenka spasłaŭsia na refierendum 1996 hoda. [Jaho aŭstryjski kaleha] Van der Belen zajaviŭ, što razumieje arhumient refierendumu. Ale jon prapanavaŭ maratoryj, kab śmiarotnaje pakarańnie prynamsi nie prymianiałasia. Fiederalny prezident taksama zajaviŭ, što śmiarotnyja pryhavory buduć vykonvacca tolki «vielmi redka i za realnyja surjoznyja złačynstvy», ale daŭ zrazumieć, što heta nielha razumieć jak padtrymku śmiarotnaha pakarańnia. Van der Belen byŭ by ščaślivy, kali b Biełaruś stała členam Savieta Jeŭropy. Na što Łukašenka skazaŭ: «Kali vy prymajecie nas, my budziem udziačny vam. Kali nie, my pačakajem», — piša Kronen Zietung.
«Fiederalny prezident Aŭstryi Alaksandr Van der Belen vysoka acaniŭ svajho hościa, prezidenta Biełarusi Alaksandra Łukašenku za pasrednictva va ŭkrainskim kanflikcie. Na sumiesnaj pres-kanfierencyi ŭ Chofburhu ŭ aŭtorak abodva padkreślili dobraje ekanamičnaje supracoŭnictva i z honaram adznačyli, što Aŭstryja źjaŭlajecca druhim pa vieličyni pramym zamiežnym inviestaram u Biełarusi», — piša Die Presse.
Die Presse taksama piša, što «Viena biare na siabie — u kaardynacyi z Bruselem, jak heta aficyjna nazyvajuć, — rolu surazmoŭcy aŭtakrata. Viena lubić stavić siabie jak dypłamatyčny centr, jak niejtralny hulec, a ŭ vypadku ź Biełaruśsiu dadajucca jašče i ekanamičnyja intaresy. Na pres-kanfierencyi Van der Belen taksama zhadaŭ aŭstryjskuju mietałurhičnuju halinu, «Rajffajzien» abo «A 1», jakija pracujuć u Biełarusi».
Minsk atrymlivaje dyvidendy ad kanfliktu va Ukrainie i kryzisu pamiž Maskvoj i Zachadam. Pakolki bolš nie isnuje pramoha pavietranaha šlachu pamiž Kijevam i Maskvoj, Minsk staŭ najbližejšym pierasadačnym aeraportam dla padarožnikaŭ z Rasii va Ukrainu, — adznačaje Die Presse. Minskija pieramovy bakoŭ kanfliktu, jakija pravodziacca raz u dva tydni ŭ haścinicy pad staršynstvam ABSIE, taksama adnavilisia ŭ stalicy.
Adnak, piša Die Presse, u doŭhaterminovaj pierśpiektyvie ŭ Biełarusi nazapašvajucca ekanamičnyja i palityčnyja prablemy. Uskosnyja subsidyi z Maskvy ŭ vyhladzie pastavak nafty i hazu pa źnižanaj canie, pastupova źmianšajucca. Pratesty Łukašenki Kreml ihnaruje, u Rasii naŭmie inšaje. Maskva prasoŭvaje ideju hłybiejšaj intehracyi, to bok paŭnavartaj realizacyi damovy ab Sajuznaj dziaržavie, padpisanaj pry kancy 1990-ch. Dla Łukašenki heta jak čyrvonaja tkanina dla byka. Pytańnie ŭ tym, jak doŭha jon moža adstojvać suvierenitet va ŭmovach usio bolšaha ekanamičnaha adstavańnia. Na hety hod čakajecca tolki 1,5 pracenta ekanamičnaha rostu.
U Brusieli nichto nie spadziajecca, što Łukašenka stanie sapraŭdnym partnioram dla Zachadu, piša Die Presse. U situacyi vybaru raniej Łukašenka zaŭsiody addavaŭ pieravahu Maskvie, jakaja prapanuje jamu značna bolš palityčna i finansava, čym pravy čałavieka i demakratyčnyja reformy, jakich patrabuje Zachad. Tak što čakańni jeŭrapiejcaŭ nievysokija. Padychod Brusela prahmatyčny: na hetym etapie lepš mieć dobryja adnosiny ź Minskam, čym kiepskija. Łukašenka — toj ža Pucin, ale prynamsi biez hieapalityčnych ambicyj. I, narešcie, zbližeńnie ilustruje, što isnuje (bolš-mienš ščyry) vychad z palityki sankcyj. I, jak viadoma, u naš čas hetaha choča šmat ludziej».
Der Standart nazyvaje Łukašenku «niaprostym hościem ź Minska», jaki «šukaje šlachi ź izalacyi». Hazieta adznačaje, što kiraŭnik Akademii navuk Biełarusi Uładzimir Husakoŭ padčas vizitu pieradaŭ dyrektaru Aŭstryjskaha histaryčnaha muzieja Monicy Somier 17 znachodak z kancłahiera Mały Traścianiec. Tam, na paŭdniovy uschod ad Minska, hitleraŭcy padčas Druhoj suśvietnaj vajny zabili 10 tysiač aŭstryjskich habrejaŭ. Siarod znachodak — rečy departavanych, u tym liku zrobleny ŭ Aŭstryi hrebień, hrošy i skrynka dla tabletak ź vienskaj apteki. U sakaviku kancler Kurc razam z Łukašenkam adkryŭ u Traściancy pomnik aŭstryjcam, jakija tam spačyvajuć. A Van der Belen pabyvaŭ tam u 2018 hodzie na zakładcy padmurka manumienta.
A Krone Zeitung uzhadvaje pra Mikałaja Łukašenku i jaho vienski hrafik: «Prezidenta Biełarusi supravadžała nie žonka, a syn Mikałaj. 15-hadovy chłopiec znachodzicca ŭ šmatlikich zamiežnych pajezdkach za miažu i taksama vystupaje jak jahony mahčymy pierajemnik. Jon prysutničaŭ u paniadziełak na ŭračystaj cyrymonii la pomnika čyrvonaarmiejcam na Švarcenbierhplac. Dla padletka była arhanizavanaja turystyčnaja prahrama, jakaja nahadvaje dziaržaŭnuju prahramu dla pieršych dam. Siarod inšaha, jaho zavieźli ŭ sabor Śviatoha Stefana i Muziej historyi mastactva».
«Pravaabaroncy mieli ŭsie padstavy ŭkazvać na złoŭžyvańni ŭ svajoj krainie pierad vizitam prezidenta Biełarusi Alaksandra Łukašenki ŭ Vienu: Biełaruś — apošniaja jeŭrapiejskaja dziaržava, jakaja ŭsio jašče ŭžyvaje śmiarotnaje pakarańnie, a aktyvisty hramadzianskich pravoŭ skardziacca na masavyja abmiežavańni svabody słova, schodaŭ i srodkaŭ masavaj infarmacyi, — adznačaje Hierald Šubiert, redaktar adździeła pa zamiežnych spravach aŭstryjskaj haziety Der Standard. — «Zapluščyć vočy» [na heta], naprykład, u intaresach dobrych biznes-adnosin, — nieprymalnaja stratehija. Adnak, — piša Šubiert, — važna sačyć za hieapalityčnymi adnosinami z chałodnaj hałavoj. Łukašenka, naprykład, zacikaŭleny ŭ palapšeńni adnosin ź ES — u tym liku dla taho, kab vyzvalić siabie ad praźmiernaj chvatki Rasii. Heta dalikatny dypłamatyčny akt bałansavańnia, biez pramych razmoŭ hetaha nie atrymajecca», — adznačaje Šubiert.